Condividi
Venerdì 9 ottobre 2026, alle h 18:00, all’Università di Pisa i professori Michele Marroni e Chiara Frassi accompagneranno il pubblico alla scoperta della storia geologica dei Monti Pisani. L’appuntamento rientra nelle celebrazioni per i cento anni della speleologia pisana, 1926-2026.
PISA – Un viaggio nella storia più antica del territorio, tra rocce, strutture geologiche e paesaggi che raccontano milioni di anni di trasformazioni. Venerdì 9 ottobre 2026, alle ore 18, l’Università
Venerdì 9 ottobre 2026, alle h 18:00, all’Università di Pisa i professori Michele Marroni e Chiara Frassi accompagneranno il pubblico alla scoperta della storia geologica dei Monti Pisani. L’appuntamento rientra nelle celebrazioni per i cento anni della speleologia pisana, 1926-2026.
PISA – Un viaggio nella storia più antica del territorio, tra rocce, strutture geologiche e paesaggi che raccontano milioni di anni di trasformazioni. Venerdì 9 ottobre 2026, alle ore 18, l’Università di Pisa ospiterà l’incontro “Geologia dei Monti Pisani”, dedicato alla conoscenza di uno dei complessi montuosi più significativi della Toscana settentrionale.
A condurre la serata saranno il professor Michele Marroni e la professoressa Chiara Frassi, del Dipartimento di Scienze della Terra dell’Università di Pisa. L’appuntamento si terrà nell’Aula C del Dipartimento di Scienze della Terra, in via Santa Maria 53 a Pisa.
L’iniziativa si inserisce nel programma del Centenario della Speleologia Pisana, 1926-2026, un importante anniversario che celebra un secolo di esplorazioni, ricerche e attività dedicate alla conoscenza del mondo sotterraneo e del territorio.
I Monti Pisani rappresentano infatti un ambiente di particolare interesse non soltanto paesaggistico, ma anche scientifico. La loro struttura conserva testimonianze fondamentali per comprendere l’evoluzione geologica dell’area e offre numerosi spunti per mettere in relazione geologia, morfologia del territorio e fenomeni carsici.
Ci si potrà avvicinare alla geologia del comprensorio attraverso il contributo dei due studiosi dell’Università di Pisa, veri esperti di geologia strutturale e tettonica, che guideranno il pubblico alla scoperta della storia geologica dei Monti Pisani, approfondendo l’origine e l’evoluzione dei rilievi che caratterizzano il paesaggio tra Pisa e Lucca.
L’evento è organizzato nell’ambito delle manifestazioni per il Centenario della Speleologia Pisana, con il patrocinio del Comune di Pisa e la partecipazione delle realtà speleologiche e scientifiche coinvolte nelle celebrazioni.
Appuntamento venerdì 9 ottobre alle ore 18, nell’Aula C del Dipartimento di Scienze della Terra dell’Università di Pisa, via Santa Maria 53.
Condividi
Una ricerca sui sinkhole naturali in Abruzzo amplia il quadro dei circa 100 casi già catalogati. Database GIS, verifiche sul terreno e analisi della suscettibilità mettono in relazione gli sprofondamenti con le caratteristiche geologiche del territorio.
I sinkhole naturali in Abruzzo sono molti più di quelli riportati nel precedente inventario. Un nuovo studio ne individua circa 720, attraverso un censimento che integra fonti documentali, cartografia e immagini satellitari. Il risul
Una ricerca sui sinkhole naturali in Abruzzo amplia il quadro dei circa 100 casi già catalogati. Database GIS, verifiche sul terreno e analisi della suscettibilità mettono in relazione gli sprofondamenti con le caratteristiche geologiche del territorio.
I sinkhole naturali in Abruzzo sono molti più di quelli riportati nel precedente inventario. Un nuovo studio ne individua circa 720, attraverso un censimento che integra fonti documentali, cartografia e immagini satellitari. Il risultato amplia la conoscenza del fenomeno, ma non indica che centinaia di nuovi sprofondamenti si siano verificati di recente. Si tratta anzitutto di un aggiornamento del quadro conoscitivo.
Sinkhole in Abruzzo: il censimento
La ricerca è intitolata Natural sinkholes of Abruzzo (central Italy): expansion of ISPRA National Database and susceptibility analysis. Il riferimento bibliografico fornito attribuisce il lavoro a D. Maceroni, S. Nisio, S. Madonna e G. Ciotoli. La scheda disponibile sul sito dei Rendiconti Online della Società Geologica Italiana ne riporta obiettivi, metodologia e risultati principali.
Il punto di partenza era un inventario di circa 100 sinkhole. Il nuovo censimento arriva a circa 720 fenomeni: un numero superiore a sette volte quello precedente. L’ampliamento riguarda l’identificazione delle forme presenti sul territorio e la loro organizzazione in una banca dati geografica. Non equivale a una misura dell’aumento della frequenza degli eventi nel tempo.
L’abstract richiama la complessità geologica e l’attività sismica dell’Abruzzo. Cita inoltre l’alta valle del fiume Aterno, il bacino del Fucino e quello di Sulmona. Numerosi casi già catalogati risultavano associati a importanti terremoti in questi territori. Questa relazione non va estesa automaticamente a tutti i fenomeni censiti.
Database GIS e rilievi territoriali
Per censire i sinkhole naturali in Abruzzo, gli autori hanno costruito un geodatabase GIS. La raccolta comprende informazioni bibliografiche, carte topografiche e immagini satellitari. Le analisi hanno considerato anche la geometria delle forme e il contesto geologico.
Il GIS permette di organizzare le informazioni in relazione alla loro posizione sul territorio. Nel lavoro, questa struttura serve a riunire le segnalazioni e a studiarne la distribuzione. Il censimento non deriva quindi da una sola campagna di osservazione, ma dall’integrazione di materiali differenti.
Un passaggio riguarda le verifiche dirette. L’abstract precisa che i rilievi sul terreno sono stati condotti sistematicamente per validare i sinkhole nelle aree di pianura. Non afferma che tutti i circa 720 fenomeni abbiano ricevuto lo stesso tipo di controllo sul campo. La distinzione è importante per descrivere correttamente la portata del risultato.
Sinkhole: crolli e dissoluzione carsica
La scheda scientifica distingue due tipologie rilevanti. La maggior parte delle forme è attribuita ai sinkhole da crollo della copertura, indicati come cover-collapse, nelle aree pianeggianti. Sono inoltre diffusi i sinkhole di dissoluzione, legati alla dissoluzione delle rocce carbonatiche.
Il dato precisa il testo di partenza: le due categorie sono entrambe rappresentate, ma l’abstract assegna la prevalenza ai fenomeni di crollo della copertura. Non fornisce, nella sintesi consultabile, il numero esatto dei casi appartenenti a ciascuna tipologia. Sarebbe quindi improprio proporre percentuali o ripartizioni dettagliate.
Per il pubblico speleologico, il collegamento con la dissoluzione dei carbonati costituisce un elemento di interesse. Lo studio dei sinkhole naturali in Abruzzo comprende infatti forme connesse ai processi carsici. L’inventario riguarda gli sprofondamenti e le depressioni identificati dalla ricerca, non un conteggio di grotte esplorate o di cavità accessibili.
