MONITORING RADÓNU SO SLOVENSKOU AKADÉMIOU VIED
Správa slovenských jaskýň spolupracuje s viacerými vedeckými inštitúciami. Jednou z nich je Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. V rámci projektu zameraného na výskum objemovej aktivity radónu v podzemných priestoroch sprístupnených jaskýň, ktorého spoluriešiteľom je aj Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, prebieha od roku 2025 monitoring radónu v Belianskej jaskyni, Bystrianskej jaskyni, Malej Stanišovskej jaskyni a v jaskyni Driny. Merania prebiehajú pomocou stopových aj kontinuálnych detektorov, ktoré sú uložené na vybraných miestach pozdĺž prehliadkovej trasy. Výstupom bude návrh sezónnych korekčných faktorov, ktoré umožňujú odhadnúť priemernú ročnú objemovú aktivitu radónu a napomôžu vypočítavaniu radiačnej dávky, ktorú dostanú sprievodcovia.





(Feed generated with FetchRSS)

OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ DEMÄNOVSKÚ ĽADOVÚ JASKYŇU?

Táto oddávna známa jaskyňa je súčasťou Demänovského jaskynného systému, ktorý je s dĺžkou viac než 50 km najdlhším v Karpatoch. Poznal ju už Matej Bel, ktorý ju spomína v prvej časti svojho monumentálneho historicko-geografického diela v r. 1723. Okrem unikátnej mapy, ktorej autorom je Belov spolupracovník Georg Buchholtz, obsahuje aj náčrt dračej kostry... Práve Demänovská ľadovka bola a stále je jedinečným náleziskom „dračích“ kostí, ktoré v Belových časoch miestni odvážlivci zbierali pre ich nesporné liečivé účinky. Dnes už vieme, že „dračie“ kosti patria jaskynným medveďom, z ktorých posledné vyhynuli pred asi 24 000 rokmi. Jedna taká kostra „kráčajúceho draka“ tam na návštevníkov čaká.

Impozantné podzemné siene sú charakteristické akousi ponurou atmosférou (ideálny dračí brloh). K tomu iste prispieva aj časté čierne sfarbenie stien, stropov či výzdoby, čo spôsobili sadze z fakiel či dávnych požiarov. Túto bývalú vyvieračku Demänovky zdobia mohutné sitnrové stĺpy, či vysoké klenby. Časť stien je pokrytá stáročnými podpismi niekdajších návštevníkov. Hoci bez ľadu, je to krásna ukážka demänovského podzemia.













(Feed generated with FetchRSS)

K DOČASNEJ UZÁVERE ZBOJNÍCKEJ JASKYNE V BORINSKOM KRASE

Malokarpatská Zbojnícka jaskyňa neďaleko obce Borinka s dĺžkou 125 m je vytvorená vodami bývalého podzemného toku na tektonických puklinách v masíve borinských vápencov. Charakteristické rúrovité priestory významne poznamenali rútivé procesy. Hoci sa nemôže pýšiť bohatou výzdobou, je veľmi významnou lokalitou najmä z geomorfologického a biospeleologického hľadiska. Bolo tu zaznamenaných až 12 druhov zimujúcich netopierov. Rovnako tu boli zistení zástupcovia drobnej terestrickej fauny, ktorých druhové zloženie je v súčasnosti predmetom biospeleologického výskumu.

Jaskyňa patrí medzi verejnosti voľne prístupné jaskyne, kde sporadická návštevnosť nepredpokladá možné ohrozenie jej prírodných hodnôt ani bezpečnosti návštevníkov. Predbežné výsledky biospeleologického výskumu však naznačujú, že jaskyňa je citlivým habitátom vzácnej terestrickej jaskynnej fauny. Preto sme pristúpili k dočasnému obmedzeniu jej návštevnosti.







