Matúš Matejka

Úvod

V roku 2024 nás prilákal masív Gindura na Muránskej planine. Na Muránskej planine pracujeme dlhodobo, najmä na blízkych lokalitách, ako sú jaskyne Adela a Veternica, ale aj Havraník a ponor Hrona v Kremenine. No samotný masív Gindury sme vždy akosi obchádzali. Až náš nový čakateľ Jozef Šľuch, ktorý býva pod vrchom Gindura, ma oslovil, či sme pracovali a hľadali jaskyne aj v okolí Pohorelej. Po rozhovoroch o pracovných akciách a čítaní Spravodaja SSS o jaskyniach Adela, Veternica, Hronskej jaskyni a jaskyni Stará píla, kde sme odrobili na akciách veľa hodín, ako aj po povrchových akciách v okolí som ho inšpiroval, a tak začal hľadať jaskyne vo svojom okolí. Sprvoti neúspešne, až po vysvetlení, čo má hľadať a že nie každá diera je hneď jaskyňa, sa Jozef mohol pochváliť fotografiou a následnou akciou na kopci Gindura s predpokladom možnej jaskyne…

Lokalizácia jaskyne

Vchod do jaskyne sa nachádza v národnom parku Muránska planina, v k. ú. Pohorelá, okres Brezno, v SZ svahu vrchu Gindura v nadmorskej výške 1038 m. Severne od jaskyne je NPR Mašianske skalky. Jaskyňa má hĺbku 31,5 m a dĺžku 83 m. Vrch Gindura (1098 m. n. m.) je podľa geomorfologického členenia zaradený v oblasti Slovenské rudohorie, celok Veporské vrchy, pod celok Fabova hoľa. Tvoria ho horniny gemerika vo forme tektonických šupín v podloží muránskeho príkrovového systému.

História objavov

Jaskyňu objavili 30. 5. 2024 Matúš Matejka a Jozef Šľuch. Rozšírením a zahĺbením vstupu preskúmali vstupné časti jaskyne a následne objavili meander s mäkkým sintrom po stenách, smerujúci nadol. Pre nedostatok materiálu na kotvenie a zlaňovanie nepokračovali v objavoch pre riziko úrazu.

Na ďalšiu akciu 2. 5. 2024 prišli Libor Štubňa a Matúš Matejka už s kompletnou výbavou. Dĺžka lán predstavovala 70 metrov a použili sme aj kotvy na premostenie. Akcie sa zúčastnili aj Ľubomír Múka a Ján Bánik a samozrejme Jozef Šľuch. Hneď po úvodnej prehliadke jaskyne sme zhodnotili možný postup, po ukotvení lán a vytvorením traverzu sme zlanili prvú priepasť, hlbokú cca 8 metrov, a ocitli sme sa na skalnom dne, kde sa nám otvorila chodba na dva smery. Libor preskúmal pravú vetvu s prítokovou chodbou, ja som preskúmal ľavú chodbu s jazierkom na dne a mäkkým sintrom po stenách. Po preskúmaní prítokovej časti jaskyne volám na Libora, že pokračovanie je možné s nutnosťou plazenia sa vo vode a v mäkkom sintri. Po úvodnej nechuti si ľahneme do vody a mäkkého sintra, a po kontrole plazivky objavujeme priepasť; zhodnotíme, že na ďalšie pokračovanie nemáme dostatok lán. Pokračuje návrat na povrch a po občerstvení sa vraciame do útrob jaskyne so 40-metrovým lanom.

Po kotvení lán a následnom traverze Libor zlaňuje a kričí, že paráda. Vytvára medzikotvenie a po chvíli zlaňujem aj ja do druhej avénovitej priepasti, hlbokej asi 25 m. Dno jaskyne tvorí priestor s rozmermi cca 10 × 6 m, výškou 8 m a jazierkom s hladinou cca 10 m² a hĺbkou 1 m. Na dne aj stenách sa vyskytuje výzdoba z mäkkého sintra. Jazero je napájané prítokom, ktorý sa objavuje v prvej priepasti.

Akcia sa skončila v neskorých večerných hodinách. Jaskyňa pod Gindurou bola preskúmaná do hĺbky cca 40 m. Ďalšie akcie v nej sa zamerali na identifikáciu a odvoz kostrových pozostatkov zvierat, lepšie sprístupnenie jaskyne za pomoci železných stúpačiek a premostenia a samozrejme na zmapovanie jaskyne.

Opis jaskynných priestorov

Jaskyňa pod Gindurou je inaktívna fluviokrasová jaskyňa, vytvorená v steinalmskom súvrství v svetlosivých až sivých organodetritických vápencoch. Vchod na úpätí skalnej steny v nadmorskej výške 1038 m má rozmery 1 × 0,8 metra. Dno je pokryte hlinou a drobnými skalami, ďalej jaskyňa klesá a meandruje. Vo vstupnej chodbe sú na stenách „medvedie zrkadlá“. Vznikli otieraním sa medveďov o skalný masív. Hlina z povrchu ustupuje a dostávame sa na skalné dno pri prítokovom komíne, ktorý stúpa do neznámych častí. Pod prítokovým komínom je križovatka puklín pekne modelovaných vodou, dno klesá 5 m do spodnej chodby. Chodba pokračuje meandrom už aj s mäkkým sintrom po stenách a následnou 8-metrovou priepasťou, kde je umiestnený lanový traverz až k vertikálnemu stupňu -5 m; tu je už nutné použiť jednolanovú techniku.

Po zlanení priepasti sa ocitáme na skalnom dne, kde sa jaskyňa vetví na prítokovú časť smerujúcemu k povrchu, s občasným vodným tokom z povrchu a v odtokovom kanáli s množstvom kostí a lebiek medveďa hnedého a iných živočíchov, ako jazvec, líška, pes. Kostí odniesol pracovník SSJ a určil paleontológ zo SMOPaJ. Do prítokovej časti jaskyne sa dostaneme prekonaním skalného stupňa – 2 a pol metra sa pôvodne zlaňovalo, ale už sú tam nainštalované železné stúpačky. Prítoková časť je pekne modelovaná vodou, so skalným dnom so zachovanými hladinovými čiarami a odtokovým kanálom, kde sa tratí voda z povrchu. Táto časť sa končí zasintrovaním. Prítoková chodba ďalej pokračuje pod vchod jaskyne a komínom je spojená s hornou chodbou; je pekne modelovaná vodou, so skalným dnom, hráškovou výzdobou a tvrdým sintrom po stenách. Chodba smeruje na povrch a je ukončená závalom zo skál a hliny.

Vrátime sa na skalnú terasu +2,5 metra, ktorá oddeľuje prítokovú časť, a zlaňujeme do odtokovej siene s rozmermi 4 × 3 metre a výškou 8 metrov, s jazierkami a bohatou sintrovou výzdobou z mäkkého sintra po stenách a na strope. Jaskyňa pokračuje meandrom s výskytom mäkkého sintra a vody z jazierok, po 3 metroch sa ocitáme v strope 17,5-metrovej priepasti. Ústie priepasti má rozmery 1,5 × 1 meter, hneď za priepasťou je modelovaná chodba smerujúca na juh s hlinou na podlahe. Ide o veľmi perspektívne miesto na pokračovanie jaskyne smerom do masívu Gindury.

Po zlanení polovice priepasti a medzikotvení sa ocitáme v najväčšom priestore Jaskyne pod Gindurou – sieni s rozmermi 8 × 4 metre, výškou 8 metrov a 1 meter hlbokým jazierkom. Na stenách sú náteky a stalaktity z plastických sintrov, mäkký sinter je aj na dne. Sieň zjavne nepokračuje. V zimných mesiacoch počas mapovania bolo jazierko vyschnuté, ale pokračovanie sa nikde neobjavilo.

Jaskyňa pod Gindurou má po zameraní dĺžku 83 metrov a hĺbku -31,5 metra. V jaskyni sa jaskyniar pohybuje zväčša postojačky, priestory sú úzke, ale vysoké, jedine v meandri pred priepasťou si musí jaskyniar ľahnúť do vody a mäkkého sintra. Jaskyňa svojím mäkkým sintrom po stenách a vertikálnym priebehom chodieb je náročná a dosť nebezpečná, už po úvodných 8 metroch môže návštevník padnúť 5 metrov do spodnej chodby alebo sa zakliesniť v meandri z mäkkého sintra. V zimných mesiacoch v jaskyni zimujú podkováre malé a netopiere veľké.

Jaskyňu pre jej závažnosť aj nebezpečnosť odporúčam uzavrieť. Vchod do jaskyne je totiž neďaleko lyžiarskej zjazdovky a značeného turistického chodníka, čo zvyšuje možnosť ohrozenia jaskyne a jej hodnôt a funkcií. Najperspektívnejšie miesto na pokračovanie jaskyne je modelovaná chodba hneď za priepasťou, smerujúca do masívu Gindury. O ďalšom postupe budeme informovať, keďže rekognoskáciou terénu Gindury sme objavili iné jaskyne s možným pokračovaním systému jaskýň.

