V roku 2025 sme celkovo uskutočnili 69 pracovných akcií. Medzi kľúčové lokality tohto roka patrili Zbojnícka jaskyňa, Bana a Peterská priepasť. Aj v tomto roku prebiehala aktívna spolupráca s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie, Speleoklubom Nitra, Speleo Bratislava, ako aj s ďalšími klubmi Slovenskej speleologickej spoločnosti.

Zbojnícka jaskyňa (Dobrovodský kras)

V Zbojníckej jaskyni, neďaleko obce Chtelnica, sa s prácami začalo už na začiatku roka. Práce boli zamerané najmä na ťažbu sedimentu z viacerých častí jaskyne a na rozširovanie úzkych priestorov. Najviac akcií tu, podobne ako v minulých rokoch, odpracovali Tomáš Jurina a Juraj Halama. Vyťažený materiál bol pomocou alveku a elektrického navijaka transportovaný na povrch. Za celé obdobie prieskumu pracovnou skupinou bolo z jaskyne vyťažených približne 28 000 vedier materiálu. Lanovka na ťažbu bola v júni predĺžená až na takmer 25 metrov. Celkovo sa v jaskyni uskutočnilo 35 pracovných akcií.

Zbojnícka jaskyňa (Červie diery). Na zábere Tomáš Jurina. Foto: Juraj Halama

Gabriel Joseph v prechode do pukliny X (Zbojnícka jaskyňa). Foto: Tomáš Jurina

Bana (Plavecký kras)

Štrnásť pracovných akcií bolo sústredených do priepasti Bana pod Zárubami (768 m). S cieľom nepoškodiť krasovú výzdobu Vianočnej sienky, objavenej koncom roka 2024, sme hĺbili sondu paralelne vedľa nej do hĺbky. Počas prác sa čiastočne objavovali menšie voľné priestory a k pokračovaniu v prieskume nás motivoval aj intenzívny prievan. Nestabilné časti priepasti boli priebežne zabezpečované pažením pomocou oceľových komponentov.

Michal Vrbovský v Poistenej sienke (Bana). Foto: A. Lačný

Významný posun sa dosiahol počas Jaskyniarskeho víkendu na Sklenej hute, keď sa 2. 8. 2025 uskutočnila silná pracovná akcia s trinástimi účastníkmi. Po zapažení nebezpečného závalu sa do voľných priestorov v podobe drobnej priepastičky ako prvý dostal Ján Fukna. Následne, po ďalšom rozšírení úzkej neprieleznej pasáže, pokračoval Michal Vrbovský, pričom sa priestor rozšíril do väčšej sienky s peknou snehobielou sintrovou výzdobou a menším jazierkom. Táto časť bola pomenovaná Poistená sienka.

Na lokalitu sme sa vrátili opäť na jeseň. Koncom októbra sa podarilo objaviť ďalšie voľné priestory smerom do hĺbky. Doteraz najhlbšia sienka bola podľa červeného sfarbenia krasovej výzdoby pomenovaná Červená sienka. V priebehu tohto roka sa v priepasti podarilo objaviť 23 metrov nových priestorov. Celková hĺbka jaskyne dosiahla 33 metrov, s celkovou dĺžkou 54 metrov. V spodných pasážach je citeľný prievan, čo naznačuje pokračovanie jaskyne. Bude iba na našej vytrvalosti, či sa nám podarí dosiahnuť ďalších voľných priestorov. Možným limitujúcim faktorom je hĺbka, z ktorej je potrebné ťažiť kamene.

Aktuálna mapa Priepasti Bana

Peterská priepasť (Plavecký kras)

Šesť pracovných akcií bolo zameraných aj na Peterskú priepasť, nachádzajúcu sa v severnom svahu Veterlína (724 m). Prvá tohtoročná akcia sa uskutočnila koncom mája. Počas prác v Severnej sonde pri zhadzovaní kamenného závalu podľa zúčastnených nastalo približne desaťsekundové „hromobitie“, keď skaly s rachotom padali kamsi hlbšie. Samotná sonda však zostala nezmenená.

Tento fakt posilnil naše presvedčenie, že by jaskyňa mohla v Severnej sonde pokračovať do hĺbky. Tomuto cieľu boli venované ďalšie pracovné akcie. Posledná z nich sa uskutočnila koncom augusta a potvrdila, že kamene padajú v Severnej sonde do hĺbky s rachotom trvajúcim približne 4 až 5 sekúnd a je tu citeľný prievan. Priepasť sa v tejto časti podarilo prehĺbiť o 3 metre.