Suscettibilità dei sinkhole in Abruzzo
Oltre al censimento, il lavoro presenta un’analisi probabilistica della suscettibilità. Gli autori hanno utilizzato l’algoritmo Maximum Entropy, noto come MaxEnt. Secondo l’abstract, la pendenza e la litologia emergono come i principali fattori predisponenti alla formazione dei sinkhole nella regione.
Il risultato mette dunque in relazione i fenomeni censiti con le caratteristiche del territorio. Non va letto come una previsione della data di un futuro sprofondamento. La sintesi disponibile non riporta valori di accuratezza del modello, soglie operative o una graduatoria dei comuni. Questi dettagli non possono essere ricavati dal solo abstract.
Il nuovo quadro dei sinkhole naturali in Abruzzo amplia la base documentale per lo studio degli sprofondamenti. Restano distinti tre aspetti: il numero delle forme riconosciute, la loro origine e la predisposizione dei territori a ospitarle. La ricerca affronta questi temi attraverso il censimento, la classificazione e l’analisi spaziale.
Riferimento riportato nel testo fornito: Maceroni D., Nisio S., Madonna S. e Ciotoli G. (2027), Natural sinkholes of Abruzzo (central Italy): expansion of ISPRA National Database and susceptibility analysis, Rend. Online Soc. Geol. It., 71, XX–XX.
Nota bibliografica: l’anno 2027, la paginazione provvisoria “XX–XX” e la licenza Creative Commons Attribution sono indicati nel materiale di partenza. Non sono stati verificati autonomamente nella scheda completa, che non è risultata recuperabile. L’anno è successivo alla data di questa verifica, 6 ottobre 2026: il riferimento non viene quindi presentato come una citazione editoriale definitiva.
Condividi
Dal 3 all’11 ottobre il Museo di Storia Naturale e il Dipartimento di Scienze della Terra dell’Università di Pisa propongono incontri, escursioni, attività didattiche e una nuova sala mineralogica. Nel programma anche georisorse, paleontologia, clima e la storia geologica del Monte Pisano.
È iniziata il 3 ottobre la Settimana della geodiversità 2026, iniziativa promossa dal Museo di Storia Naturale e dal Dipartimento di Scienze della Terra dell’Università di Pisa. Il calendario si s
Dal 3 all’11 ottobre il Museo di Storia Naturale e il Dipartimento di Scienze della Terra dell’Università di Pisa propongono incontri, escursioni, attività didattiche e una nuova sala mineralogica. Nel programma anche georisorse, paleontologia, clima e la storia geologica del Monte Pisano.
È iniziata il 3 ottobre la Settimana della geodiversità 2026, iniziativa promossa dal Museo di Storia Naturale e dal Dipartimento di Scienze della Terra dell’Università di Pisa. Il calendario si sviluppa fino all’11 ottobre con sette giornate distribuite tra Calci, Pisa, Livorno, Montevarchi e alcune località del territorio pisano.[1]
La Settimana della geodiversità 2026 è realizzata con il Gruppo Geo-Mineralogico Livornese APS e la sezione di Pisa del Club Alpino Italiano. Il programma comprende conferenze, mostre, laboratori, escursioni, cinema e proposte didattiche. Al centro vi sono rocce, minerali, fossili, forme del paesaggio e processi geologici.[1]
Geodiversità e patrimonio geologico: il tema degli incontri
La geodiversità indica l’insieme dei caratteri geologici, geomorfologici, idrologici e pedologici che distinguono un territorio. Non riguarda soltanto gli oggetti conservati nelle collezioni museali. Include le rocce affioranti, le successioni sedimentarie, le cavità, le risorse minerarie, i suoli e le forme del rilievo.
Secondo ISPRA, questi elementi concorrono anche al funzionamento degli ecosistemi e sono strettamente connessi alla biodiversità. Conoscere il substrato e la storia fisica dei luoghi aiuta quindi a leggere la distribuzione degli habitat e delle specie, oltre alle trasformazioni del paesaggio.[2]
Per il pubblico speleologico, la Settimana della geodiversità offre una chiave utile per interpretare le cavità naturali e artificiali. Le grotte, i sistemi carsici e le miniere sono infatti espressioni di processi che coinvolgono litologia, fratturazione, circolazione delle acque e attività estrattive. La tutela del patrimonio geologico interessa anche questi ambienti e la loro documentazione.
ISPRA descrive la geodiversità come un “partner silenzioso” della biodiversità, poiché le caratteristiche geologico-geomorfologiche possono affiancare e condizionare lo sviluppo della vita sulla Terra.[3]
Miniere di magnesite e georisorse nei Monti Livornesi
L’apertura della Settimana della geodiversità 2026 è stata dedicata alle miniere di magnesite dei Monti Livornesi. Sabato 3 ottobre, al Museo di Storia Naturale del Mediterraneo di Livorno, un convegno ha affrontato la geologia, la storia e i minerali delle miniere di Rosignano Marittimo. È stata inoltre aperta una mostra temporanea di rocce, minerali e documenti storici relativi alla carbonatazione delle serpentiniti e alla storia mineraria locale.[1]
Domenica 4 ottobre si è svolta l’escursione didattica alla Miniera di Botro Massaccio. Il percorso, lungo circa sei chilometri e della durata prevista di sette ore, parte dalla località Le Forbici presso Castiglioncello. I partecipanti hanno osservato ciottoli di magnesite, affioramenti di serpentiniti e filoni rodingitici, fino agli impianti minerari e all’imbocco della galleria del primo livello di carreggio.[1]
Paleontologia, georisorse e clima nel programma pisano
La giornata del 4 ottobre ha compreso anche la partecipazione al Paleofest di Montevarchi. In piazza Vittorio Veneto si sono svolte attività su paleontologia e fossili, compreso un approfondimento sui grandi vertebrati marini rinvenuti nel deserto di Ica, in Perù. I laboratori del Museo hanno proposto invece esperienze sulla formazione dei fossili, sulle tracce biologiche del passato e sulla ricostruzione virtuale di reperti.[1]
Lunedì 5 ottobre il Cineclub Arsenale di Pisa ospita la proiezione del documentario Il Sale della Terra. L’introduzione curata dal Dipartimento di Scienze della Terra pone l’attenzione sulle georisorse, considerate una base materiale della società contemporanea. L’accesso avviene con biglietto del cinema; non è richiesta un’iscrizione specifica.[1]
Martedì 6 ottobre l’EarthLab del Dipartimento di Scienze della Terra ospita il terzo appuntamento del Laboratorio nelle Geoscienze. Il tema è “Parlare di clima a scuola nel 2026”. L’incontro, destinato a dodici docenti delle scuole superiori, prevede brevi seminari, la visita alla mostra fotografica “+2° ACCELERAZIONE PERICOLOSA” e un confronto su attività didattiche dedicate al clima.[1]
Monte Pisano, pietre da costruzione e minerali toscani