Záver

Odvodňovanie jaskyne je do prameňov pitnej vody pod Gindurou v Pohorelskej Maši. Poloha a genéza vývoja jaskyne je dôkazom existencie už zaniknutej vodozbernej oblasti v danej nadmorskej výške. Je vhodným objektom ďalšieho výskumu. Z hľadiska hydrológie v súvislosti s prúdením podzemných vôd treba zabezpečiť ochranu, výskum a monitoring vôd. Spomínaná jaskyňa je len jednou z jaskýň v lokalite vrchu Gindura, preto je potrebné zabezpečiť ich trvalý monitoring a ochranu aj členmi Stráže prírody.

Použitá literatúra

Kronome, B., Boorová, D., Buček, P., Olšavský, M., Sentpetery, M., Maglay, J. & Vlačiky, M. 2019: Geologická stavba Muránskej planiny. In: Hraško, Ľ. (ed.): Výskum geologickej stavby a zostavenie geologických máp v problematických územiach Slovenskej republiky. Čiastková záverečná správa. Manuscript. Bratislava, archive ŠGÚDŠ, 1–156.

Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. In Atlas krajiny Slovenskej republiky 2002. Slovenská kartografia Bratislava. ISBN 80-88833-27-2.

Švasta, J., Slaninka, I., Malík, P., Vojtková, S., Vojtko, R. 2016: Vysvetlivky k základnej hydrogeologickej a hydrogeochemickej mape Muránskej planiny v mierke 1 : 50 000. Bratislava, ŠGÚDŠ, 136 s. ISBN 978-80-8174-011-4.

Technické denníky Speleo Brezno 2024.

Príspevok Jaskyňa pod Gindurou. zobrazený najskôr Speleo Brezno.

Matúš Matejka Speleo Brezno.

V jeden zimný večer nám na skupinu volali páni s ohľadom výstavby malej vodnej elektrárne  vo Vajskovskej doline. V doline sa ide stavať malá vodná elektráreň, hneď som spozornel a  premýšľam o čom to hovorí veď tam je veľa jaskýň na malom území. A tam je kameň úrazu jaskyne sú, ale nikto o nich nič nevie. Sú v Zozname jaskýň na Slovensku, ale nič viac. Po objavoch v rokoch 2000 až 2006 a hore uvedených skutočnostiach som sa rozhodol opísať a doplniť chýbajúce údaje.

Vajskovská dolina patrí medzi najdlhšie a aj najkrajšie doliny v Nízkych tatrách. Nachádza sa v nej málo porušená príroda, ktorá je chránená aj zákonom v závere doliny sa rozprestiera NPR Skalka. V doline nie je problém za bieleho dňa stretnúť medveďa, orla, kamzíka, či vlka. Nachádzajú sa tam aj najväčšie vodopády v Nízkych tatrách t.j. Vajskovské vodopády, ktorými preteká potok rovnakého mena. Vajskovský potok začína svoju púť vysoko na holiach v kryštaliniku  tatier pod kótou Poľana 1889,7 a postupne sa zarezával do doliny až vyúsťuje do Hrona v obci Lopej. Pre nás je územie najzaujímavejšie práve pri vstupe Vajskovského potoka do vápencov.

Geologický opis územia.

Doteraz neznámym krasovým územím je kras ležiaci severne od Hornej Lehoty, ktoré geomorfologicky prináleží k severnej časti Bystrianskeho pohoria. Zo severu je ohraničené zlomovými svahmi Nízkych Tatier, zo západu ho zviera dolina Vajskovského potoka a z východu dolina Bystrej. Krasové územie sme označili ako Hornolehotský kras.( Jakál, J., 1990 ). Hlavným stavebným prvkom krasového územia je stredný čiastkový chočský príkrov, v ktorom podliehajú krasovateniu gutensteinské, reiflingské a dachsteinské vápence a dolomity. Na ňom leží vrchný chočský čiastkový príkrov, ktorý má súhlasné súvrstvie s predchádzajúcim. (Biely, A. – Kullman, E. in Kullman, E., 1984). Pre nás je najzaujímavejší kras Vajskovského potoka ktorý pri vyústení z kryštalinika vytvára po oboch stranách terasový systém s dobre rozlíšiteľnou eróznou terasou a akumulačnou pokrývkou. Vajskovský potok je v tejto časti zarezaný cca 20 m pod úroveň akumulačného povrchu terás, kde sa zarezáva  do svetlých až sivých vrstevnatých dolomitov. Vajskovské červené zlepence sú karbonatické a zaberajú plochu asi 10 km². Vajskovské zlepence majú priepustnosť dobrú až veľmi dobrú, prevažne puklinovú (Kullman, E.,1984). Plošinka sa zvažuje na juh sklonom 6°. Na povrchu plošiny sú vytvorené dva typy krasových jám. Väčšie sú ploché misovité s priemerom 50m hĺbkou 4 m, menšie s priemerom 10 m a hĺbkou 2-3 m sú lievikovité. Podzemné krasové formy Hornolehotského krasu zatiaľ niesu známe ( Jakál, J., 1990 ).

Opis jaskýň.

S opisom jaskýň by som začal od Hrona proti prúdu potoka. Vajskovský potok sa vlieva do Hrona v obci Lopej. Zo speleologického hľadiska sa v obci nachádzajú už iba fragmenty bývalých jaskýň. Jedine zo speleologického hľadiska je zaujímavý prameň Kráľa Matiáša, jedná sa o vyvieračku ktorá je upravená  pre vodohospodárske účely t.j. pitná voda pre okolité dediny.

Nad dedinou po pravej strane smerom hore prúdom sa nachádzajú 10m vysoké skalné steny v kóte   Laštok, žiaľ bez jaskýň. Sú tam len pozostatky hydrotermálnych jaskýň. Ako postupujeme hore prúdom dolina sa značne rozšíri a na pravej strane doliny tesne pod horou sa nachádza Travertínová jaskyňa.

Travertínová jaskyňa bola opísaná v spravodaji SSS č.3/2003 A. Bučko Travertínová jaskyňa. Preto sa o nej len v krátkosti. Jedná sa o 27,9m dlhú jaskyňu ktorá sa vytvorila v travertínovej kope ktorý si vytvoril prameniaci minerálny prameň pretekajúci jaskyňou. Súčasť systému je ponor jaskyňa výver a nikdy nezamŕzajúce jazierko.

Postupne sa dostaneme do obce Dolná lehota. V obci sa nachádzajú malé jaskynky uvedené aj Zozname jaskýň  jaskyňa 1  a  jaskyňa 2. Jedná sa o korózne dutiny objavené pri kopaní obecného vodovodu. Preto majú len dokumentační charakter. V obci sa nachádza aj geologický vrt 100m hlboký, ktorý je už predaný na podnikateľské účely. Tento vrt je dôležití s toho že načapoval krasovú vodu ktorá sa ponára vyšie v doline. Potvrdili to ďalšie vrty po celej doline len stým rozdielom ,že keď robili vrty v 80rokoch minulého storočia ešte neboli známe podzemné priestory v takom rozsahu ako teraz.

Na ľavej strane potoka priamo v dedine je krasová vyvieračka, ktorá vyplavuje jemní piesok s nekrasovými horninami . Vyvieračka Vrabec 1 je zachytená pre vodárenské účely povyše je krasová vyvieračka Vrabec 2  má stabilný prietok aj teplotu aj v zime dôležité je na nej to, že vo vode sú bubliny buď CO2 alebo strháva vzduch z druhej strany sifónu a nachádza sa  vo vajskovských  zlepencoch.  Táto vyvieračka odvodňuje veľké krasové územie s množstvom závrtov, ale bez ponorov. Najbližšia voda sa ponára až pri Jasení pod Strmím vŕškom. Bolo by vhodné použiť potápačskú techniku. Na konci obce pri poslednom dome je to vlastne záhrada pri potoku sa nachádza Dolnolehotská jaskyňa.

Dolnolehotská jaskyňa Jaskyňu objavili v roku 1987  D. Csala so spolupracovníkmi. Vchod do jaskyne je na pravej strane 2m nad dnom potoka o šírke 50x80cm, 2metrov od vyvieračky.  Povrchový tok vyvieračky je izolovaný od vôd Vajskovského potoka betónovým múrom. Jedná sa o fluviokrasovú jaskyňu s dĺžkou 50 metrov, je vytvorená vo Vajskovských  zlepencoch. Jaskyňou  pretekaná vodný tok,  ktorý sa ponára do zlepencov v ohybe potoka a vyteká von už cez vyvieračku. Po štyroch metroch sa dostaneme na vodný tok ,ktorý preteká celou jaskyňou. Jaskyňa je vytvorená na tektonickej poruche ktorá bola  následne rozšírená vodným tokom. Keďže sa jedná o riečnu jaskyňu je bez kvapľovej výzdoby, len v koncových častiach sú malé brčka a sintrové náteky.