(Feed generated with FetchRSS)

OTVÁRAME ĽADOVÉ JASKYNE

Zajtra, teda 15. mája, po dlhej sezónnej uzávere otvárame dve naše ľadové jaskyne. Dnes predstavíme Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Keď do nej ako prvý človek v r. 1870 zostúpil mladý banský inžinier Eugen Ruffiniy, iste netušil, že objavil jaskyňu, ktorá má dnes najväčší objem ľadu na svete. Jaskyňa je genetickou súčasťou viac než 28 km dlhého Dobšinsko-stratenského jaskynného systému. Obrovský vrstevnatý podzemný ľadovec každoročne v hornej časti prirastá, v spodnej na kontaktne s horninou sublimuje. Vrstvy tak postupujú čoraz nižšie. Úplná výmena jaskynného ľadu trvá asi 2500 rokov. Zároveň je útočiskom vzácnych chladnomilných netopierov aj jedinečných jaskynných bezstavovcov.

Už viac než 150 rokov krása jaskyne nadchýna turistov z celého sveta. Stabilne elektricky osvetlená je od r. 1887, čo ju radí medzi najstaršie elektrifikované jaskyne v Európe. Na rozsiahlej ľadovej ploche Veľkej siene, ktorú zdobia mohutné, počas roka sa meniace ľadové stĺpy, sa do polovice 20. storočia korčuľovalo. Za Uhorska veľké panstvo, za Československa hokejová a krasokorčuliarska reprezentácia. Dnes tu síce korčuliarov nestretneme, zato na Vás čakajú tunely priamo v ľadovci, ľadové stĺpy a neopakovateľné dojmy z jaskyne, ktorá bola vďaka svojim hodnotám v r. 2000 zaradená do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.















(Feed generated with FetchRSS)

BAŤOV DÓM V DEMÄNOVSKEJ JASKYNI SLOBODY
Začiatkom roka nás oslovil pán Petr Kopčil z Nadačného fondu Jána Antonína Baťu s pozoruhodnou informáciu. V archívnych materiáloch a dobovej tlači vypátral, že časť Demänovskej jaskyne slobody bola pomenovaná ako Baťov dóm. Tak sme sa do pátrania pustili aj my a dopátrali sme sa k zaujímavej histórii.

Družstvo demänovských jaskýň, ktoré jaskyňu od r. 1925 prevádzkovalo a riešilo rekonštrukciu a dobudovanie prehliadkovej trasy v rokoch 1929 až 1933, ako prejav vďaky v r. 1933 naozaj časť jaskyne pomenovalo podľa zosnulého Tomáša Baťu, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí rok predtým. V čase hospodárskej krízy totiž Ján Antonín Baťa, ako nástupca zosnulého brata, zafinancoval sprípstupnenie časti jaskyne nad Hviezdoslavovým dómom, čím vznikol plynulý prehliadkový okruh, ktorým prechádzame dodnes.

Túto udalosť sme si pri príležitosti 150. výročia narodenia Tomáša Baťu pripomenuli slávnostným stretnutím v jaskyni a tematickou exkurziou venovanou histórii objavovania a spístupňovania Jaskyne slobody. Súčasťou programu bol aj krst sprievodného slova v Baťovom dóme, ktoré návštevníkom priblíži tento pozoruhodný príbeh. Následne sme sa presunuli do Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva na podujatie Speleovečer venované Demänovským jaskyniam a Baťovcom.

(foto: P. Staník)

























(Feed generated with FetchRSS)

Prosiecka jaskyňa. foto P. Staník



(Feed generated with FetchRSS)