Mercoledì 7 ottobre, al Museo di Storia Naturale dell’Università di Pisa a Calci, lo storytelling “Non c’era una volta il Monte Pisano…” ripercorre circa 500 milioni di anni di storia geologica attraverso venti tappe. Rocce, minerali e fossili vengono utilizzati per raccontare antichi oceani, rilievi erosi, movimenti dei continenti e trasformazioni del territorio. L’iscrizione è gratuita ma obbligatoria; i posti disponibili sono venti.[1]
Sabato 10 ottobre la Settimana della geodiversità 2026 prosegue a Pisa con “Alla ricerca della pietra”, una caccia al tesoro geologica lungo le Mura. Dopo un’introduzione alle pietre usate nella costruzione della cinta muraria, le squadre dovranno riconoscere i conci in base a immagini di riferimento. L’attività è gratuita con prenotazione obbligatoria e un massimo di venti partecipanti.[1]
Nel pomeriggio dello stesso giorno, alle 15.30, il Museo di Calci inaugura la nuova sala “Meraviglie mineralogiche della Toscana”. Il nuovo allestimento segue la chiusura della precedente Galleria dei minerali, avvenuta all’inizio del 2023, e presenta una sezione dedicata al patrimonio mineralogico regionale.[1]
L’antico oceano Ligure-Piemontese a Castellina Marittima
La chiusura della Settimana della geodiversità 2026 è prevista domenica 11 ottobre con una geoescursione del CAI Pisa intorno a Castellina Marittima. L’itinerario ad anello segue in parte i Percorsi Verdi e i sentieri CAI delle Colline Pisane.[1]
L’escursione consente di osservare rocce datate tra circa 180 e 120 milioni di anni. Si tratta di formazioni sedimentarie e magmatiche delle Unità Liguri Interne, riferibili alla litosfera dell’antico bacino oceanico Ligure-Piemontese. Nel pomeriggio è prevista una visita guidata all’Ecomuseo dell’Alabastro, dedicato alla lavorazione e all’estrazione della pietra ornamentale.[1]
L’iniziativa è aperta ai soci CAI e ai non soci, con quote diverse e prenotazione obbligatoria. Il programma dettagliato, le modalità di iscrizione, i costi e i contatti per ciascuna attività sono disponibili nella pagina ufficiale del Museo di Storia Naturale dell’Università di Pisa.[1]
Fonti [1] Settimana della geodiversità 2026 https://www.msn.unipi.it/it/eventi/settimana-della-geodiversita-2026/ [2] Geositi e Geoparchi (UNESCO) — Italiano – ISPRA https://www.isprambiente.gov.it/it/progetti/cartella-progetti-in-corso/suolo-e-territorio-1/tutela-del-patrimonio-geologico-parchi-geominerari-geoparchi-e-geositi/index [3] Giornata mondiale della geodiversità — Italiano – ISPRA https://www.isprambiente.gov.it/it/archivio/notizie-e-novita-normative/notizie-ispra/2024/10/giornata-mondiale-della-geodiversita [5] Settimana della geodiversità 2026 – ISPRA https://www.isprambiente.gov.it/it/attivita/museo/calendario-eventi/2026/settimana-della-geodiversita-2026 [6] Geologia – Regione FVG https://www.regione.fvg.it/rafvg/cms/RAFVG/ambiente-territorio/geologia/FOGLIA55/ [7] [PDF] Patrimonio geologico e geodiversità – ISPRA https://www.isprambiente.gov.it/contentfiles/00003700/3731-patrimonio.pdf [8] Settimana della geodiversità – Museo di Storia Naturale dell … https://www.msn.unipi.it/it/eventi/settimana-della-geodiversita/ [9] Eventi Settimana della geodiversità https://www.msn.unipi.it/it/categoria-evento/settimana-della-geodiversita/ [10] Eventi – Museo di Storia Naturale dell’Università di Pisa – UNIPI https://www.msn.unipi.it/it/eventi/ [11] Rocce, fossili e paesaggi: sette giorni alla scoperta della geodiversità con l’Università https://www.lanazione.it/pisa/cronaca/rocce-fossili-e-paesaggi-sette-giorni-alla-scoperta-della-geodiversita-con-luniversita-f15d6486 [12] Sette giorni di eventi alla scoperta della geodiversità – PisaToday https://www.pisatoday.it/eventi/settimana-geodiversita-universita-pisa-ottobre-2026.html [13] Settimana del Pianeta Terra 2026: 89 Geoeventi in tutta Italia – Pikaia https://pikaia.eu/settimana-pianeta-terra-2026-geoeventi/ [14] Geodiversità: “a portata di mano” tema per la Giornata 2026 https://www.regionieambiente.it/geodiversita-portata-di-mano-tema-giornata-2026/ [15] Settimana della Geodiversità a Pisa e Calci https://www.terredipisa.it/events/settimana-della-geodiversita-al-museo-di-storia-naturale-di-calci/ [16] Geoeventi 2026 – Settimana del Pianeta Terra https://www.settimanaterra.org/geoeventi
Condividi
Dalle Dolomiti ai crateri da impatto e ai paesaggi vulcanici di Lanzarote, il lavoro di Riccardo Pozzobon continua a vivere nella preparazione delle future missioni sulla Luna e su Marte
L’ESA dedica il corso di addestramento geologico per astronauti al ricercatore scomparso nel 2025
PANGAEA 2026 nel nome di Riccardo Pozzobon: si è conclusa nei giorni scorsi.
Un’edizione speciale, quella 2026, di PANGAEA – Planetary ANalogue Geological and Astrobiological Exercise for Astrona
Dalle Dolomiti ai crateri da impatto e ai paesaggi vulcanici di Lanzarote, il lavoro di Riccardo Pozzobon continua a vivere nella preparazione delle future missioni sulla Luna e su Marte
L’ESA dedica il corso di addestramento geologico per astronauti al ricercatore scomparso nel 2025
PANGAEA 2026 nel nome di Riccardo Pozzobon: si è conclusa nei giorni scorsi.
Un’edizione speciale, quella 2026, di PANGAEA – Planetary ANalogue Geological and Astrobiological Exercise for Astronauts, il programma dell’Agenzia Spaziale Europea dedicato alla formazione geologica degli astronauti destinati alle future missioni di esplorazione della Luna e di Marte.
Nel decimo anniversario dalla nascita del corso, l’intera edizione è stata dedicata alla memoria di Riccardo Pozzobon, giovane geologo planetario e ricercatore dell’Università di Padova, scomparso nel settembre 2025.
Un omaggio che ha avuto un significato particolare per chi, con Riccardo, PANGAEA lo aveva costruito e fatto crescere fin dalle prime edizioni.
Lo ha raccontato anche Francesco Sauro, tra gli istruttori e i protagonisti del programma, ricordando sui social le attività appena concluse:
«Per noi che nei giorni scorsi svolgevamo le lezioni, guidavamo i traversi geologici, curavamo la logistica, era come se lui fosse onnipresente, sempre con noi».
Una bella immagine dal post di Framcesco Sauro
Poi il ricordo di dieci anni trascorsi fra vulcani, tubi lavici, canyon dolomitici, antichi fondali marini e crateri formati dall’impatto di giganteschi asteroidi, ma soprattutto di dieci anni di risate, passioni condivise e amicizia fraterna, anche nei momenti più difficili.
All’edizione 2026 hanno partecipato astronauti di diverse agenzie spaziali, impegnati per tre settimane in attività teoriche e sul terreno in alcuni dei principali ambienti terrestri utilizzati come analoghi dei paesaggi planetari.
Il percorso di PANGAEA porta infatti gli astronauti a confrontarsi con contesti geologici molto diversi: dalle Dolomiti ai grandi crateri da impatto, fino agli ambienti vulcanici di Lanzarote.
Qui osservazione, descrizione, documentazione e campionamento delle rocce vengono trasformati in procedure operative simili a quelle che potranno essere utilizzate durante future missioni extraterrestri.