Ružová jaskyňa Sa nachádza 15 metrov nad dnom doliny nad vyvieračkou zhruba 1kilometer od obce Dolná Lehota V závere suchej dolinky smerujúcej do doliny Vajskovského potoka pod jaskyňou sa nachádza vyvieračka pri Vajskovskom potoku. Jaskyňu objavili M. Matejka a Ľ. Múka v roku 2005 na jednej s mnohých pracovných akcií na rekognoskácií terénu. Po úvodnej obhliadke vchodu sme si na ďalšiu akciu doniesli potrebne náradie akými boli vŕtačka a patróny a podarilo sa nám odstrániť vo vchode do jaskyne veľkú skalu ktorá následné padla do jaskyne. Jaskyňa ja vytvorená na zlome vajskovských zlepencov a dolomitických vápencov. Jedná sa o 5 metrový pretlakový komín vôd nad vyvieračkou.  Dno jaskyne je upchaté hlinou. Jaskyňa je bez kvapľovej výzdoby. Jaskyňa je zaujímavá tým že je vyvinutá na zlome zlepencov a vápencov a aj tým že pod jaskyňou sa nachádza vyvieračka.

Mokrá jaskyňa Jaskyňu objavil  Juraj Peťko,  Milan Štéc a Jana Vargová a to presne  1.8.1981 a nachádza  sa zhruba 3 kilometre nad obcou Dolná Lehota na jej na ľavej strane od Vajskovského potoka smerom od dediny. Vchod je situovaný dva metre nad hladinou potoka a vzdialený 4 metre  po prúde od vyvieračky. Povrchový tok vyvieračky je izolovaný od vôd Vajskovského potoka betónovým múrom a jeho prietok je kontrolovaný limnigrafom. Jedná sa o výverovú fluviokrasovú jaskyňu s aktívnym vodným tokom s dĺžkou 30 metrov. Vytvorená je  na zlome SZ v dolomitoch,  vchod  je pomerne úzky ale po metri  sa dá postaviť ďalej chodba pokračuje cez aktívny vodný tok  až dorazíme na koniec jaskyne , kde sa jaskyňa rozšíri na priestor 2 x 3 metre , kde v zimných mesiacoch zimujú netopiere.  

Líščia jaskyňa      Jaskyňa sa nachádza na pravej strane potoka nad vodnou hladinou Od nepamäti je známa vďaka nápadnému vchodu pri hladine potoka, pod skalnou stenou doliny Je to po jaskyni Pieskový potok druhá najdlhšia jaskyňa v doline. Všetkými jaskyňami preteká aktívny vodný tok a okrem Dolnolehotskej jaskyne sú vyvinuté v svetlých dolomitických vápencoch.. Táto jaskyňa sa stávala častým cieľom výprav zvedavej mládeže a zberateľov sintrov. Po úvodnom prieskume sa nám zdalo, že tu už nieto čo objavovať. V jaskyni sme ale zaregistrovali silný prievan. Vstupná časť jaskyne je veľmi poškodená mrazovým zvetrávaním. Šťastné chvíle objavovania zažívali členovia OS Brezno na jednej s mnohých pracovných akcií. Dna 30.12.2003 v čase sviatkov, keď väčšina oddychovala doma , sa podarilo Ľ. Múka, R. Magáň a P. Molčányi objaviť, alebo skôr prekopať do neznámeho podzemia a podarilo sa  preplaziť cez úzke plazivky.

Pri vchode sa jaskyňa vetví, smerom na juh odbočuje chodba, ktorou sa pomedzi popadané bloky  dá preplaziť do puklinových chodieb premodelovaných vodou. Tu sa prvý krát stretávame s podzemným tokom. Nachádzame sa meter pod hladinou povrchového toku, ktorého časť vody sa pri vysokých stavoch cez vchod vlieva do južnej chodby. Podzemný tok sa stráca v závale na konci chodby. Druhá chodba smeruje priamo do masívu , tak isto aj prievan. Jeho účinky okrem nás pociťujú aj steny jaskyne, dno pokrýva kamenná drť, ktorá ostrými hranami a zvukom pripomína skôr sklo ako dolomit. Po prekonaní dvoch úžin sa dostávame do chodby, kde už nie sú zjavné účinky mrazu. Puklinová chodba je rozšírená vodou. Dno bočných zárezov je pokryté žulovým štrkom, na ktorom bola sintrová platňa, po dvoch skoro pravouhlých zákrutách sa jaskyňa skončila úžinou v tvare rovnostranného trojuholníka na veľkosť prilby. Po túto úžinu bola jaskyňa známa a zároveň zničená veľká časť výzdoby.

Po už spomínanej objaviteľskej akcii  30.12.2003 sa nám podarilo prekopať piesčitý sediment a po prekonaní 5 metrov dlhej plazivky sa ocitáme v nových častiach jaskyne. Kocháme sa nedotknutou krásou aj keď malej , ale zato pekne vyzdobenej živej jaskyne a zároveň si uvedomujeme, čo nás čaká. V nových častiach jaskyne dominujú chodby, ktorými preteká voda, tá istá s ktorou sme sa stretli v južnej chodbe. V jaskyni sa vyskytujú rôzne formy výzdoby, a to stalaktity, stalagnáty, sintrové jazierka s kryštálmi. V čase vysokej hladiny Vajskovského potoka býva jaskyňa zaplavovaná vodou. Väčšina objaviteľských prác vykonáva v zimných mesiacoch, keď hladina vody klesá na nižšiu úroveň. Ďalšie možnosti na objavy sa zmenšili, prievan sa tratí v strope v tesných puklinách a voda priteká zo sifónu. Momentálne má jaskyňa 150m chodieb, no sú predpoklady na existenciu horných poschodí a nepoznáme ďalšie pokračovanie podzemného toku, ktorý vyviera o niekoľko km nižšie. Zároveň sa zvýšila perspektíva starej opustenej sondy v doline Červenej vody. Jaskyňa bola v minulosti devastovaná vandalmi a zberateľmi sintru, preto je v súčasnosti uzamknutá a chránená pre budúce generácie.

.

Riečna Jaskyňa  bola opísaná v spravodaji SSS č.3/1995 D. Csalom Hornolehotský kras a jeho už niektoré známe javy . Preto sa o nej len v krátkosti. Jedná sa o 75m dlhú jaskyňu ktorú  vytvoril vodný tok , ktorý preteká celou jaskyňou. Jaskyňa sa nachádza na pravej strane riečišta,  jedného s pravostranných prítokov do Vajskovského potoka.

Ponorná jaskyňa   Jaskyňu objavili Erik Lehotský a  Drahoš Csala. Na pracovnom akciách na ponore P1 v lete 1988, v ľavostrannom prítoku potoka do Vajskovského potoka. V zimných mesiacoch r 1989 už pracovali v jaskyni Ponorná.   Ponorná jaskyňa sa nachádzav doline ľavostranného prítoku do Vajskovského potoka , povyše Riečnej jaskyni na pravej strane dolinky. Vchod do jaskyne je 50x70cm hneď za vchodom je trojmetrový stupeň široký pol metra. Jaskyňa je vytvorená v dachsteinschých vápencoch. Puklina končila dole závalom. Po odstránení polovice závalu sa dalo pokračovať ďalej, objavili ďalšie pokračovanie chodieb so skromnou výzdobou. Tieto priestory sú puklinového charakteru na dne ktorých je suť. Na viacerých miestach sú stopy po činnosti vody, predpokladá sa výskyt aktívneho riečiska. Hĺbka jaskyne je cca 15 metrov s dĺžkou cca 50 metrov. Dosť silný prievan prichádza  z hornej časti vstupnej pukliny , kde sa však zatiaľ nedá dostať , pre jej úzke priestory 20x 30cm.

 Po tomto opise priestorov sme sa v roku 2008 v zložení  M. Matejka a Ľubomír Múka rozhodli ísť na kontrolnú akciu do Ponornej jaskyne. Po zistení skutkového stavu sme zistili že hore opísane časti jaskyne sú už zavalené , je tam obrovský zával.  Ale prievan skutočne pochádza z hornej pukliny a jej rozmery sú 20x30cm. Na nasledujúcej akcii vybavení  s naším novým akumulátorovým búracím kladivom sa nám darí rozšíriť puklinu a dostavme sa do nových priestorov, ktoré už nie sú poznačené rutím závalom , ale sú už pekne modelovane vodou. Dostávame sa do priestoru pod vodnou hladinou kde sa dá postaviť. Dno je pokryte náplavovým blatom . Priestory sú bez výzdoby.

Jaskyňa Pieskový potok. https://osbr.sss.sk/jaskyna-pieskovy-potok/

Jaskyňa sa nachádza na pravej strane Vajskovského potoka 4 metre nad dnom doliny. Jedná sa o najdlhšiu jaskyňu Vajskovskej doliny. Bola podrobné opísaná v spravodaji SSS č.1/2004 Ľubomír Múka, Peter Molčanyi Jaskyňa pieskový potok . Preto o nej len v krátkosti. Jedná sa o 237,4m dlhú jaskyňu ktorú  vytvoril vodný tok , ktorý preteká celou jaskyňou. S bohatou kvapľovou výzdobou. Jedine čo by som doplnil, že jaskyňa bola súčasťou prehliadok na 63 ročníku JS SSS a počas prehliadok sa moravským jaskyniarom podaril objav, preplazili sa po riečnom štrku do novej chodby. Po tomto objave sme sa na jeseň v roku 2023 rozhodli moravskú chodbu rozšíriť v zložení  J. Bánik, M. Matejka, M. Bíreš a M. Bubelíny. Po 2 hodinách kopania sa nám podaril objav cca 30metrov nových priestorov za koncovým závalom. Priestory sú poznačené závalom, ale sú pretekané vodným tokom. V bočnej vetve sme objavili prítokový komín, ktorý treba rozšíriť s možným objavom. Priestory treba zamerať a pripojiť už existujúcej mape.