Mesačná 1 (Kuchynsko-orešanský kras)

Časť našich členov pokračovala v prácach aj v jaskyni Mesačná 1, ktorá sa nachádza v centrálnej časti Kuchynsko-orešanského krasu, v masíve kopca Mesačná (461 m). Práce boli zamerané najmä na ťažbu sedimentu. Na viacerých miestach sú viditeľné voľnejšie priestory, ku ktorým sa však bude potrebné ešte prekopať. Celkovo tu bolo odpracovaných sedem pracovných akcií.

Pracovné nasadenie Petra Dlábika na lokalite Mesačná. Foto: R. Šittenhelm

Iné akcie

Dve pracovné akcie sa uskutočnili aj v Jaskyni Polomského potoka, neďaleko Mesačnej. Počas roka zároveň prebiehal aj povrchový prieskum, pri ktorom bolo zaevidovaných viacero menších jaskýň. Ich identifikačné karty boli zaslané do Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva.

Koncom roka sme pri výkopových prácach v Závrtovej priepasti (Vertikálna jaskyňa, Kuchynsko-orešanský kras) na Komperku (409 m) zaznamenali na dne voľné dutiny. Cieľom ďalších pracovných akcií bude preskúmať, kam a v akom rozsahu jaskyňa pokračuje. Perspektívne časti jaskyne určite potešia jaskyniarov, ktorí tu roky pracovali s prestávkami.

Vladimír Harnúšek a Stanislav Volek počas výkopových prác v Závrtovej priepasti (Vertikálna jaskyňa). Foto: M. Hanák

Už po tretíkrát sa v Jaskyni Polomského potoka uskutočnila Kinderpárty, a to v posledný májový deň. Jej cieľom je priblížiť prácu jaskyniarov mladšiemu pokoleniu. Tento rok sa jej zúčastnilo 14 detí. V polovici júna sme v spolupráci s bratislavskými jaskyniarmi zrealizovali tohtoročnú Speleoškolu, ktorú úspešne absolvovalo dvanásť frekventantov. Jaskyniarsky víkend sa konal na Sklenej hute počas prvého augustového víkendu. Pomôcť s výkopovými prácami prišli aj jaskyniari z Plaveckého Podhradia, Bratislavy a Strážovských vrchov. Akcie boli zamerané na Jaskyňu Polomského potoka a Banu. Stanislav Volek a Martin Kučera sa zúčastnili jaskyniarskeho týždňa v Zakopanom. Navyše, Stanislav Volek dostal pozvanie od Anny Synowiec z klubu Dabrowa Gornicza z Poľska, ktorú spoznal na jaskyniarskom týždni v Zakopanom prísť pozrieť na ich jaskyniarsky zraz Speleokonforntacje, ktorého sa aj zúčastnil koncom novembra.

Tradičná Kinerpárty pred Jaskyňou Polomského potoka. Foto: S. Volek

Aktívna účasť na akcii Speleokonfrontacje v Poľsku. Foto: S. Volek

/Alexander Lačný/

Počas roka 2024 sme uskutočnili celkovo 79 pracovných akcií. Vo viacerých jaskyniach prebiehali sondážne práce, najmä za účelom overenia perspektívy skúmaných lokalít. Takými boli jaskyne v oblasti Vápenného, Nových domov, či Hrajnohovej jaskyne. Všetky boli z oblasti Kuchynsko-orešanského krasu a sú fluviokrasového pôvodu. Sporadicky sa uskutočnili pracovné akcie aj v Alesske 2 (Smolenický kras), v oblasti Mesačnej (Kuchynsko-orešanský kras), Závrtovej priepasti (Kuchynsko-orešanský kras) a Peterskej priepasti (Plavecký kras). Za účelom vyhlásenia Mníchovej diery 1 (Smolenický kras) za verejnosti voľne prístupnú jaskyňu bol realizovaný detailný povrchový prieskum skalných brál v severnom svahu doliny Hlboče. Celkovo tu bolo identifikovaných 6 jaskýň – Mníchových dier. V severnom svahu Veterlína (Plavecký kras) boli lokalizované menšie, dosiaľ neopísané jaskyne Baletková a Zvončeková. V spolupráci s doktorandkou Luciou Kopčanovou bol metódou röntgenovej difrakcie (XRD) potvrdený minerál aragonit z Trstínskej vodnej priepasti (Plavecký kras).