Riccardo Pozzobon aveva partecipato a PANGAEA praticamente fin dall’inizio, contribuendo in particolare alla lettura del territorio attraverso immagini orbitali, carte geologiche e modelli tridimensionali. Il suo lavoro permetteva di collegare ciò che gli astronauti osservavano direttamente sul terreno con le strutture geologiche riconoscibili dall’alto e dallo spazio.
Remote sensing, modellazione tridimensionale, geologia planetaria e pianificazione dell’esplorazione erano alcuni dei campi nei quali aveva portato il proprio contributo al programma ESA.
Per il mondo speleologico, il nome di Riccardo Pozzobon è strettamente legato allo studio delle cavità planetarie e dei tubi lavici.
Nel 2024, insieme a Leonardo Carrer, Francesco Sauro e altri ricercatori, aveva firmato su Nature Astronomy lo studio che ha fornito nuove evidenze dell’esistenza di un condotto sotterraneo accessibile dal Mare Tranquillitatis Pit, sulla Luna.
L’analisi dei dati radar acquisiti dal Lunar Reconnaissance Orbiter ha indicato la possibile presenza di una cavità che prosegue lateralmente al di sotto della superficie lunare. Pozzobon aveva contribuito alla modellazione tridimensionale del pozzo e della struttura sotterranea e all’interpretazione geologica dei risultati.
Anche in questo caso gli analoghi terrestri hanno avuto un ruolo fondamentale. Le cavità vulcaniche di Lanzarote sono state utilizzate per confrontare le caratteristiche radar dei tubi lavici terrestri con quelle osservate sulla Luna.
È uno dei punti nei quali speleologia, geologia planetaria e astronautica si incontrano in modo più evidente: studiare e comprendere una cavità terrestre significa anche sviluppare metodi e strumenti che potrebbero un giorno permettere di riconoscere, raggiungere ed esplorare grotte sulla Luna o su Marte.
L’edizione 2026 di PANGAEA è stata un corso di formazione e un lungo ricordo condiviso.
«Abbiamo rivissuto 10 anni di avventure, in compagnia di persone straordinarie, camminando tra vulcani, tubi lavici, canyon dolomitici, antichi fondali marini, esplorando crateri formati dall’impatto di giganteschi asteroidi», ha scritto Francesco Sauro. «Ma soprattutto sono stati 10 anni di risate, di passioni condivise, di amicizia fraterna, anche e soprattutto nei momenti più difficili. Riccardo, non ti ringrazieremo mai abbastanza per quei momenti insieme».
Fonte:
Dipartimento di Geoscienze dell’Università di Padova; ESA – PANGAEA/CAVES; Nature Astronomy;
Condividi
Di questi tempi, basta un acquifero profondo per inventarsi un “lago sotterraneo” e riempire le homepage. Negli ultimi giorni diversi quotidiani e portali hanno titolato in modo roboante la “scoperta di un enorme lago sotterraneo al Nord Italia, grande quasi come il Garda”.
La realtà idrogeologica, però, è ben diversa: non esiste alcuna cavità allagata, ma un sistema di falde confinate in sedimenti sabbiosi, protette da uno strato argilloso.
Cosa è stato davvero trovato (e co
Di questi tempi, basta un acquifero profondo per inventarsi un “lago sotterraneo” e riempire le homepage. Negli ultimi giorni diversi quotidiani e portali hanno titolato in modo roboante la “scoperta di un enorme lago sotterraneo al Nord Italia, grande quasi come il Garda”.
La realtà idrogeologica, però, è ben diversa: non esiste alcuna cavità allagata, ma un sistema di falde confinate in sedimenti sabbiosi, protette da uno strato argilloso.
Cosa è stato davvero trovato (e cosa no)
Tra Cavarzere e Chioggia (VE), nell’ambito del progetto europeo SWAMrisk, sono stati realizzati alcuni carotaggi che hanno intercettato:
una falda superficiale, già fortemente influenzata dall’intrusione salina (fino a ~14 g/L);
una falda più profonda (tra ~28 e 35 m), con acqua a bassa salinità (~1 g/L), separata dalla prima da un acquitard (spessore di argille e limi compatti, spesso >10 m) a bassa permeabilità.[2][3]
L’estensione stimata del corpo acquifero profondo è di circa 30.000 ettari (~300 km²): da qui l’analogia, usata a sproposito, con la superficie del Garda. Ma 300 km² di acquifero non significano 300 km² di “lago”: l’acqua è contenuta nei pori delle sabbie, non in una grotta o in una cavità con superficie libera.
Perché “lago sotterraneo” è un titolo falso (e ingannevole)
Dal punto di vista speleologico e idrogeologico, la differenza è netta:
Un lago sotterraneo (come quelli che si incontrano in grotta) si forma in cavità carsiche, vulcaniche o glaciali: c’è un vuoto aperto, una superficie libera dell’acqua e spesso rive riconoscibili.
Un acquifero in pianura alluvionale è un volume di sedimenti (sabbie, ghiaie) in cui l’acqua occupa gli interstizi tra i grani. Non c’è alcuna “caverna-lago”, ma un mezzo poroso saturo d’acqua, con flussi governati da gradienti di pressione.
Titoli come “Scoperto un lago sotterraneo grande come il Garda” o “Enorme lago sotterraneo in provincia di Venezia” sono quindi tecnicamente errati e costruiti per generare click, non per informare.
Creano l’idea di una “riserva magica” pronta all’uso, mentre la realtà è quella di una risorsa da studiare, monitorare e gestire con pozzi, portate sostenibili e controlli di salinità.
Perché questa distinzione conta (anche per noi speleologi)
La confusione tra “falda” e “lago sotterraneo” non è solo una questione terminologica:
Sfruttamento: non si tratta di un serbatoio da “svuotare”, ma di una falda da gestire con criteri idrogeologici (pozzi, portate, monitoraggio di livello e qualità).
Qualità dell’acqua: la falda profonda è meno salina grazie all’acquitard, ma non è automaticamente idonea all’irrigazione o all’uso potabile senza valutazioni specifiche.
Percezione pubblica: parlare di “lago” alimenta l’idea di una soluzione miracolosa alla siccità, distogliendo l’attenzione dalle vere questioni (uso efficiente dell’acqua, riduzione delle perdite, gestione integrata delle risorse).
Per chi si occupa di carsismo, grotte e acque sotterranee, la precisione conta: chiamare “lago” ciò che è una falda in sabbia significa banalizzare decenni di studi idrogeologici e speleologici.
In sintesi
Sì, è stata individuata una importante falda acquifera profonda tra Chioggia e Cavarzere.
No, non è un “lago sotterraneo” nel senso fisico e speleologico del termine.
I titoli che parlano di “lago grande come il Garda” sono sensazionalistici e fuorvianti: servono a fare click, non a spiegare cosa c’è davvero sotto la pianura veneta.