Záver. Krasové javy vo Vajskovskej doline sú vytvorené v rôznych tipoch sedimentov na konci doliny sú to hydrotermálne jaskyne kóta  Laštok a Travertínová jaskyňa. Vyvieračka v dedine je vo Vajskovských zlepencoch ako aj Dolnolehotská jaskyňa ostatne jaskyne boli vytvorené po zlomoch v svetlých až sivých dolomitoch. Jedine Ponorná jaskyňa je vytvorená v dachsteinschých vápencoch.   Príspevkom som chcel skompletizovať jaskyne a krasové javy v celej Vajskovskej doliny a spomenúť jaskyniarov, ktorý pracovali a objavovali v celej doline.

Literatúra:

BIELY, A. – SAMUEL, O.: K otázke veku červených vajskovských zlepencov v Lopejskej kotline. Geografické práce. Správy 77, GÚDŠ, Bratislava 1982, s. 103-109
KULLMAN, E.: Dolná Lehota – Vajskovská dolina. In: Dovina. V.: Hydrogeologický sprievodca VIII. Celoštátnej hydrogeologickej konferencie. GÚDŠ, Bratislava 1984, s. 83-87
JAKÁL, J.: Hornolehotský kras Horehronského podolia. Slovenský kras 1990, s. 60-66
Csala, D. 1995. Hornolehotský kras a jeho niektoré už známe krasové javy. Spravodaj SSS č.2.str.10-11
Technické denníky Os Brezno r.2000.

Múka. Ľ. Molčanyi. P. 2004. Jaskyňa pieskový potok. Spravodaj SSS č.1 str. 83-85

A. Bučko 2003. Travertínová jaskyňa. Spravodaj SSS č.3 str. 20 -21.

Archív múzea SMOPaJ.

I. Danielčáková 2023. Jaskyne v neogénnych karbonatických zlepencoch a pieskovcoch na Slovensku. Aragonit č 28/1-2 str. 33 – 42.

Príspevok Krasové javy Vajskovskej doliny. zobrazený najskôr Speleo Brezno.

Nové objavy v Jaskyni  v  ponore.

Matúš Matejka & Ľubomír Múka.

Náš príspevok do spravodaja mal pôvodne začať úplne ináč, ale väčšina jaskyniarov najradšej objavuje a najmenej rád dokumentuje. Preto Vás chceme informovať aj keď s veľmi značným oneskorením o našom v tom čase rok 2003. Najnovšom objave členov os Brezno. Nachádza sa v najznámejšej lokalite a tým je Bystriansko – Valaštianský kras, ktorý zas odhalil kúsok zo svojej podzemnej krásy.

Trochu z histórie.

Na Bystrej sa objavovalo už v roku 1930 keď J. Kovalčík s bratmi E. a A. Holmannovci  – objavili Bystriansku jaskyňu. Následne objavenie  Bystrianského závrt prepojenie Starej Bystrej s Bystrianskou jaskyňou, dávali šance pre nové miesta na prienik do jaskynného systému Bystrá – Valaská. Náš suchí ponor spomína už J. Majko v roku 1952 keď bol na povrchovom prieskume Suchej doliny.   V roku 1970 sa prepadol kôň v obci Valaská a následná podrobná geologická štúdia dávala šancu objaviť ďalšie podzemné priestory, bola objavená jaskyňa U Diery( o ktorej sme vás už informovali).

Po týchto úspechoch sa vtedy mladý jaskyniari rozhodli sondovať v spomenutom ponore. Na lokalite pracoval Ján Múka, ale aj M. Štéc, F. Jirmer ml, P. Ďurana, D. Csala, J. Peťko, M. Ťažký, Prochádzkovci, členovia os Terchová a  Blatnica, P. Holúbek, Popovič, Klinčík, Kardhordó a ďalší nezistení účastníci akcií.

V sonde sa pracovalo na čistený do hĺbky, následne vydrevovali, sonda sa už zmenila na jaskyňu svojou hĺbkou dosiahli -15m, ale v ďalšom postupe ich zastavuje neprielezná puklina s prievanom. Pre nedostatok streliva ako aj pre nezhody v skupine sa na lokalitu zabudlo na dlhých 15 rokov. V čase zabudnutia sa ponorná jaskyňa mení na odpadovú dieru.

Súčasnosť:

Náš záujem o lokalitu (sondu) nastal až vtedy keď nás (ako vraví Lukáš Vlček) jaskyne vypľuli v Hornolehotskom krase a  na viacerých miestach (sondy). Celá skupina pracovala niekde inde (každý si robil na svojom piesočku) nedávali šance na objav. Po obhliadke Janovej sondy ako to už po tých rokoch volali a následnom ubezpečení sa o prievane na lokalite začíname pracovať intenzívne. Na Lokalite sa odrobilo 50 akcií po viac ako 6 hodín práce. Spomeniem len tie najdôležitejšie:

Rok 2000  A. Bučko a Ľ. Múka boli na povrchovom prieskume Prostredného vrchu ako aj Suchej doliny, kde boli pozrieť opustenú Janovu sondu.

Rok 2001 Ľubo Múka s Tónom Bučkom začali s vypratávaním sondy a následným opravovaním výdrevy.

Na ďalších akciách sa už zúčastňujú D. Pilař, P. Molčanyi, L. Mora, M. Matejka, J. Múka, R. Magáň ako aj naše manželky.

Na lokalite sa dá pracovať len v letnom období v zime nasáva a zamŕza.

Rok 2002 pokračujeme v sondovaní, materiál vyťahujeme na povrch. Dosahujeme hĺbku našich predchodcov nachádzame staré vedrá a hadicu. Na akcií sa zúčastnili aj členovia Os Orava.

Rok 2003 na lokalite pracujeme len v letnom období, pokračujeme v sondovaní v zanesenej chodbe vedľa neprieleznej pukliny. Pre nedostatok ľudí ako aj problém transportu materiálu na povrch sme sa rozhodli zasýpať bočné diery. Pokračujeme v sondovaní v zanesenej chodbe vedľa neprieleznej pukliny. Všetok vyťažený materiál ukladáme v jaskyni. Po neúspechoch skúšame šťastie v priamom smere nánosu rovno do masívu, asi po 20 minútach sondovania sne narazili na prievan. Na druhý deň Ľubo Múka išiel sám rozšíriť plazivku a po zistení možných objavov, hneď zvolal  akciu bolo objavených 20m chodieb s peknou hráškovou výzdobou. Pri rozširovaní plazivky Tóno Bučko objavil otvor v dne s ktorého prúdil prievan. Na ďalšej akcií Ľubo s Dankom objavujú 2m studňu, ktorá je pekne vymodelovaná vodou s ktorej vanie prievan. Po prvom prezretí sondy Ľubo konštatuje neprielezné skalné okná. M. Matejka s Ľubom Múkom sa pokúšame preniknúť ponad studňu nedarí sa nám na záver akcie ideme poprezerať studňu a konštatujeme, že jediná cesta vedie tadeto.

13.9.2003  akcií sa zúčastňujú Ľ. Múka, 

14.9.2003  P. Molčanyi, A. Bučko,   

20.9.2003 Laco Mora, R. Magáň, D. Pilař, a M. Matejka. + vŕtačka, centrála, kliny, kladivo a mocný chlapi. Po prekonaný skalných stĺpov a rozšírený otvorov objavujeme plazivku v ktorej sa stráca netopier. Po tomto konštatovaní sa snažíme vyčistiť plazivku od sedimentov po niekoľkých hodinách sa nám to aj darí a náš najštíhlejší člen Danko nalieza do plazivky a zistil že pod plazivkov je niečo večie padajú tam kamene aj hlina do volného priestoru.