Mapa Bane

S. Volek a M. Vaško pri montáži lanovky na Bani. Foto: M. Velšmid

Koncom roka 2023 prišlo po úmorných prácach na lokalite Bana (Rokľa na Zárubí, Plavecký kras) k objavu prvých skromných voľných priestorov. To bol impulz na systematickú prácu počas celého roka. Uskutočnili sme tu celkovo 19 pracovných akcií. Indíciou na výkopové práce je tu intenzívny prievan (najmä v zime tu nasáva do masívu) a postupný objav kaverien v hlbších častiach jaskyne. Práce komplikuje nesúdržný dolomitický vápenec, ktorý je potrebný na viacerých miestach pažiť. Začiatkom apríla sa na jaskyňu osadila skruža, kvôli stabilizácii vchodu. Počas tejto akcie prišlo v hĺbke 10 m k objavu voľnej jaskynnej sienky, s peknou krasovou výzdobou. Podľa mien prvoobjaviteľov Michaely Majerčíkovej a Michala Vrbovského dostala názov Mišacia sienka. Komplikácia na lokalite nastala v strede júla, kedy sa zosunulo počas paženia v Mišacej sienke väčšie množstvo kameňov.  Ďalšie pracovné akcie boli preto sústredené na stabilizáciu rizikových častí a ťažbu kamenia. Koncom roka bola naša práca odmenená objavom sienky s veľmi peknou krasovou výzdobou a jazierkami na dne. Na základe snehobielej farby a dátumu objavu 22.12.2024 bola pomenovaná ako Vianočná sienka.

Krasová výzdoba Vianočnej sienky. Foto: A. Lačný

Krasová výzdoba Vianočnej sienky. Foto: A. Lačný

Objavitelia Vianočnej sienky na Bani v reštaurácii. Foto: A. Lačný

Ťažiskovou lokalitou zásluhou Tomáša Jurinu, Juraja Halamu a Štefana Lukačoviča bola Zbojnícka jaskyňa (Dobrovodský kras), kde sa uskutočnilo 38 pracovných akcií. Práce v Zbojníckej jaskyni sa v poslednom období sústredili hlavne na prieskumy v nádejných pokračovaniach a na prepájaní známych priestorov, čím sa lepšie využili možnosti systému nainštalovaných závesných lanoviek. Úspešne bol vyvinutý a uvedený do praxe systém bezdrôtového ovládania transportného systému, ktorý je funkčný aj v najvzdialenejších častiach jaskyne. Celkovo bolo z jaskyne vyťažených už viac ako 150  kubíkov sedimentov a kamenia. Aj vďaka tomu jaskyňa dosiahla dĺžku 292 m a hĺbku 23 m.

M. Halamová vo Východnej sieni. Foto: T. Jurina

J. Halama v Šimon štôlni (Zbojnícka jaskyňa). Foto: T. Jurina

Jurajov tunel v Zbojníckej jaskyni. Foto: T. Jurina

Priestory Východnej siene v Zbojníckej jaskyni. Foto: T. Jurina

Sedem pracovných akcií bolo sústredených aj do Jaskyne Polomského potoka (Kuchynsko-orešanský kras). Hlavne zásluhou Mateja Zvonára a Stana Voleka pokračovali výkopové práce na dnešnom konci jaskyne. Tu sa na konci priestory rozširujú a je tu citeľný prievan.

Pre dvadsaťjeden frekventantiek a frekventantov sme v strede júna v spolupráci so Speleo Bratislava zrealizovali už po dvanástykrát v Borinskom krase tradičnú Speleoškolu.

K celkom zaujímavej akcii prišlo už po druhýkrát na Jaskyni Polomského potoka v strede mája. Má názov Kinderpárty a jej cieľom je ukázať prácu jaskyniarov aj mladšiemu pokoleniu. Tento tok sa ho zúčastnilo 14 detí.

Deti v Jaskyni Polomského potoka. Foto: A. Sirotný

Počas exkurzie v Jaskyni Polomského potoka. Foto: A. Sirotný

Jaskyniarsky víkend sa uskutočnil už po druhýkrát na Sklenej hute v prvý augustový víkend. Pomôcť s výkopovými prácami prišli aj jaskyniari z Plaveckého Podhradia a Bratislavy. Akcie boli sústredené na Jaskyňu Polomského potoka, Ponor na Mesačnej, či Banu. Po jaskyniarskom víkende plynulo pokračovala ďalšia pracovná akcia – Letný Camp na Majdáne. Tu prišli na pomoc aj jaskyniari z Nitry, Handlovej a Plaveckého Podhradia. Pracovalo sa v Peterskej priepasti, Závrtovej priepasti a na Bani.  Na oplátku sa naši členovia zúčastnili Zrazu malokarpatských jaskyniarov v Plaveckom Podhradí, či Jaskyniarskeho týždňa vo Važci. Výborná spolupráca je s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie, ktorí nám pomáhajú na viacerých lokalitách. My sme sa aktívne zapájali na ich lokalitách. Išlo predovšetkým o jaskyne Maruša a Starý Plášť (Plavecký kras).