Fonti [1] Scoperto un ‘lago sotterraneo’ grande quasi come il Garda: acqua dolce su quasi 30mila ettari, protetta da strati argillosi https://www.ildolomiti.it/cronaca/2026/scoperto-un-lago-sotterraneo-grande-quasi-come-il-garda-acqua-dolce-su-quasi-30mila-ettari-protetta-da-strati-argillosi [2] Sotto il Nord Italia una gigantesca riserva d’acqua dolce: si estende quanto il Garda https://www.civonline.it/news/cronaca/1355125/sotto-il-nord-italia-una-gigantesca-riserva-dacqua-dolce-si-estende-quanto-il-garda.html [3] Veneto, Scoperto un immenso lago sotterraneo: è grande come il Garda https://newsroom24.it/notizia/2026/09/29/veneto-scoperto-un-immenso-lago-sotterraneo-e-grande-come-il-garda [4] Enorme lago sotterraneo scoperto in provincia di Venezia … https://www.scienzenotizie.it/2026/09/30/enorme-lago-sotterraneo-scoperto-in-provincia-di-venezia-dimensioni-vicine-a-quelle-del-garda-34128416 [5] Scoperto un lago sotterraneo al Nord Italia: è grande quanto … https://www.torinocronaca.it/news/cronaca/703389/scoperto-un-lago-sotterraneo-al-nord-italia-e-grande-quanto-il-garda.html
Systém Therion v spojení s MetaPostom a pdfTeXom predstavuje štandard pre publikovanie jaskyniarskych máp, no jeho syntax a nastavovanie bývajú pre bežného používateľa nočnou morou.Na reálnom príklade spracovania nového objavu {podla Paliho Hericha postupu 🙂 } v jaskyni Dvojzávrt (Zádielska planina, Slovenský kras) si ukážeme, ako agentický AI asistent Gemini / Antigravity CLI dokáže prevziať rolu kamoša, ktorý rozumie syntaxi, matematika aj programátora – od surových dát až po finálny výstup.Wi
Systém Therion v spojení s MetaPostom a pdfTeXom predstavuje štandard pre publikovanie jaskyniarskych máp, no jeho syntax a nastavovanie bývajú pre bežného používateľa nočnou morou.
Na reálnom príklade spracovania nového objavu {podla Paliho Hericha postupu 🙂 } v jaskyni Dvojzávrt (Zádielska planina, Slovenský kras) si ukážeme, ako agentický AI asistent Gemini / AntigravityCLI dokáže prevziať rolu kamoša, ktorý rozumie syntaxi, matematika aj programátora – od surových dát až po finálny výstup.
Windows PowerShell
irm https://antigravity.google/cli/install.ps1 | iex
Windows CMD
curl -fsSL https://antigravity.google/cli/install.cmd -o install.cmd && install.cmd && del install.cmd
1. Výzva: Od surového merania k publikačnému výstupu
Jaskyňa Dvojzávrt dosahuje po novom objave dĺžku 37 m a hĺbku 22 m. Cieľom bolo vytvoriť reprezentatívny vertikálny rez jaskyne na formát A4, ktorý bude zobrazovať (nie rozvinuty rez ale v rovine XY ), keďže to je malá jaskyňa tak som sa rozhodol trošku pohrať:
Čistý rez jaskyňou bez rušivých prekrývaní.
Hlavičku s logom Speleoklubu Cassovia, smerovkou a autormi.
Úspornú 1-stĺpcovú legendu značiek na ľavej strane.
Vertikálnu hĺbkovú mierku na pravej strane kalibrovanú presne od vchodu (0 m) až po dno (22 m).
Krátko o Antigravity CLI
Antigravity CLI je terminálový AI agent od Googlu, ktorý umožňuje pracovať s kódom priamo z príkazového riadku. Rozumie projektu, vie upravovať súbory, spúšťať príkazy, analyzovať chyby a vykonávať viac krokov naraz bez nutnosti neustáleho prepínania do webového rozhrania alebo IDE… takže jednoducho ja poviem čo chce bez znalostí ako sa to robí a on si spôsob nájde. Po nainštalovaní sa v termináli pustí napísaním agy.exe alebo agy. Ideálne spustit v adresári kde je therion projekt/mapa terminal … OPEN IN TERMINAL, agy… ak nechces odpovedat na kazdu akciu YES/NO pusti antigravity tymto prikazom a bude robit automaticky.
agy.exe --dangerously-skip-permissions
2. Čo všetko sme s Antigravity (agy) riešili (Priebeh prác a otázky zo sessions)
Na začiatok treba napísať čo ideme robiť aby v akom softe a ideálne vložiť odkaz na therion wiki alebo použi moje úvodné slovo, celý skill nájdeš dole pod článkom.
Pracujeme na speleologickom mapovacom projekte v systéme Therion.
## Tvoja úloha na úvod:
1. **Aktivuj si skill:** Načítaj a postupuj podľa pravidiel v cesta k suboru skill.md .... `.agents/skills/therion-cave-mapping/SKILL.md`.
2. **Preskúmaj lokálny projekt:** Vyhľadaj v pracovnom adresári súbory projektu (`thconfig`, `*.th`, `*.th2`, `*.xvi`, `*.lox`, `*.vrml`).
3. **Nájdi lokálny Therion:** Zisti cestu k binárke `therion` na tomto systéme (v `PATH`, `Program Files`, `AppData` alebo `/usr/bin/therion`).
4. **Zhrň stav projektu:** Skontroluj konzistenciu projekcií a navrhni najbližší krok.
Fáza A: Čistenie dát a topológia polygónu
Úloha: Vstupný súbor obsahoval surové polygónové záznamy a splay zámery.
Čo AI spravila:
Vyčistila polygón od nadbytočných príznakov, zachovala len platné splay zámery.
Skontrolovala topologickú nadväznosť medzi bodmi polygónu.
Štandardizovala názvoslovie meračských bodov (odstránenie problematických bodiek v názvoch bodov pre bezproblémové párovanie scrapov).
Fáza B: MetaPost makrá a grafické symboly
Úloha: Štandardné symboly bolo potrebné skrášliť a doplniť o vlastné prvky.
Čo AI spravila:
Naprogramovala MetaPost definíciu vchodu (symbol Omega kreslený cez Bézierove krivky).
Integrovala vlastnú tieňovanú kompasovú ružicu pre sever.
Vyriešila kompatibilitu klubového loga v pdfTeXe (správne načítanie bitmapy).
Fáza C: Návrh A4 layoutu a priestorová optimalizácia
Úloha: Pôvodná horizontálna viacstĺpcová legenda sa krížila s kresbou vertikálneho rezu.
Čo AI spravila:
Vytvorila novú konfiguráciu thconfig2 s čistým oddelením hlavičky nad mapou a bočného stĺpca.
Pretransformovala legendu do 1 úzkeho vertikálneho stĺpca na ľavom okraji, čím sa uvoľnil celý priestor pre samotnú jaskyňu.
Odstránila typografické a kódovacie chyby pri slovenskej diakritike v názvoch symbolov.
Fáza D: Matematická kalibrácia mriežky a vytvorenie vertikálnej mierky
Úloha 1: Zabezpečiť, aby 5m súradnicová mriežka začínala presne horizontálnou čiarou cez vchod (bod 1).
Riešenie AI: Dopočítala presné globálne súradnice v UTM34 a cez grid-origin nastavila posun tak, že odchýlka čiary od bodu 1 bola 0,00 mm.
Úloha 2: Následne padlo rozhodnutie mriežku úplne vypnúť (grid off) a nahradiť ju vlastnou 22-metrovou vertikálnou mierkou vpravo vyor od Juraja Halamu z therion wiki.
Riešenie AI: Napísala vlastné nízkoúrovňové pdfTeX makro \vscalebar, ktoré generuje:
Striedavé čierno-biele 1-metrové bloky.
Hlavné rysky na 0, 5, 10, 15, 20 a 22 m s popiskami.
Vedľajšie rysky po 1 m.
Nadpis Hĺbka.