Dňa 27.9.2003 je významný preto , že po lanovom rebríku zliezame 5m vysoký komín a objavujeme zatiaľ najväčší priestor jaskyne 4×5 širokú a 6m vysokú klubovňu a ďalších 50m chodieb, ktoré sú však v každom smere ukončené závalmi. Voda sa tratí v dne  bočnej miestnosti, pomedzi bloky do neznámeho podzemia. Na tomto mieste začíname sondovať, po 40 akciách. Na ktorých sme kompletne vyčistili 8m vysoký komín. Na dne komína sme narazili puklinu za ktorou počuť v jarných mesiacoch hučať vodu. Ktorá sa stráca v neprelezitelnej pukline , ale máme prievan. Pre nedostatok miesta a zložité transportovanie vyťaženého materiálu sme od ďalšieho sondovania upustili. Tu sa naše akcie na danej lokalite dočasne končia , lebo sa objavili nové pekne vyzdobené priestory v Líščej jaskyni . Na lokalitu sa vraciame až v roku 2013, keď opätovne čistíme vstupné časti jaskyne, nakoľko nám zavalilo vstupné časti a nedalo sa vstúpiť do jaskyne. Otvoriť jaskyňu sa nám podarilo až v roku 2015 po vyťažení 12 m3 sutiny za pomoci elektrocentráli a elektrického bubnového navijaka (demag). A opäť sa na lokalite nepracovalo, do jaskyne sa chodilo sporadicky na exkurziu , alebo pozrieť hibernujúce netopiere. V jaskyni sa podaril menší objav až v roku 2023, kde M. Matejka a Michal Bubelíny pri prehliadke  jaskyne sa lokalizoval prievan pomedzi puklinu a následným rozšírením pukliny, sa Michal Bubelíny preplazil do nových priestorov. Po objave pukliny, na následnej akcií v zložením Ľ. Múka, Ján Bánik a Libor Štubňa rozšírili objavenú puklinu a objavili následne pokračovanie nových priestorov. Nové priestory sú puklinovo  rútiveho charakteru , kde je problém so stabilitou nových priestorov, ktoré smerujú pod Klubovňu. Po kontrole nových priestorov sme sa rozhodli že budeme pracovať v klubovni pod severnou stenou, kde pravdepodobne odtekala voda.

Lokalizácia jaskyne:

 Jaskyňa v ponore sa nachádza v katastrálnom území obce Valaská, asi 1 km od Valaskej -v Suchej doline. V spomínanej doline sa nachádza   na ľavej strane, 200m poniže od jaskyni U diery o ktorej sme Vás už informovali na stránkach spravodaja. Územie patrí orograficky Bystrianskému Podhoriu, ktoré tvorí časť Horehronského podolia. Suchá dolina dostala názov od chýbajúcich povrchových tokov , všetka voda je v podzemí, povrchové toky sa tratia v ponoroch  a objavujú sa vo vyvieračkách v obci   ( Javorová vyvieračka, Tajch). 

Opis jaskynných  priestorov:

 Samotná jaskyňa bola vytvorená v rohovcových   a dolomitických vápencoch tak isto ako blízka jaskyňa U Diery. Vchod do jaskyne tvorí nápadní otvor o rozmeroch 1,8×0,8m viditeľní z lesnej cesty vedúcej k požiarnickej chatke. Vstupná časť je modelovaná vodou v ktorej sa spájajú dve chodby z vyšších poschodí prítokový meander ktorý po 5m končí zasedimentovaním, v tomto meandri zimujú netopiere. Vstupná časť jaskyne pokračuje vstupnou priepasťou -15m,ktorá ma teraz len -10m lebo sme dno vyplnili vyťažením materiálom. Jaskyňa pokračuje v priamom smere po dvoch metroch sa chodba delí, naľavo pokračuje smerom k lesnej ceste. Chodby sú pekne modelované vodou s hráškovou výzdobou ktorá sa tu vyskytuje v hojnom počte. V poslednej sienke sme objavili v sedimentoch stoličku jaskynného medveďa a prepadnutí sediment smerom dole. Na pravo chodba pokračuje studňou -2m a potom horizontálnou chodbou priamo do masívu, ktorá končí po 5m nad najväčším priestorom jaskyne (klubovňou).  Do klubovne sa dostaneme po lanovom rebríku – 5m. Klubovňa je sienka  jaskyne o rozmeroch 4×5×8m s ktorej každým smerom pokračuje jaskyňa do menších sienok, ktoré sú ukončené závalmi. V klubovňa je bez sintrovej výzdoby, ale s pekne korodovanou materskou horninou. Najzaujímavejšia je chodba smerujúca na juh ktorou sa po 2m plazenia dostaneme do sienky tvorenej blokmi, v sienke je vertikálny stupeň -10m.V tejto sienke zreteľne cítiť prievan, ale pre nebezpečie závalu sme tu zatiaľ nesondovali. V sienke ktorá smeruje smerom ku jaskyni U Diery je tiež zával. Celá jaskyňa nemá veľa sintrovej výzdoby len v odbočke  je hrášková výzdoba.

Záver:

Na záver by som rád dodal, že pred pár rokmi bola jaskyňa v ponore len odpadovou dierou a teraz je z nej 150m dlhá  jaskyňa. Opäť sa  raz potvrdilo, že aj staré zabudnuté lokality sú perspektívne na objavenie nových priestorov. Jaskyňa je zaujímavá hlavne z dvoch hľadísk. Po prvé je to blízkosť jaskyne U Diery a po druhé reálnejšia možnosť dostať sa na aktívny vodní tok, je nižšie v doline. Ktorý chceli dosiahnuť už naši starý páni na čele s F. Jirmerom. Momentálne sa v jaskyni nesonduje, ale je zabezpečená pred neželanými návštevníkmi. Aby sa s nej nestala odpadová diera ako tomu bolo pred niekoľkými rokmi. Len nedávno neznámi ľudia vhodili zdochnuté zviera do vstupných častí jaskyne. Ktoré sme naložili do plastových vriec a odviezli preč so želaním aby sa to viac neopakovalo.     

Literatúra.

Technické denníky OS Brezno

Jirmer, F. 1970. Technické denníky oblastnej skupiny č 7. archív SMOP a J.

Marcel Lalkovič: 2001 Ján Majko Životné osudy jaskyniara, Liptovský Mikuláš. str. 106. str. 114 – 115..

Príspevok Nové objavy v Jaskyni v Ponore. zobrazený najskôr Speleo Brezno.

Prepadové územie vo Valaskej.

                                                                           Autor: Múka Ľubomír  

V doline Hrona západne od Brezna sa nachádza obec Valaská. Severne od Hrona , v centrálnej časti obce je malé umelé jazierko. Z krasovej  vyvieračky Bystriansko – valaštianskeho  jaskynného systému tu pramení potok Teplica. Nemrznúca voda bola hlavným dôvodom osídlenia v okolí. Terasa Hrona nad prameňom bola zdanlivo ideálna. Poklesávanie pôdy a drobné prepady pozorovali ľudia v okolí vyvieračky Tajch už od nepamäti. Vedeli aj to, že voda na mlyn, ktorý tam kedysi bol priteká do Valaskej z bystrej. Mlynár chodil čistiť tamojší ponor ku ktorému mal vykopaný kanál od náhonu v potoku. Príbehy o kačke ktorá preplávala jaskyňou a vynorila sa v prameni sú pomerne časté. Je však málo zdokumentovaných príbehov ako ten, ktorý sa odohral vo Valaskej. Stalo sa to                   21. septembra 1964 podvečer. Po návrate z poľa, pri odstavení  konského povozu sa v humne Michala Havrilu prepadol kôň do 9 metrov  hlbokej priepasti. Jaskyniari z Brezna prišli na miesto udalosti ešte v ten deň večer. Na druhý deň, keď vytiahli mŕtveho koňa, vykonali prvý prieskum. Priestor do ktorého spadol kôň bol 9 metrov hlboký. V dne sa nachádzal suťový kužeľ z hliny a skál. Šikmé dno sa zvažovalo k vodnej hladine , v tejto prvej sienke bola voda hlboká 3metre. V bočnej stene sa dalo prejsť do druhej siene s vodnou hladinou. Ani jedna zo siení nemala strop z vápenca. Tú tvorili spevnené štrky a hliny z terasy Hrona. Odspodu boli omývané vzdúvajúcou sa vodou. Prepadnutie koňa začalo vyvolávať obavy a preto MNV vo Valaskej požiadali 13.apríla 1965 IGHP Závod 04 Žilina o uskutočnenie prieskumu prepadového územia. Postupne boli zrealizované práce na zníženie podzemnej hladiny vody . Prvé pokusy s potápaním podnikol F. Jirmer. Na okraji bočnej siene zhotovili jaskyniari drevenú plošinu s rebríkom na bezpečný zostup do vody. Podrobný prieskum zatopených častí vykonal pod vedením F. Jirmera kolektív potápačov z klubu športového potápania pri pozemných stavbách Žilina. Potápačská akcia sa uskutočnila  v dňoch 30. apríla až 2. mája 1956. Zúčastnilo sa jej 10 členov potápačského klubu. Menovite: Ing. P.Derkič, Dr. P. Marek, Ing. I. Korž, Ing. V. Klus, A. Dvorecký, Z. Germanič, L Sedlačko, M. Psota, V Kemka a J. Stoláriková. Pri potápaní bola zaistená značná morfologická členitosť detailnej morfológie stien ako aj samotných priestorov. Po niekoľkých pokusoch sa dostali do kaverny , ktorá má v hĺbke 15 metrov šírku 6-7 metrov . Smer priestoru určil Dr. P. Marek potápačským kompasom. Orientácia riečiska v hĺbke 20metrov má 60°. Priestory pokračovali chodbou s nízkou klenbou širokou 3 -4  metre. Prieskum bol pre nedostatočné technické vybavenie a pre kalenie vody ukončený. Na základe celého prieskumu , ktorý zahŕňal aj geologické vrty bola vyhotovená mapa rajónov stupňa ohrozenia územia prepadmi. Boli vydané odporúčania na ďalší prieskum a preventívne opatrenia. Dňa 18.11.1968 vznikol ďalší prepad. Niekoľko metrov od miesta kde sa prepadol kôň sa v prítomnosti majiteľky vytvorila jama 4 metre široká a 10 metrov hlboká. KNU v Banskej Bystrici uvoľnil peniaze z havarijného fondu na riešenie havarijnej situácie vo Valaskej. Boli vykonané rozsiahle práce technického charakteru. Okrem prieskumu vrtov boli  vyrazené prieskumné štôlne a šachtice. Dve v prepadovom území , jedna šachta v lokalite  „U diery“ s následným objavom jaskyne. Vyrazená bola aj štôlňa do vyvieračky Javorová. Tá síce znížila hladinu podzemnej vody a zároveň ukončila periodické vyvieranie . Tieto púráce neodstránili riziko ďalších prepadov. Po rozhodnutí úradov boli domy v najrizikovejšej zóne zbúrané. Po rokoch bol na prepadovom území zrealizovaný na základe objednávky obce Valaská zo dňa 13.4.2016 zrealizovaný geofyzikálny prieskum. Firmou „AEG s.r.o.“ boli viacerými metódami potvrdené výsledky  predošlých výskumov. Ráno 7. 2. 2019 sa nad predpokladanými podzemnými priestormi objavil nový prepad. Aj keď nie veľký , dokazuje však, že voda v podzemí stále pracuje. Dnes je najrizikovejšia časť územia oplotená. Miesto prepadnutia koňa bola zaistené betónovými skružami položenými na betónovú stolicu. Ústie je prikryté panelom a ten je zasypaný dvojmetrovou vrstvou sute zo zbúraných domov. O pohyboch závalov nám dáva vedieť občas intenzívne zakalená voda vo vyvieračke Tajch.