/Alexander Lačný/

Ak dať roku 2023 nejaký prívlastok, čo sa týka našej jaskyniarskej skupiny, nazval by som ho rokom hľadania perspektívnej lokality. Aj náš klub sa borí s nedostatočnou aktívnou členskou základňou. Navyše je rozpracovaných viacero lokalít, kde je na efektívnu prácu potrebných čoraz viac ľudí.

Celkovo sme počas roka zrealizovali viac ako stovku pracovných akcií, z ktorých bolo vyhotovených 119 technických denníkov. Za ťažiskové lokality možno označiť Jaskyňu Polomského potoka (Kuchynsko-orešanský kras), Zbojnícku jaskyňu (Dobrovodský kras), Jaskyňu diviačej lebky (Plavecký kras) a Banu (Plavecký kras).

Do Jaskyne Polomského potoka sa celkovo uskutočnilo 24 pracovných akcií. Práce boli sústredené na ťažbu sedimentu z jaskyne. Obsahuje aj nekrasový fluviálny náplav premiešaný osteologickým materiálom – najmä medveďa hnedého. Pre uľahčenie prác bol do jaskyne inštalovaný alvek na efektívnejšiu ťažbu sedimentu. Jaskyňa sa uberá severovýchodným smerom s opracovanými jaskynnými chodbami, ktoré je potrebné ďalej čistiť od sedimentu.

V Zbojníckej jaskyni sa uskutočnilo 34 pracovných akcií. Ťažil sa predovšetkým sediment z častí nazvaných Východná sieň, Južná spojka, Puklina Y, či Michalova sienka. Ku dňu 1.4.2023 sa vyťažilo celkovo z jaskyne 22 000 vedier. Koncom roka číslo vyťažených vedier stúplo na 23 450.

Zľava M. Baľo a T. Jurina v Zbojníckej jaskyni. Foto: M. Beňák

Relatívne rýchly postup sme očakávali v Jaskyni diviačej lebky, ktorá sa nachádza vo vápencovom masíve Veterlína. Biely sinter, morfológia priestorov, aj pulzný prievan tomu nasvedčovali. Preto už začiatkom jari sme začali s ťažbou kamenia a blokov s najhlbšieho miesta. Dosiaľ známe priestory tvorí na niekoľko metrov otvorená trhlina upadajúca pod uhlom asi 60 stupňov na východ. Dno v súčasnosti tvoria presintrené bloky, kadiaľ by mohol byť v budúcnosti postup. Počas prác sa nám podarilo koncom mája preniknúť do menšej kaverničky (cca 5 m), ktorá však horizontálne vyúsťuje k povrchu. Lokalite sa budeme ďalej venovať. Celkovo sme tu uskutočnili 13 pracovných akcií.

Práce pred vchodom do Jaskyne diviačej lebky. Foto: M. Lonček

V Jaskyni diviačej lebky. Foto: M. Lonček

O Banu, ktorá sa nachádza neďaleko od vrcholu Zárub  sa tento rok začíname zaujímať počas leta. Pod vedením Martina Baľa začínajú prvé práce, ktoré sú zamerané na výkopové práce nie v pôvodnej paženej sonde, ale povedľa pevnej skaly, ktorá vyúsťuje na povrch. Intenzívne práce sú korunované prvým úspechom začiatkom októbra, kedy sa na pevnej stene masívu začínajú objavovať prvé nesmelé náznaky krasovatenia a puklín. V novembri prišlo k presunutiu paženia z pôvodnej sondy k pevnej stene. Významný okamih prichádza koncom roka – 28.12.2023, kedy sa podarili objaviť prvé metre voľného jaskynného priestoru. Ide o významnú udalosť z toho dôvodu, že doteraz na lokalite nebolo prakticky nič stabilné a všetko bolo potrebné pažiť. Priestory smerujú pod Záruby a citeľný je pulzný prievan. Navyše na viacerých miestach je viditeľná korozívna modelácia. V objavenom priestore sa podarilo objaviť prvé náznaky krasovej výzdoby. Dovedna tu bolo odpracovaných 15 akcií.