Fáza E: Jemné ladenie a finálny dizajn
Požiadavky používateľa:„posuň vertikálnu mierku o 1 dielik doprava a 0.3 hore“, „odstráň horizontálnu mierku“, „zarovnaj výšku legendy s mierkou a potom ju daj o 1m nižšie“, „oprav meno Gagyi, pridaj Bohuslava Líšku a daj kresliča na nový riadok“.
Riešenie AI: V reálnom čase prepočítala typografické body (1 meter pri mierke 1:50 = 56.69 bp), aplikovala zmeny do TeX makier a okamžite prekompilovala mapu.
Ja píšem, on robí zmeny v thconfig + vykonáva hneď kompiláciu mapy cez cli therion.
3. Realita práce s AI: Prečo treba model kontrolovať?
Spolupráca s AI nie je o slepej dôvere. Práve pri speleokartografii sa ukázalo niekoľko dôležitých ponaučení:
Pasca prekombinovaných riešení (Symbol vchodu Omega):
Namiesto prostého priradenia štandardnej sady (symbol-assign point entrance ASF) sa AI rozhodla vygenerovať vlastné MetaPost makro cez Bézierove krivky.
Výsledok? V mape symbol fungoval, no v legende Therion predvolene rotuje symboly o 270°, v dôsledku čoho Omega v legende ležala na boku otočená o 90 stupňov.
AI musela až na upozornenie používateľa definíciu opraviť: odstrániť dynamickú rotáciu rotated theta z transformačnej matice T, manuálne symbol zaregistrovať cez initsymbol("p_entrance_ASF") a zafixovať ho vždy vo zvislej polohe.
Poučenie:
AI nie vždy zvolí najpriamočiarejšie riešenie: Niekedy má tendenciu napísať vlastný kód od nuly namiesto použitia vstavanej konfiguračnej direktívy.
Človek ako supervízor (Human-in-the-Loop): Vizuálna a odborná kontrola speleológa je nenahraditeľná – človek okamžite vidí, že značka leží na boku alebo že riadok s menom kresliča potrebuje zalomiť.
Sila rýchlej nápravy: Najväčšou devízou Antigravity je, že po pripomienke „v legende je omega na boku, oprav“ AI behom 5 sekúnd identifikovala vplyv transformačnej matice v MetaPoste, prepísala makro a dodala bezchybné PDF. Výsledok sa počíta.
4. Ako Antigravity v praxi funguje (Radenie, kompilácia a úpravy)
Tradičný chatovací AI model vám iba vygeneruje blok kódu, ktorý si musíte sami skopírovať, otestovať a ladiť chyby. Antigravity funguje ako plnohodnotný autonómny agent:
Číta a analyzuje celý projekt: Pozná vzťahy medzi .th dátami, .th2 kresbami a thconfig súbormi.
Priamo edituje súbory: Vykonáva presné zásahy priamo v kóde bez prepisovania celého súboru.
Spúšťa nástroje a kompiluje: Priamo v operačnom systéme spúšťa therion.exe, kontroluje výstupy v therion.log, data.log a analyzuje interné štruktúry vygenerovaného PDF.
Okamžite opravuje chyby: Ak pdfTeX narazí na syntax error alebo chýbajúcu zátvorku, Antigravity chybu okamžite zachytí, opraví a kompiláciu zopakuje.
5. Hlavné výhody využitia AI v úprave configu Therionu
Koniec technickej bariéry: Používateľ nemusí ovládať interné makrá pdfTeXu (\pdfliteral, \vbox, \rlap, \vskip, \legendbox) ani programovanie v MetaPoste. Stačí zadať požiadavku prirodzeným jazykom v slovenčine.
Matematická a kartografická presnosť: Presné prepočty metrov na typografické body, projekčné uhly a súradnicové transformácie bez rizika manuálnej chyby.
Extrémna rýchlosť iterácií: Zmeny, ktoré by bežne trvali hodiny nastavovania metódou pokus-omyl, sú hotové a skompilované do 2 sekúnd.
Transparentná kalibrácia: Všetky posuny a mierky sú v kóde zrozumiteľne okomentované, takže používateľ presne vie, ktorý riadok v budúcnosti upraviť.
6. Výsledok
Výsledkom je publikačne pripravená mapa rezu jaskyne Dvojzávrt v mierke 1 : 50 v súbore rez012c_1col.pdf:
Elegantná hlavička so všetkými náležitosťami,
Úsporná 1-stĺpcová legenda vľavo so správne orientovanou Omegou,
LochViewer: Modernizácia webového prehliadača jaskýňObjavovanie a mapovanie jaskýň si vyžaduje spracovanie kopy priestorových dát. Prezentácia týchto výsledkov odbornej aj laickej verejnosti je dôležitou súčasťou našej práce. Pôvodný program CaveView dlho slúžil na zobrazovanie 3D modelov, no rozhodol som sa ho s pomocou umelej inteligencie kompletne prepísať a zmodernizovať pod novým názvom LochViewer. Prečo? Aby konečne vyhovoval mojim dnešným nárokom a netváril sa, že zamrzol v minulom storoč
Objavovanie a mapovanie jaskýň si vyžaduje spracovanie kopy priestorových dát. Prezentácia týchto výsledkov odbornej aj laickej verejnosti je dôležitou súčasťou našej práce. Pôvodný program CaveView dlho slúžil na zobrazovanie 3D modelov, no rozhodol som sa ho s pomocou umelej inteligencie kompletne prepísať a zmodernizovať pod novým názvom LochViewer. Prečo? Aby konečne vyhovoval mojim dnešným nárokom a netváril sa, že zamrzol v minulom storočí.
Rozhodol som sa mu preto dopriať facelift. Pod kapotu som mu namontoval pár vylepšení s pomocou AI a moderných knižníc. Výsledok sa volá LochViewer (LV) a tu je prehľad toho, prečo by ste ho mali vyskúšať…
🏔️ 1. Inteligentné vrstevnice
Dynamické popisy: Pri hlavných vrstevniciach uvidíte nadmorskú výšku. Algoritmus sa stará o to, aby ste mali v zornom poli vždy 1-3 čísla, takže nestratíte prehľad.
Lepšia viditeľnosť: Čísla a čiary sú renderované „nad“ terénom, takže sa nebijú s textúrou mapy.
Adaptívny zoom: Čím bližšie ste, tým sú popisy vrstevnice hustejšie. Pri pohľade z diaľky sa zase inteligentne zmenšia.
🗺️ 2. Mapy a povrchy s milimetrovou presnosťou
Už žiadne odhadom natiahnuté satelitné snímky. Ak máte fotomapu, LochViewer ju na terén usadí s matematickou presnosťou.
Manuálna kalibrácia: Ak textúra/povrch nesedí úplne presne, v bočnom paneli ju môžete jednoducho posúvať šípkami, kým „nepadne“ na miesto.
Vynovené shadery: Prepracovali sme grafický motor. Textúry sú ostrejšie a zobrazujú sa spoľahlivo aj pri extrémne rozsiahlych modeloch.
textura po kalibracii
📐 3. Merania pre detailistov
Potrebujete vedieť, koľko metrov vápenca máte nad hlavou? Stačí kliknúť.
Hĺbka pod povrchom: Jedným klikom v jaskyni zistíte presnú vertikálnu vzdialenosť k povrchu.