Literatúra: 1965 Jirmer Ferdinand: Prieskum prepadliska vo Valaskej .

1965 Kalaš Leonard: Podzemné priestory v obci Valaská.

1974 Rndr. Kubíny Dušan: Správa o speleologických pomeroch prepadového územia vo

Valaskej.

2016  Rndr. Putiška René phd: Geofyzikálny prieskum a posúdenie stability potencionálneho           prepadového územia v obci Valaská.

Príspevok Prepadové územie vo Valaskej. zobrazený najskôr Speleo Brezno.

Nové objavy jaskýň v doline Potôčky.

AUTOR: Múka Ľubomír

Na južnom svahu Chodorovho vrchu v Bystrianskom podhorí v katastri obce Valaská sa nachádza dolina Potôčky. V ústí doliny je kameňolom, v ktorom boli počas ťažby stavebného kameňa odkryté jaskyne v kameňolome. Na relatívne krátke jaskyne je v nich silný prievan, ktorého časť pochádza z nebezpečného závalu. Teplota a vlhkosť vzduchu vo mne vyvolávala podozrenie na oveľa rozsiahlejšie neznáme priestory. Nasvedčovali tomu aj už známe jaskyne. Od nepamäti známa krátka Konská jaskyňa, Hlboká jaskyňa objavená skupinou jaskyniarov partie M. Štéca a v roku 2009 objavená Jaskyňa vo Vŕškoch. Pri skúmaní a dokumentovaní Jaskyne vo Vŕškoch  som získal presnejšiu predstavu o genéze jaskýň v okolí a aj predpokladanom smerovaní možných priestorov.

Jaskyňa pri hrádzi.

Ešte počas prieskumu Jaskyne vo Vŕškoch realizovala obec Valaská v rámci protipovodňových opatrení čistenie neďalekého suchého poldra. Po vyvození naplavených sedimentov, bolo v mieste občasného ponora  vidieť malé diery v suti. Po odvalení niekoľkých kameňov som zacítil prievan. V hĺbke pol metra už bolo vidieť rozpukaný masív. Pomedzi masív a prepláchnuté skaly začalo po ochladení masívne nasávať. Po zrealizovaní pachovej skúšky sme skonštatovali, že tento prievan neprúdi do Jaskyne vo Vŕškoch a ani do žiadnej z blízkych jaskýň . Začali sme s kopaním  sondy za prievanom. Už v hĺbke 2m boli po stenách náteky so sintra, ktoré boli naklonené o 30°. Predpokladaný masív bol len obrovský blok posunutý do bývalého priestoru. Po vykopaní krátkej odbočky smerom pod dolinu, sme počuli v závale do ktorého smeroval prievan tečúcu vodu. Kvôli bezpečnosti sme zmenili smer postupu popod zdanlivý masív na západ. Vo vzdialenosti 10m od vchodu po vyprataní naplavenín a skál bolo opäť cítiť prievan. Počas prudkého topenia snehu  došlo k upchatiu priepustu v hrádzi suchého poldra a následnému preliatiu vody do sondy. Po 12-tych hodinách bola voda vo vyvieračke Tajch taká istá hnedá ako tá, ktorá vtekala do sondy. Po opadnutí vody sme museli pozaisťovať všetky prepláchnuté voľné bloky. Nasledujúce metre sme kopali v smere odtoku vody. Predpokladali sme, že keď do sondy tieklo 50l/s, tak voľné priestory nebudú tak ďaleko. Z omylu nás vyviedli len stále voľné závaly. Vo väčších blokoch, myslím v objeme desiatok m3 sú zachované zvyšky chodbičiek alebo komínov s hráškovou výzdobou. V Zime v roku 2019 sme sa sústredili na malú štrbinu s prievanom. Vytrvalým rozširovaním a zaisťovaním sa nám podarilo dostať do ďalšieho priestoru zdanlivo v pevnej skale, ale sklon kvapľov stále nie je v poriadku. Začali sme rozširovať klesajúci priestor, kde kamene ukladáme v rohu sienky. Cesta smerom dole je opäť bez vetrania. Posledná skúška dymovou tyčinkou ukázala, že puklinu s prievanom sme založili kameňmi. Pre istotu skúšam prestrčiť ruku s fotoaparátom , na zábere je čierna tma a na podlahe bloky. Smer postupu je teda jasný. Po rozšírení pukliny sme sa dostali opäť do klesajúcej chodby. Popadané bloky sa hýbu, našťastie ďalej je pevný strop, pravú stenu tvorí naplavený sediment, z ktorého priteká voda z povrchu. Smerom dole prechádzame popod rúrovité komíny s ozvenou. Končíme na najnižšom mieste s jazierkom. V hornej časti objaveného priestoru  na polici z blokov pokračuje úzka puklina. Na nasledujúcej akcii zameranej na fotodokumentáciu priestoru počuť cez puklinu tečúcu vodu. Po rozšírení sa dostávame do chodby ktorou priteká voda asi 10l/min. Voda sa stráca za puklinou 20cm širokou, opäť nás čaká rozširovanie pukliny a zaisťovanie blokov. Keď sme sa dostali k miestu presakovania vody do sedimentu, dostali sme sa opäť do vodou modelovaného komína. Pre tvar výbežku v stene a ľahšou orientáciu nazývame priestor „pod koňom“. Po rozobratí labilných na polici sa dostávame do vysokej úzkej pukliny, kde opäť cítiť prievan. Jaskyňu zameriavame, postupne rozširujeme a vypratávame puklinu v dĺžke 20m. Nad puklinou sú ďalšie priestory, ďalší zával. Prievan sa tratí v najsevernejšom mieste v malej medzierke medzi stropom a sedimentom. Odkopávame štrkové naplaveniny z povrchového potoka. Po štyroch metroch sa dostávame do malej dutiny asi tak pre dvoch jaskyniarov. Prievan sa stráca v závale v strope. Začíname kopať dohora, lepšie povedané vyplavovať zával. Koľko vyplavíme a odpraceme ,toľko sa dosype. Keď sa skaly dosýpajú, počuť zakaždým niekde hore v masíve hrmot skál. Zával sme preto nazvali „rolling stones“. Transport materiálu je čím ďalej náročnejší a práce pod závalom zatiaľ ukončujeme. Na objavovaní jaskyne sa podieľali : Múka Ľubomír st. ,Štubňa  Libor ,Matejka Matúš, Múková Mariana ,Múka Ľubomír ml. ,Huťka  Paľo ,Majer Ivan, Kučera Tomáš, Bánik Ján, Molcányi Peter, Veselovský  Marek, Bíreš Martin                    a  Janšto Kristian.

 Lokalizácia a opis priestorov.

Vchod jaskyne sa nachádza na úpätí východného svahu hrebienka Vŕšky v blízkosti protipovodňovej hrádzi. Vstupné priestory sú vytvorené v rozsiahlom blokovisku, ktoré vzniklo zrútením intenzívne  skrasovatených vápencov a dolomitov. Stredné, najnižšie položené časti jaskyne sú vytvorené koróziou dohora vystupujúcimi vodami, nasvedčujú tomu stropné kopuly a slepé komíny. Na stenách sú viditeľné zárezy hladinových čiar z obdobia stagnácie hladiny, ich počet naznačuje postupné poklesávanie vôd. Veľká časť priestorov je vyplnená bridlicovými a pieskovcovými štrkmi hornín pochádzajúcimi z nadložia vápencov. Rútenie podpovrchových častí vytváralo miesta prienikov potoka a k následnému zanášania priestorov . Vody sa strácajú presakovaním do sedimentov v najnižších častiach jaskyne. Stúpajúce puklinové priestory smerujúce  na sever vznikli tiež v dôsledku  oslabenia horninového prostredia krasovatením a následnym poklesom blokov na zlomoch. Okrem štrkových výplní v jaskyni pozorujeme aj skromnú sintrovú výzdobu. Staršie formy sú už pováľané. Mladá živá a tvoriaca sa výzdoba je len na jednom mieste, ktoré nebolo  postihnuté zasedimentovaním a rútením. Na zlomoch sa vyskytujú kalcitové žilky spolu so žilkami limonitov. Zamerané časti jaskyne majú dĺžku 123,19m hĺbku  22,72 .