Spoločná fotka jaskyniarov počas objavu voľných priestorov v Jaskyni Bana (zľava: M. Velšmid, M. Zvonár, A. Lačný, M. Vaško, J. Indriška a J. Fukna). Foto: M. Velšmid

Vyčistený vchod do Jaskyne Alesska v Smolenickom krase. Foto: P. Dlábik

Práce v menšom počte sme uskutočnili aj do jaskýň: Alesska (1,2)  a Jaskyňa v Horštúnskych skalách (Smolenický kras), Mesačné jaskyne a Závrtová priepasť (Kuchynsko-orešanský kras). V spolupráci s plaveckými jaskyniarmi sme pracovali v Jaskyni Maruša (Plavecký kras) a takisto sme pomohli pri explorácii Jaskyne Starý plášť. Matej Zvonár na jeseň lokalizoval menšiu jaskynku na Dlhom vrchu, ktorú nazval Jaskyňa Brloh. Po menších prácach v jaskynke dosiahla dĺžku 8 m. Bola vyhotovená identifikačná karta jaskyne, ktorá bola zaslaná do SMOPaJ.

Zúčastnili sme sa tradičných pracovných zrazov okolitých jaskyniarskych skupín. Na oplátku nám prišli pomôcť jaskyniari zo spriatelených jaskyniarskych skupín. Bolo to najmä počas nášho Jaskyniarskeho víkendu na Sklenej hute začiatkom augusta, či Letného campu na Majdáne pár týždňov predtým. Pre rekordný počet až dvadsaťšesť frekventantiek a frekventantov sme v strede júna v spolupráci so Speleo Bratislava zrealizovali už po jedenásty raz v Borinskom krase tradičnú Speleoškolu.

/Alexander Lačný/

Naša jaskyniarska skupina aj v roku 2022 aktívne pracovala na viacerých jaskyniarskych lokalitách sústredených najmä do oblasti Malých Karpát. Rok 2022 možno v celosvetovom kontexte vnímať ako ukončenie viacerých protipandemických opatrení. To sa u nás odzrkadlilo na najvyššom počte akcií (144) v celej histórii Speleoklubu Trnava. Systematický prieskum bol vedený najmä na štyroch ťažiskových lokalitách. Boli nimi Zbojnícka jaskyňa (79 akcií), Jaskyňa polomského potoka (35 akcií), Bana (8 akcií) a Jaskyňa Maruša (6 akcií), ktorá je spoločnou lokalitou s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie.

Zbojnícka jaskyňa (Dobrovodský kras)

Speleologický prieskum jaskyne neďaleko Chtelnice prebiehal fakticky celoročne. Ťahúňmi tejto lokality sú Tomáš Jurina, Štefan Lukačovič a Juraj Halama, ktorí so svojimi spolupracovníkmi aj v roku 2022 vytvorili výborný tím. Cieľom prác bola ťažba sedimentov najmä z priepasti a z východnej časti jaskyne. Intenzívne výkopové práce naznačujú aj počty vytiahnutých vedier. Toho roku ich počet dosiahol 10 000 (od začiatku transportovacích prác v júni 2021 dodnes je celkový sumár 17 500 vedier). Odťažením sedimentov sa v máji podarilo prepojiť Východnú sieň a priepasť už druhou chodbou. V mesiaci júl sa v priepasti ukázal nový smer chodby nazvaný Južná spojka, orientovaný kolmo na hlavný ťah jaskyne. Výkopové práce prebiehajú tak dobre aj z dôvodu mechanizácie ťažby pomocou dômyselného alveku vlastnej konštrukcie (overený na neďalekej lokalite Hradisko D10), ktorý mali možnosť vidieť na exkurzii aj účastníci jaskyniarskeho týždňa. Technický charakter akcie z 3. 9. nemá v Zbojníckej jaskyni, azda ani v širokom zábere speleológie doposiaľ obdobu. Ide o skúšku plnoautomatického elektrického navijaku. Unikátny pomocník sa skladá z riadiacej časti a samotného navijaku a oba segmenty sú samostatne uchytené o rúrovú konštrukciu. Okrem servomotora, prevodovky a jednotlivých elektronických súčiastok je všetko navrhnuté, vypočítané a programované Jurom Halamom, poskladané jeho rukami a financované z vlastných zdrojov. Režim prevádzky, priebeh rýchlosti a obmedzenia krútiaceho momentu je možné na mieste korigovať prostredníctvom potenciometrov a tlačidiel. Rozbeh aj dobeh má plynulý priebeh, čoho výsledkom je eliminácia hojdania vedra. Elektrinu zabezpečuje kufríková centrála Honda EU 10i. Výkon je vyše 80 vedier za hodinu na 16 m úseku s maximálnou ťažnou silou 50 kg. V priebehu siedmych akcií sa pomocou navijaku vyťažilo skoro 2500 vedier. Začiatkom októbra sa nainštaloval alvek z priepasti až do Východnej siene.