GPS súradnice: Kliknite na ľubovoľný bod a okamžite získate súradnice WGS84. Skvelá pomôcka, keď hľadáte nový vchod v hustom lese pomocou mobilu.
3D pravítko: Meranie vzdialeností medzi bodmi je teraz maximálne intuitívne, je mozne merat vzdialenost medzi vetvami jaskyne, dvoma modelmi alebo k lubovolnému bodu povrchu.
🎥 4. Filmové štúdio v prehliadači
Chcete predviesť model na schôdzi klubu alebo na prednáške? Zapnite auto-rotáciu a stlačte Nahrať. Aplikácia vám vygeneruje WebM video, ktoré môžete okamžite zdieľať. Nepotrebujete žiadny ďalší softvér na nahrávanie obrazovky. To iste platí aj pre manuálny pohyb, kliknite Nahrať a pracujte s modelom, všetky pohyby, zoom a nastavenia budu potom pekne v plynulom videu.
🔗 5. Zdieľanie (Embed)
Moja bľúbená funkcia. Chcete vložiť model na svoj web?
Nastavte si ideálny uhol pohľadu, farby a rezy.
Kliknite na Share.
LV vygeneruje odkaz, ktorý si toto nastavenie pamätá. Keď ho niekomu pošlete, uvidí presne to isté, čo vy.
K dispozícii je aj iframe kód pre čisté vloženie do stránky bez zbytočných ovládacích panelov, dole ukážka kde sa môžete pohrať a pokrútiť ale nie menit nastavenia a povrchy, sidebar nieje k dispozícii.
Celý LochViewer je responzívny. Na mobile sa menu skryje pod hamburger, aby ste mali celú plochu na model.
Model
✂️ 7. Rezy jaskyňou (Clipping)
Chcete vidieť, ako presne vyzerá profil jaskyne alebo koľko vás delí od povrchu? S touto vychytávkou si zobrazíte svoj model v rôznych rezoch.
Dva kliky a hotovo: Stačí spojiť dva body (napríklad vchod a dno priepasti), kliknut na tlačidlo vytvoriť rez a LochViewer vám okamžite vyreže čistý profil.
Posúvajte, ako potrebujete: Rez nie je statický obrázok. V sidebare si ho môžete plynule posúvať hore-dole alebo do strán a sledovať, ako sa masív mení …
🎥Video demo
Pripravil som pre Vás aj krátku video ukážku, kde všetky tieto novinky uvidíte v akcii. Je to autentické, bez prípravy a na jeden pokus – takže vopred ospravedlňte moje občasné „zadrhávanie“.
Speleoklub Cassovia
Vyhodnotenie teplotného grafu v Dvojzávrte pomocou Googlu v režime AI.
V novembri sme ukončili práce na lokalite Dvojzávrt na Zádielskej planine za rok 2025. Koncom novembra sme ešte boli dole vo výkope umiestniť datalloger na meranie a zaznamenávanie teploty. Začiatkom februára sme boli na planine, tak sme zároveň boli aj vybrať datalloger. Nižšie je graf teplôt a výstup podľa Google AI.
Na základe poskytnutého teplotného grafu zo senzora v hĺbke 10 metrov
Vyhodnotenie teplotného grafu v Dvojzávrte pomocou Googlu v režime AI.
V novembri sme ukončili práce na lokalite Dvojzávrt na Zádielskej planine za rok 2025. Koncom novembra sme ešte boli dole vo výkope umiestniť datalloger na meranie a zaznamenávanie teploty. Začiatkom februára sme boli na planine, tak sme zároveň boli aj vybrať datalloger. Nižšie je graf teplôt a výstup podľa Google AI.
Na základe poskytnutého teplotného grafu zo senzora v hĺbke 10 metrov a opisu lokality Dvojzávrt možno vyvodiť nasledujúce závery o potenciálnych voľných priestoroch pod šachtou:
Analýza teplotného profilu
Stabilita (november – január): Teplota sa dlhodobo držala na úrovni cca 7 °C až 7,5 °C. Táto stabilita naznačuje, že priestor v hĺbke 10 m je dobre izolovaný od priamych vplyvov povrchovej atmosféry, čo je typické pre jaskynné prostredie s obmedzenou cirkuláciou vzduchu.
Prudký pokles (koniec januára – február): Na grafe vidíme dva výrazné prepady teploty – najprv k 5,5 °C a následne až k 3,2 °C.
Vzhľadom na zimné obdobie (január/február) a fakt, že závrt funguje ako ponor, je tento pokles pravdepodobne spôsobený vtekaním studenej vody z roztopeného snehu alebo zimných zrážok priamo do odtokového kanála.
Alternatívne môže ísť o nasávanie studeného vonkajšieho vzduchu (komínový efekt), čo by potvrdzovalo prepojenie na rozsiahlejší systém pod povrchom.
Geomorfologické a speleologické indície
Odtokový kanál v masíve: Prítomnosť takmer vertikálneho kanála v korozívnom masíve, ktorý smeruje „skoro kolmo dole“, je jasným dôkazom vertikálneho smerovania krasovatenia. To, že kanál „odteká“, predpokladá existenciu prijímacieho priestoru nižšie.
Sintrová výplň: Výskyt sintrových kôr, nátekov a juvenilných foriem kvapľov (stalaktity, stalagmity) naznačuje, že v danom mieste dochádza k vylučovaniu vápenca z presakujúcich roztokov. Tieto formy potrebujú na svoj vznik voľný priestor vyplnený vzduchom.
Kryštalické agregáty: Nález samostatných kryštálov môže naznačovať prostredie s pomalou kryštalizáciou v chránenom, pravdepodobne kavernóznom priestore.
Odhad potenciálnych priestorov
Vertikálne pokračovanie: S vysokou pravdepodobnosťou sa pod dnom výkopu nachádza systém vertikálnych puklín alebo užších šachiet. Keďže ide o Zádielsku planinu, ktorá je známa hlbokým krasovatením, tieto trhliny môžu viesť k hlbším horizontálnym úrovniam.
Dynamický systém: Reakcia teploty na vonkajšie zrážky (pokles teploty pri pretekaní vody) potvrdzuje, že systém je priechodný pre vodu aj vzduch. Prudký pád teploty na konci grafu (až k 3 °C) naznačuje, že objem vtekajúcej studenej vody alebo vzduchu je dostatočne veľký na to, aby lokálne ochladil masív v okolí senzora.
Rozmery: Ak je odtokový kanál v masíve viditeľný a smeruje nadol, existuje predpoklad, že po prekonaní úžin by sa mohol otvoriť do menšej siene alebo dómu, ktoré sú typické pre koreňové zóny závrtov v tejto časti Slovenského krasu.
Záver: Teplotné anomálie v kombinácii s hydrogeologickou funkciou (ponor) a prítomnosťou primárnych jaskynných foriem (sintre) silne naznačujú existenciu pokračujúcich voľných priestorov vertikálneho charakteru. Pre ďalší prieskum by bolo vhodné sledovať rýchlosť teplotnej odozvy po konkrétnych zrážkových úhrnoch, čo by pomohlo odhadnúť priame prepojenie s povrchom.
Máte k dispozícii aj údaje o zrážkach z blízkej meteostanice, aby sme ich mohli presne korelovať s tými teplotnými prepadmi?
Nájdi údaje o zrážkach z blízkej meteostanice.