Konská jaskyňa

Počas prieskumu Jaskyne pri hrádzi sme pri zisťovaní smeru prúdenia prievanu venovali našu pozornosť aj susednej Konskej jaskyni. V zime v roku 2017 sme uskutočnili úspešný pokus, keď prievan z Konskej jaskyne prešiel do Jaskyne vo Vŕškoch na jednom z dvoch predpokladaných miest. Vzdialenosť potvrdila náš predpoklad na možné voľné priestory. Začali sme kopať popri stene smerom dole pod zával. Ešte pred začatím kopania sme však museli vyčistiť jaskyňu  od komunálneho odpadu a konských kostí ktoré tam v minulosti boli nahádzané .Aj preto v minulosti dostala názov Konská jaskyňa. V hĺbke 4m sa konečne objavil otvor do voľných priestorov. Prvé práce na vypratávaní a separovaní odpadu v jaskyni začali Ľubomír Múka ml. Dominik Hlásnik a Dominik Tekel +. Ďalej v kopaní pokračovali Múka Ľubomír st., Štubňa Libor, Múková Mariana, Majer Ivan ,Matejka Matúš, Huťka Paľo, Kučera Tomáš, Molčanyi Peter a Amtman  Tomáš.

Vchod do jaskyne sa nachádza vo východnom svahu Vŕškov, poniže protipovodňovej hrádze. Vstupná sienka s klenutým stropom bola známa od nepamäti. V Minulosti bola využitá ako úložisko komunálneho odpadu. Objavný prekop prechádza cez čiastočne presintrovaný zával. Úzkym prechodom  sa dostaneme do hlavného priestoru jaskyne , z ktorého vybieha tesná plazivka smerom na Jaskyňu vo Vŕškoch. Opačným smerom pokračovala chodba smerom pod dolinu, tá je však zavalená. Celá jaskyňa je bohato vyzdobená sintrovou výplňou, najviac však pizolitmi. Jaskyňu využívajú netopiere na zimovanie ale aj na prechod do Jaskyne vo Vŕškoch. Spojenie jaskýň sa nám nepodarilo dosiahnuť. Radšej sme prestali kopať ako zbytočne poškodiť tú krásu. Po zameraní má jaskyňa dĺžku  47,79m ,hĺbku 16,32m.

Jaskyňa  Potôčky

Po prerušení prác na odstraňovaní závalu „rolling stones“ v Jaskyni pri hrádzi, padlo rozhodnutie dostať sa do priestorov nad závalom inou cestou. Po zhodnotení mapy jaskyne a po podrobnom povrchovom prieskume som aj za pomoci prútika vytipoval miesto a začal som hĺbiť novú sondu. Na prvý pohľad nič nenasvedčovalo , že na určenom mieste môže byť jaskyňa. Už po dvoch akciách som mal odkryté steny chodby širokej 70cm. Síce v dolomite, ale oblé tvary svedčili o modelácii vodou. S M. Matejkom sme začali kopať dopredu očakávajúc, že nájdeme aj pevný strop. Po troch metroch kopania dopredu sa šírka chodby zúžila. Po začistení ľavej steny sme zistili, že zúženie spôsobil stĺp. Stále sme kopali na výšku stojaceho kopáča kvôli ľahšiemu vynášaniu vedier so suťou. K prácam na kopaní sa pridávajú ďalší kopáči J. Bánik, L. Štubňa, P. Huťka, M. Múková. Po ďalšom metri sme v podlahe narazili na skalný mostík spájajúci obidve steny. Spodná strana mostíka je potečená drobnými nátekmi sintrov. Konečne istota že sa nejedná o trhlinu. Doteraz sme mali strop chodby tvorený zmesou hliny a okruhliakov. Asi 5 m od začiatku vykopanej chodby sa v strope začali objavovať väčšie kamene, čím ďalej sme kopali tým boli medzere väčšie. Dňa 5.11.2021 začalo pomedzi skaly nasávať  prievan. Postupne sa k nám pridali aj M. Bíreš, M. Veselovský. Naše kopanie pokračovalo ďalej a steny chodby sa oddialili na 1,5m. Nad hlavami zával z vápencových dosiek. Trvalo nám 9 akcií kým sme časť závalu vynosili a konečne sa odkryla aj časť stropu. V tesných priestoroch pod stropom sú už prvé kvaple. Pre bezpečnosť musíme neodkopané časti závalu zaisťovať. Až zosilnený prievan počas mrazov  nám ukázal správny smer postupu kopania. Nie popod strop ale do podlahy. Dňa 10.4.2022 sa nám pred koncom akcie otvoril otvor. Bolo vidieť asi na dva metre. Stále však treba kopať a zaisťovať. Prievan nás však spoľahlivo viedol ďalej. Nie je to však ešte stále  objav bez ďalšej práce. Pred nami je chodbička prehradená presintrenou hradbou zo skál a naplaveného štrku. Len na ľavej strane je priestor, ten je však vyplnený bielou výzdobou. Znovu musíme kopať aby sme zistili kam smeruje prievan. Po vyprataní prekážky nachádzame miesto možného pokračovania. Je ním otvor medzi naplaveným štrkom a stropom. Opäť vidieť kus ďalej, stále teda kopeme a rozširujeme. Na kopanie potrebujeme stále viac ľudí , pridáva sa k nám T. Kučera,  K. Janšto, D. Janšto  a M. Bubeliny. Po 12 akciách neustáleho kopania a rozširovania sa dostávame do malej sienky. Po odprataní sedimentu sa dá aj postaviť, aj keď najväčší profil chodbičky smeruje do  zasedimentovaného  dna. Rozhodol som sa pokračovať v rozšírení úzkeho zaneseného meandra. Prievan stále prúdi klesajúcou škárou pod stropom. Našťastie  sa voľný priestor začal zväčšovať, kamienky sa kotúľajú niekde dole za roh. Na fotkách už síce vidieť nejaký priestor, pokračovanie však nie je zrejmé.20 .8.2022 zvolám ešte jednu kopáčsku akciu a všetkých presviedčam, že dnes to už bude naozaj riadny objav. Pred koncom akcie sa moje tvrdenia stávajú skutočnosťou. Najštíhlejší z nás sa postupne strácajú mimo dohľad. Ešte kúsok kopania a sme všetci v priestore kde sa dá urobiť fotografia na pamiatku. T. Kučera ešte prelieza tesný meandrík v strope a hlási pokračovanie. Priestory sú väčšie , dokonca priepasť a pokračovanie aj smerom hore.  Pre uľahčenie prístupu do nových priestorov, treba tesné miesta rozšíriť a zahĺbiť. Dňa 28.8.2022 pokračujeme v postupe . L. Štubňa zlaňuje do priepasti a prezerá priestor okolo. Smerom dolu je úžina , ktorú treba rozšíriť, na polici vpravo je pekne vyzdobená „galéria“ s jazierkom. Za priepasťou sa spolu s Michalom Bubelinim dostali do stúpajúcej siene .V hornej časti sa po rozšírení otvoru pod stropom sa dostávajú do ďalšej  sienky s podlahou ako tvaroh, steny sú pokryté pizolitmi. Rozšírením malej škáry pod spadnutým blokom sme sa po ďalších akciách dostali ďalej. Chodba však skončila zatečenými úžinami. Aj komín  na konci je úplne uzavretý. S Matúšom  Matejkom pokračujeme rozšírením úžiny v priepasti . Už počas prác sa nám opäť podarilo identifikovať prievan. Na dne priepasti sa stráca v tesnej úžine. Zvuk tečúcej vody nás potešil. Dňa 17.12.2022 dokončujeme rozširovanie a postupne zliezame na dno. V krátkom komíniku nad zabahneným dnom ešte odkopávame hlinu v okienku a preliezame ďalej .Nasledujúce priestory nás potešili ale aj prekvapili. Potešili nás stovky brčiek na stope a malé potôčiky po jaskyni. Prekvapila nás členitosť, modelácia a rozmery priestorov. Smerom na JZ pokračujeme širokou nízkou chodbou do daždivej siene. Tu na nás padá dážď z povrchového potoka. Pokračovanie je pomedzi bloky doprava. Vysoká úzka chodba, prvý prelezie Michal. Aby sa obišlo nebezpečnému preliezaniu závalu Libor s Tomášom prekopávajú skratku. Nad dnom chodby zliezajú do poslednej priepasti. V dne sa stráca voda, cez okienko v závale vidieť priestor a opäť prievan .Zával zaisťujeme .Po rozšírení  starou kamenárskou metódou klinmi sme bezpečne prekonali zával. V bludisku medzi blokmi Libor našiel miesto s prievanom. Opäť zával, tento však visí z komína v strope .Opatrne ho necháme s hrmotom spadnúť .Libor s Miškom ho vyliezli, nasledoval ich Matúš. V nasledujúcich priestoroch našli pod spadnutými kameňmi ústie peknej studne ,kameň padá hlboko a s ozvenou ,prievan fúka .Cesta je voľná.