Štefan Lukačovič na prahu Východnej chodby Zbojníckej jaskyne. Foto: T. Jurina

Montáž lanovky do Východnej siene (Zbojnícka jaskyňa). Foto: J. Halama

Jaskyňa polomského potoka (Kuchynsko-orešanský kras)

Začiatkom marca Matej Zvonár a Stanislav Volek začali sondovať v oblasti Mesačnej (496 m n. m.), konkrétne nad Polomským potokom v skalách, kde sa neďaleko nachádza Partizánska jaskyňa. Lokalita bola najprv pracovne označená ako Sonda Polomy, neskôr keď už bolo jasné, že pôjde o významnejšiu jaskyňu sa premenovala na Jaskyňu polomského potoka. Práce tu od začiatku mali charakter výkopových prác a celý profil jaskynnej chodby sa začal kopať od stropu. Dno nebolo zatiaľ dosiahnuté. Profil kopanej chodby smerujúcej na severovýchod je čo sa týka veľkosti na pomery Kuchynsko-orešanského krasu impozantný. Niekde výška aj šírka dosahujú niekoľko metrov. V jaskyni sú takisto zachytené morfologické znaky – rôzne skalopsy a vyhĺbeniny na povrchu chodby. Ide o unikátne tvary, ktoré v takomto rozsahu takisto nemajú v Kuchynsko-orešanskom krase obdobu. Fluviokrasový vznik jaskyne dokladá okrem spomenutých morfotvarov aj sediment obsahujúci obliaky rôznych typov hornín, ktoré tu v minulosti dotransportoval povrchový vodný tok. Navyše, v sedimente sa nachádza rôzny osteologický materiál, okrem iného aj časti medveďa hnedého. Zatiaľ nie je jaskyňa obdarená pestrou krasovou výzdobou, v sedimente sa však našlo viacero kvapľov. Aj za pomoci výkopových prác jaskyňa na konci leta, kedy bola zameraná, dosiahla dĺžku 16 m. Počas dní 17.9. a 18.9. sa uskutočnil nultý ročník Víkendu na Jaskyni polomského potoka. Akcia sa vydarila, účastníci boli spokojní a z jaskyne opäť ubudlo niekoľko kubíkov sedimentu. Martin Kučera, jaskyniar zo Spelo Bratislava a učiteľ na ZŠ v Smoleniciach počas roka 2022 viedol na škole jaskyniarsky krúžok. Práve deti z tohto krúžku navštívili jaskyňu v strede novembra. Takáto aktivita je veľmi vítaná a potrebná. Deti mali možnosť zúčastniť sa na výkopových prácach, nazrieť do jaskyne a presitovať časť vyťaženého materiálu a prispieť tak do zbierky osteologického materiálu, ktorý jaskyňa ponúka.

Predčasný vianočný darček dostali dňa 23.12. jaskyniari Matej Zvonár a Stanislav Volek v podobe voľnej chodby v dĺžke asi 6 m, ktorá je prvým takýmto voľným priestorom v jaskyni. Objavy možno budú pokračovať aj naďalej, keďže tu bol identifikovaný prievan. Navyše koncom roka dosiahol sumár vyťažených vedier z jaskyne počet 5 000.

Pripravené vedrá na transport a jaskyniari rôzneho veku v Jaskyni polomského potoka. Foto: A. Lačný

Výkopové práce na súčasnej čelbe v Jaskyni polomského potoka. Foto: A. Lačný

Rôzne vyhĺbeniny stropu vytvorené prúdivým účinkom vody (Jaskyňa polomského potoka). Foto: A. Lačný

Vajsáblova priepasť (Plavecký kras)

Okrem technických príprav v jaskyni za účelom sprevádzania účastníkov jaskyniarskeho týždňa sa rok 2022 niesol vo Vajsáblovej priepasti v znamení vyliezania rôznych častí jaskyne pomocou horolezeckej techniky, odkiaľ na nás číhala čierňava. Prác sa zhostil spolu so svojim tímom Boris Blaškovič (Speleo Strážov, Tribeč). Vyliezol viacero perspektívnych, ale aj menej perspektívnych miest. Potvrdil predstavu, že kanálik vedúci do Prítokovej siene, ku ktorému sa v minulosti dostal aj Matej Zvonár nie je perspektívny z dôvodu, že by šlo o namáhavé práce. Naopak za perspektívne označil miesto nad koncom Vysnívaného meandra, kde sa prítokové kanáliky zbiehajú do centrálnej pukliny. Bolo tu objavných zopár metrov a dalo by sa tu pokračovať prácami v závale. Jaskyňu navštívili 6.9 a už 9.9. nasledovala ďalšia úspešná akcia. V tento deň sa Borisovi spolu s Davidom Mikušom podarilo vyliezť miesto nad sintropádom, ktorý ústi do Siene Speleoklubu Trnava. Podarilo sa im vyliezť asi 25 m. Komín síce končí zúžením, ale podarilo sa im objaviť miesto s najkrajšou krasovou výzdobou v celej jaskyni. Ide o snehobiele náteky rôznych tvarov, na niektorých miestach pripomínajúce slonie uši z jaskyni Driny. Spoluobjaviteľ jaskyne Driny Imrich Vajsábel by sa akiste potešil takejto výzdobe aj v jaskyni pomenovanej po ňom. Koncom novembra boli tieto miesta domapované a jaskyňa tak dosiahla dĺžku 367 m s hĺbkou 179,5 m.