Na základe dostupných údajov zo zrážkomernej stanice
Štós-kúpele a klimatologických zhodnotení SHMÚ možno zrážky v období uvedenom na grafe (november 2025 – február 2026) charakterizovať takto:
November 2025: Vysoké úhrny
November 2025 bol v tejto lokalite zrážkovo veľmi bohatý. Stanica Štós-kúpele zaznamenala jeden z najvyšších mesačných úhrnov na celom Slovensku, a to 168,8 mm.
Tento vysoký úhrn zodpovedá začiatku grafu (27. 11. 2025), kedy je teplota v 10 m hĺbke stabilizovaná na cca 7 °C, čo naznačuje, že podzemie bolo v tom čase dobre dotované vodou, ktorá si udržiavala priemernú teplotu masívu.
December 2025 a Január 2026: Výrazný deficit
Po daždivom novembri nastalo obdobie výrazného sucha.
V období od 1. decembra 2025 do 20. januára 2026 chýbalo v horských oblastiach (vrátane Slovenského krasu) miestami až viac ako 100 mm zrážok oproti dlhodobému priemeru.
Január 2026 bol na väčšine územia zrážkovo silne podnormálny až veľmi suchý.
Na grafe toto obdobie sucha korešponduje s miernym, ale plynulým klesaním teploty z 7,5 °C k hranici 6,5 °C (postupné vychladanie masívu bez nových teplejších/chladnejších dotácií vody).
Február 2026: Prudký pokles a zimné zrážky
Prudký prepad teploty na konci grafu (prelom januára a februára 2026), kedy teplota klesá k 3,2 °C, je kľúčový.
Hoci bol január suchý, február býva na horách obdobím vrcholu snehovej pokrývky.
Prudký pokles teploty naznačuje pretopenie snehu alebo studené zimné dažde, ktoré cez závrt (ponor) vnikli priamo do jaskynného systému. Keďže voda z topiaceho sa snehu má teplotu blízku 0 °C, jej prienik do 10-metrovej hĺbky dokáže takto razantne znížiť lokálnu teplotu vzduchu a horniny.
Zhrnutie korelácie:
Obdobie
Zrážková situácia v Štóse
Reakcia v Dvojzávrte (10 m)
November 2025
Nadpriemerné zrážky (168,8 mm)
Stabilná teplota (~7,3 °C), saturácia masívu.
Dec. – Jan. 2026
Výrazný deficit (sucho)
Mierny pokles, stabilizácia bez výkyvov.
Február 2026
Topenie snehu / zimné zrážky
Prudký prepad k 3 °C – priamy prienik studenej vody.
Tieto údaje potvrdzujú, že Dvojzávrt je aktívny ponor s rýchlou hydraulickou odozvou na povrchové zrážkové udalosti, čo je silným indikátorom priechodných voľných priestorov pod šachtou.
Keď už máš vygenerovaný 3D povrch pomocou Terén Ľahko, ďalšia logická otázka je jednoduchá:akú textúru si na to celé vlastne nalepím? Presne na toto vznikol druhý nástroj – DankeZ Downloader (Tile Downloader).Je to webová aplikácia, ktorá umožňuje stiahnuť mapy z rôznych zdrojov, poskladať ich do jedného obrázka vytvoriť prelínanie a automaticky ich geograficky nakalibrovať – či už pre Therion, alebo pre mobilné aplikácie Locus Map a OruxMaps.Zdrojový kód a samotný nástroj:github.com/dankez/map-
Keď už máš vygenerovaný 3D povrch pomocou Terén Ľahko, ďalšia logická otázka je jednoduchá: akú textúru si na to celé vlastne nalepím?
Presne na toto vznikol druhý nástroj – DankeZ Downloader (Tile Downloader). Je to webová aplikácia, ktorá umožňuje stiahnuť mapy z rôznych zdrojov, poskladať ich do jedného obrázka vytvoriť prelínanie a automaticky ich geograficky nakalibrovať – či už pre Therion, alebo pre mobilné aplikácie Locus Map a OruxMaps.
potrebuješ vidieť vchody, závrty, lesné cesty, ortofoto, geológiu
chceš používať rovnakú mapu v Therione aj v mobile
A presne toto sa app pokúša riešiť.
Výber oblasti bez GIS trápenia
Na začiatku definuješ:
stredový bod – GPS/JTSK súradnice (napr. vchod do jaskyne)
rozsah oblasti v metroch – sever, juh, východ, západ
Nemusíš riešiť pixely ani manuálne orezávanie. Jednoducho povieš, že chceš napríklad 500 metrov na každú stranu, a aplikácia pripraví presne taký výrez. +- veľkosť stahovanej dlaždice, nelakaj sa ak je výrez oveľa väčší ako povrch, Therion to oreže dokonale. Odporúčam mať textúru vačšiu ako 3d povrch.
Viacero mapových zdrojov na jednom mieste
Veľká výhoda Downloadera je práca s viacerými mapovými vrstvami naraz. Nie si odkázaný na jeden typ mapy.
Medzi podporované zdroje patria napríklad:
Freemap.sk
turistická mapa
tieňovaný reliéf
ZBGIS
ortofotomapy
základná mapa
geologické mapy ….
Každý mapový zdroj funguje ako samostatná vrstva.
Prekryvanie vrstiev a priehľadnosť
Vrstvy môžeš kombinovať a prelínať podľa potreby.
Typický príklad použitia:
spodná vrstva: ortofoto
vrchná vrstva: tieňovaný reliéf
Vrchnú vrstvu vieš spriehľadniť, takže vidíš detaily z viacerých máp naraz. Výsledkom je prehľadná mapa, ktorá dáva zmysel pri plánovaní aj pri kreslení.
Export pre Therion bez ručnej kalibrácie
Jedna z najdôležitejších funkcií po kliknutí na Spojiť a Stiahnuť
Downloader vygeneruje:
JPG mapu
kalibračný reťazec pre Therion
Tento reťazec stačí vložiť do .th súboru a mapa:
má správne súradnice
má správnu mierku
presne sedí k povrchu z Terén Ľahko
Bez ručného klikania a skúšania.
Export do mobilu – Locus Map a OruxMaps
Z tej istej konfigurácie vieš rovno vytvoriť:
KMZ súbor pre Locus Map
ZIP balík pre OruxMaps
Výsledkom je:
offline mapa
presná kalibrácia
rovnaký mapový podklad ako v Therione
Cache a rýchle opakovanie generovania
Stiahnuté mapové dlaždice sa ukladajú do lokálnej cache.
V praxi to znamená:
opakované generovanie tej istej oblasti je výrazne rýchlejšie
pri zmene priehľadnosti alebo vrstiev sa mapy nesťahujú znova
šetríš čas aj pripojenie
Prečo to funguje spolu s Terén Ľahko
Tieto dva nástroje sú navrhnuté tak, aby sa vzájomne dopĺňali:
Terén Ľahko rieši 3D povrch, mriežku a generuje základnú textúru na 90% postačuje…
DankeZ Downloader rieši mapový podklad z rôznych zdrojov a prelínanie podkladov
Oba nástroje:
používajú rovnaké súradnicové systémy
generujú výstupy priamo pre Therion + Locus + Orux
sú robené pre jaskyniarov, nie pre GIS špecialistov, vzniklo to ako zábava a testovanie AI ….
Záver
Ak mapuješ jaskyne v Therione a moje apky si vyskúšal daj mi feedback v komentári… ak ti to veľmi pomohlo tak pijem pivo nealko 🙂