Opis priestorov

Vstupná chodba je úzka, pôvodne vyplnená naplaveným štrkom a hlinou. V bočných stenách je vidieť hranicu medzi dolomitom a doskovitými vápencami. Pokračujúce chodby sú vyvinuté hlavne na tomto rozhraní. Tvary a modelácia svedčia o prúdení vody zdola. Na strope v sienke pred priepasťou sú výrazné lastúrnaté vyhĺbeniny (scalops). Po stenách sa dajú pozorovať pizolity a jemné kryštalické povlaky a drúzy. V sieni nad priepasťou v priľahlých priestoroch je výskyt sintrov bohatší.  Doskovité vápence sú vo vyšších častiach viac bridlicovité . Zo závalu blízko povrchu do jaskyne prenikajú  korene stromov. V tejto časti jaskyne boli pozorované muchy a iný drobný hmyz. Do hĺbky pokračuje jaskyňa priepasťou na zlome SZ- JV. V hornej časti sú pokryté pestrofarebnými formami sintrov. Spodné časti priepasti sú vymyté od vody. V niektorých častiach sú zachované okrové výplne , dajú sa nájsť žilky limonitov. Krátkou rúrovitou chodbou pokračujú priestory do rozmernejšej mierne stúpajúcej chodby. Dnom chodby pretekajú vody presakujúce z povrchu cez závaly v komínoch. Stropy chodby sú členité, početné kulisy, miestami zarovnané. Rúrovité komíny sú od seba oddelené len tenkými stenami. V zlomoch vidieť brekcie tmelené kalcitom alebo okrovými hlinami. Po stenách hlavnej chodby prechádza rozhranie medzi nadložnými dolomitmi a svetlým skoro bielymi vápencami. V dutinách týchto vápencov sa vyskytujú zvyšky červených hlín . Pôvodné sedimenty postupne vyplavuje voda a zároveň prináša mladšie štrky z povrchu. Hlavná chodba mierne stúpa do daždivej siene. Prítok vody z povrchu preniká na križovatke viacerých zlomov. Bloky vzniknuté oddelením horniny na zlome sú pokryté vrstvami kryštálov kalcitu 10-20mm veľkými. Chodba pokračujúca po zlome  smerom na sever je dopredu uzavretá sedimentom z červených pieskov a hliny. V Hornej časti sú náteky sintrov. V mieste intenzívneho skvapu sú na polici zvyšky koreňov z povrchu. V tomto mieste intenzívne prúdi vzduch. V západnej stene chodby je pomedzi bloky smerom dole klesajúci priestor. Po dne priestoru s porušenými stenami steká drobný tok, tratiaci sa medzi blokmi na dne. V stene priestoru je zával cez ktorý vidieť pokračovanie jaskyne.

Perspektíva ,zhrnutie

Keď zoberiem do úvahy výskyt súvisiacich jaskýň v doline Potôčky , ich rozmery, tvar, hustotu chodieb a výskyt  výplní. Došiel som  k záveru, že všetky doterajšie hodnotenia vývoja krasu medzi Bystrou a Valaskou sú správne. Podľa  A. Dropu  jeho konštatovanie o malých spádových pomeroch je správne. Pri vzniku priestorov jaskýň sa najviac svojou činnosťou podieľali stúpajúce plynmi nasýtené  vody z hlbokého obehu ( Bella, Gál)dokazujú to okrové výplne v priestoroch jaskýň. Potom aj pri malom prevýšení môžu studené povrchové vody od Bystrej ďalej zväčšovať už existujúce priestory. Prenikanie vody z povrchu dokazujú akumulácie terarosy a jemných nekrasových pieskov v jaskyni. Intenzívne skrasovatenie hornín potom môže podmieniť vznik prepadlín a zosuvov terénu. (Kubíny) Prievan prúdiaci jaskyňou v Potôčkach potvrdzuje možné voľné pokračovanie .Jaskyňa sa režimom prúdenia správa ako spodný vchod. Najbližší horný prievan je v Jaskyni u diery vzdialenej 1200m o 60m vyššie. Vzdialenejší cca 2500 m je Bystriansky  závrt. Je to o 180 m vyššie. Ale dokázať spojenie týchto jaskýň je na niekoľko generácií jaskyniarov.

Použitá literatúra:

Kubíni D. 1956 Geologicko-speleologický výskum Bystriansko-Valaštianskeho                              jaskynného systému ,Krásy Slovenska  33,7, 263-265.

Dropa A. 1957 Speleologické problémy Bystrianskej jaskyne, Krásy Slovenska 34,2,75-78.

Bella P.,Gaál Ľ. 2014 Vznik a morfológia hydrotermálnych  jaskýň v Západných Karpatoch a ich predpolí. Geomorfologica  Slovaca  et Bo mica 2/2014.      

BIELY A. et al. (1982): Geologická mapa Nízkych Tatier, 1:50 000. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
BIELY A. – BEZÁK V., Eds. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Nízkych Tatier. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava, 1-232.
KLINEC A. (1976): Geologická mapa Slovenského Rudohoria a Nízkych Tatier 1:50000, Slovenské Rudohorie – stred, Nízke Tatry – východ. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava.
Technické denníky OS Brezno z akcií realizovaných na Horehronie

Príspevok Nové objavy Jaskýň v doline Potôčky. zobrazený najskôr Speleo Brezno.

5. júna 1846, Spišská Nová Ves – 7. februára 1922, Budapešť (?) Na výraznejšom rozšírení vedomostí o existencii jaskýň z územia Slovenského krasu koncom 19. storočia má zásluhu nielen železničný inžinier a podpredseda východokarpatskej odbočky Uhorského karpatského spolku Karol Siegmeth (1845–1912; pozri Jerg, 2019a), ale aj stredoškolský profesor zemepisu Albert Scholtz. Už v roku 1888 sa A. Scholtz zmienil […]

Príspevok Albert Scholtz zobrazený najskôr Osobnosti.

25.9. Pocas akcie na lokalite bola osadena odvodnovacia hadica z jazierka do jaskyne . rozsirovanie na celbe  Zdeno Miso

29.9. Rozširenie druhej zakruty  z lavej strany a zo stropu . Na celbe rozsirena prava strana v tretej zakrute. vidno dopredu asi 1 meter a zas zakrutu dolava.

CASTLEGUARD CAVE – Výzva pod ľadovcom (1973)

Na nete som narazil na zaujímave video z roku 1973 o objavovaní jaskyne v Kanade.

Pár základných informácií o jaskyni:

Castleguard Cave je vápencová jaskyňa nachádzajúca sa na severnom konci národného parku Banff v Skalistých horách Kanady. S dĺžkou 20 357m (údaj z roku 2007), je to je najdlhšia jaskyňa v Kanade, a piata najhlbšia (-384m).

Jaskyňa sa nachádza hlboko v horách. Rozprestiera sa na chránenom území v národnom parku, kde je zakázaný motorizovaný prístup. Riziko zatopenia vchodu umožňuje výskum len od polovice do neskorej zimy. Takže prístup k jaskyni je možný len na lyžiach (20km) alebo vrtuľníkom. Pocit odľahlosti jaskyne je umocnený tým, že jaskyňa má pozdĺžny charakter s jediným vchodom. Najkratšia vzdialenosť od vchodu k ľadovcovým poliam je 9km. Jaskyniari sú v jaskyni často 4 až 5 dní v doch táboroch.

V severnej časti jaskyne nie je skoro žiadna výzdoba, ale niektoré úseky majú peknú sintrorvú a kvapľovú výzdobu. Nachádzajú sa tu hniezda zriedkavých jaskynných perál Zadné časti jaskyne, sú jedine na svete kde sa ľad do jaskyne natlačil zo spodku povrchového ľadovcového poľa.
Viac info na wikipedia.org (v anglickom jazyku)

Zdroje: 
cavingnews.com
wikipedia.org
youtube.com

Pozrite si najlepšie zábery z anglických jaskýň za rok 2014. Video je aj s komentárom (v Angličtine). Zachytáva členov anglickej speleo skupiny Dudley Caving Club. Predstavia vám jaskyne a priepasti z oblastí Derbyshire, South Wales a Yorkshire. Úžasný pohľad do sveta pod našimi nohami. Prečo sa stať jaskyniarom? Sú jaskyniari blázni? Dokážeš to aj ty?

Produkcia: Keith Edwards

Herci: členovia skupiny Dudley Caving Club

Originálny názov : UK Caving Video Best Bits 2014

Jazyk : English

Zdroj: speleo-tv

autor:Mária Šimoňáková

Zdroj: kosice.korzar.sme.sk