Najkrajšie časti Vajsáblovej priepasti objavené v roku 2022. Foto: A. Lačný

Záclonkovité útvary vo Vajáblovej priepasti. Foto: A. Lačný

Bana (Plavecký kras)

Po odtopení snehu sa naša partia púšťa aj do technicky náročnej lokality Bana na Zárubách. Keďže po pevnej stene jaskyne ani stopa, každá jedna časť musí byť pažená, čo si vyžaduje aj transport každého segmentu ručne od lokality Nad Čertovým žľabom až po sondu. Ženie nás vpred túžba po objave jaskyne, možno podobnej Vajsáblovej priepasti. Ešte počas zimy tu lokalizujeme viacero odtopených miest. Najmä severozápadná časť sondy je veľmi zaujímavá. Je odtopená, vychádza z nej mierny prievan a navyše z nej v minulosti vylietali netopiere. Aby sme mohli pokračovať v severných častiach sondy, padne rozhodnutie rozšíriť paženie na tento smer a pokúsiť sa nájsť pevnú stenu. Tomuto počinu však na povrchu bráni obrovský balvan, ktorý je potrebné rozbiť. Počas dvoch akcií v priebehu mája sa nám to darí a už nám nič nebráni rozobrať severnú stranu výdrevy a rozšíriť ju o cca 1,2 m. To sa deje počas júna, kedy sme narazili v severnej časti na náznaky niečoho pevného. Viackrát sa nám tu otvárajú dutinky odkiaľ vanie prievan. O pevné časti v severozápadnom smere kotvíme dokonca rozšírené paženie. Na nasledujúcej akcii v júli sme však zistili, že vôbec nejde o pevnú stenu, ale opäť iba o väčší blok. Plní rozčarovania lokalitu opúšťame, no nevzdávame sa. Dokazuje to aj akcia začiatkom októbra, kedy sme tu previedli výkopové práce do hĺbky. Lokalitu sme tak pripravili na zimné sledovanie odtopených miest a výduchov.

Jaskyňa Maruša (Plavecký kras)

V jeden z prvých jarných dní roka sme zahájili výkopové práce v Jaskyni Maruša, kde v minulosti pôsobili naši predchodcovia z O.S. Dolné Orešany. Tá sa nachádza severne od bukovského kameňolomu, v chatovej oblasti Sokolské chaty. Poňali sme ju za spoločnú lokalitu spolu s plaveckými jaskyniarmi, na ktorých území sa lokalita nachádza. Prvé akcie išli veľmi dobre, pretože sa začalo s ťažbou materiálu prakticky od povrchu jaskyne.  Dôvodom na výkopové práce bolo, že lokalita v zimných mesiacoch intenzívne odtápa, až tak, že z nej vychádza para. Takisto už počas výkopových prác je cítiť na viacerých miestach pulzný prievan a v jaskyni je úctyhodných 11° C pri teplotách okolo 0° C na povrchu.  Čiastočne vidno v jaskyni modeláciu stropu. Počas roka prichádza k zahĺbeniu centrálnej sienky, kde sa dá koncom roka pohodlne pracovať na viacerých „frontoch“. Aj v tomto prípade bude záležať na odhodlaní jaskyniarov pracovať tu ďalej, pretože žiaden významný voľný priestor sme tu zatiaľ nezaznamenali.

Centrálna sienka v Jaskyni Maruša. Foto: A. Lačný

Jaskyňa Alesska a Andrejkova jaskyňa (Smolenický kras)

Naši dvaja noví spolupracovníci – Peter Dlábik a Andrej Sirotný sa sústredli spočiatku na povrchový prieskum južnej časti Smolenického krasu. Podarilo sa im tu odhaliť zopár zatiaľ menších jaskyniek, ktoré neboli dosiaľ zaevidované. V obidvoch prípadoch jaskyne pomenovali podľa svojich detí. Okrem toho tu previedli speleologický prieskum a prišlo aj k objavu prvých voľných metrov. V jednom z otvorov vedľa Jaskyne Alesska prišlo koncom septembra k objavu asi osemetrovej chodbičky. Na jej konci je vidno ešte ďalší voľný priestor, kam sa prieskumníci zatiaľ kvôli zúženiu nedostali.

Jaskyniarsky týždeň

Už 62. Jaskyniarsky týždeň SSS sa po šiestich rokoch opäť konal v Malých Karpatoch. Organizovala ho naša skupina v dňoch 3.8.-7.8. v Smoleniciach, konkrétne v rekreačnom zariadení na Jahodníku. Tomu bolo potrebné prispôsobiť aj prípravné práce v jaskyniach, ktoré boli cieľom prehliadok. Už v skorých jarných mesiacoch sme vyhotovili ferratu pomocou oceľového lana a stupačiek v nerezovom prevedení nad severovýchodným jazerom v Trstínskej vodnej priepasti. Od tohto počinu, okrem jednorázovej akcie jaskyniarskeho týždňa, očakávame aj vyšší záujem o prieskum v tejto časti jaskyne. Taktiež viacero technických akcií viedlo do Vajsáblovej priepasti, kde sa počas roka ešte rozširovali úzke časti a montovali stupačky.

Účastníci tak mohli navštíviť viacero lokalít, prípadne pomocť pri speleologickom prieskumne na niekoľkých lokalitách. Trhákom jaskyniarskeho týždňa bola najmä Vajsáblova priepasť – najhlbšia jaskyňa Malých Karpát a Trstínska vodná priepasť v Holom vrchu. Náročnejšou jaskyňou bola Peterská priepasť. Menej náročnou jaskyňou bola Havranická jaskyňa obdarená pestrou krasovou výzdobou. Návštevníci mohli navštíviť Jaskyňu Driny, či múzeum Molpír v Smoleniciach, ktorého časť je venovaná aj jaskyniam. Pekne strávený deň mohli účastníci prežiť aj v Zbojníckej jaskyni pri Chtelnici, kde sa sprevádzalo, ale aj kopalo. Jaskyniari z Plaveckého Podhradia zobrali záujemcov do Plaveckej jaskyne.

Montáž stupačiek nad severovýchodným jazerom v Trstínskej vodnej priepasti. Foto: T. Lánczos

Iné akcie

Nemožno nespomenúť niekoľko akcií, ktoré boli sústredené do Závrtovej priepasti na Komberku (Kuchynsko-orešanský kras). Okrem sondážnych a zabezpečovacích prác tu bola inštalovaná lanovka. Ťažba prebiehala v najspodnejších častiach jaskyne, kde sa črtá perspektíva, že by tu mohla jaskyňa pokračovať ďalej. Sporadicky sa na lokalitu chodí počas celého roka. Najintezívnejšie sa tu pracuje počas jaskyniarskeho týždňa. Nachádza sa tu puklina, kde sa našlo staré vedro a platňa, ktorá bola využitá ako zábrana pred upchachatím pukliny našimi predchodcami z O.S. Dolné Orešany.

Slávnostný krst publikácií v kultúrnom dome v Smoleniciach. Foto: V. Klescht

Tradične sme pôsobili aj v Jaskyni Dezidera Horváta v Nitre (Nitriansky kras). Konkrétne sme spolupracovali na mapovaní jaskyne a jej neskoršej vizualizácii.

Zúčastnili sme sa tradičného Zrazu malokarpatských jaskyniarov v Plaveckom Podhradí a Ukončenia sezóny, ktoré organizuje Spelo Bratislava. Pri oboch podujatiach sme sa aktívne podieľali na rôznych činnostiach. Takisto sa naši členovia zúčastňovali akcií, ktoré organizovali iné jaskyniarske skupiny. Na oplátku nám prišlo pomôcť na naše lokality viacero jaskyniarov z iných jaskyniarskych skupín. Veľmi dobrá spolupráca je nadviazaná s Jaskyniarmi Plavecké Podhradie, Speleo Bratislava, Speleo Strážov, Tribeč, či Čachtice.

Pre devätnásť frekventantov sme na prelome júna a júla v spolupráci so Speleo Bratislava zrealizovali už po desiaty raz v Borinskom krase tradičnú Speleoškolu.

V sobotu 24.4. sme úspešne pokrstili dve naše publikácie 20 rokov v podzemí a Krasové územia Malých Karpát a to počas spoločnej akcie viacerých organizácií, kde sa okrem iného predstavil aj meteorit nájdený v blízkosti Smoleníc, či rozprávalo sa o geológii územia. Akcia sa uskutočnila v kultúrnom dome v Smoleniciach a krstnými otcami publikácií sa stali Jiří Vitáloš z Geoparku Malé Karpaty a starosta obce Smolenice Anton Chrvala.

/Alexander Lačný/