Štátna ochrana prírody, Správa slovenských jaskýň, prijme sprievodcov do jaskýň na letnú turistickú sezónu. Prioritne do Demänovskej jaskyne slobody, Demänovskej ľadovej jaskyne a Harmaneckej jaskyne.
Náplň práce: sprevádzanie návštevníkov v jaskyni a poskytovanie sprievodného slova
Požadované minimálne vzdelanie: úplné stredné (maturita)
Práca vhodná aj pre absolventa
Pracovný čas: 37,5 h týždenne
Práca aj v sobotu a nedeľu
Pracovná doba: 8.00 – 16.00
Mzda: v zmysle zákona 553/2003 Z. z. – trieda 3, stupeň podľa započítanej praxe
Nástup možný už od 1. 6. 2026 alebo podľa dohody
Pracovný pomer na dobu určitú – od 1 do 3 mesiacov podľa vzájomnej dohody
Ďalšie podmienky: dobrý zdravotný stav, bezúhonnosť, komunikačné schopnosti
Žiadosti môžete posielať na adresu daniela.pavellova@sopsr.sk
Bližšie informácie vám poskytneme na tel. čísle 0911 011 393



(Feed generated with FetchRSS)

6 KAMIÓNOV ĽADU?
Výhody mobilných laserových skenerov nekončia pri mapovaní jaskýň. V súvislosti so zmenou klímy nimi od roku 2022 monitorujeme aj zmeny ľadových výplní, najmä v Dobšinskej ľadovej jaskyni.

🤔AKO TO FUNGUJE?
Celú zaľadnenú časť jaskyne naskenujeme vždy 2 krát ročne. Najprv po zimnej sezóne, aby sme zachytili maximálny stav ľadu po jarných prírastkoch z priesaku postupne sa topiaceho snehu a potom znovu začiatkom zimy, kedy býva stav ľadu po letnej sezóne minimálny.

👉Skenovanie celej zaľadnenej časti trvá menej ako hodinu, no výsledkom sú mračná miliónov bodov, tvoriace detailné 3D modely. Ich porovnaním presne vidíme, kde ľad pribúda a kde sa, naopak, stráca. Problémom tak nie je ani vyrátať zmeny objemu ľadu.

📊 ČO HOVORIA ČÍSLA PO 3 ROKOCH MERANIA?
Trend je znepokojujúci – letné straty ľadu sú čoraz väčšie a zimné prírastky ich nestíhajú dorovnávať. V poslednom vyhodnocovanom roku 2025 sme úbytky zaznamenali dokonca aj počas zimnej sezóny a celkovo sa ročne odtopilo takmer 600 m³ ľadu - môžete si to predstaviť ako 6 PLNE NALOŽENÝCH KAMIÓNOV.
Pokles ľadovej výplne v Malej sieni, Veľkej sieni a Zrútenom dóme môžete sledovať na priloženej vizualizácii.

❄️ Ak Vás výskum ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni zaujíma, odporúčame najnovší diel relácie VAT - veda a technika v repríze dnes o 17:55, alebo v archíve RTVS (link v komentári)



(Feed generated with FetchRSS)

OTVÁRAME HARMANECKÚ JASKYŇU
Zajtra, teda 1. mája, po sezónnej uzávere opäť otvárame Harmaneckú jaskyňu neďaleko Banskej Bystrice. Tento pradávny podzemný labyrint svojich návštevníkov nadchne majestátnymi sieňami a rútenými dómami, pospájanými menšími chodbami. Rozmanitosť priestorov a ich tvarov je podmienená ich zložitým vývojom, ktorý potrápil nemálo jaskyňovedcov. Aj výzdoba jaskyne je veľmi bohatá. Jej nezameniteľným symbolom sú mohutné stalagmity s výškou až 12 m, sintrové vodopády, či steny pokryté bielym mäkkým sintrom. Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku.

Ideálny námet na výlet pre turistov, ktorí ocenia výstup krásnym lesom a nevadia im ani početné schody v jaskyni. Na výstupovej trase sme obnovili náučný chodník, kde sa dozviete mnoho zaujímavého o jaskyni aj prírode v okolí.... a ak by ste cestou hore nevládali, môžete sa vydýchať pri nových paneloch a tváriť sa, že ste zastavili výlučne zo študijných dôvodov 🙂













(Feed generated with FetchRSS)

Milé deti a návštevníci pozývame vás na Deň detí a jaskýň do Važeckej jaskyne, ktorý sa uskutoční dňa 02.06.2026. V programe, ktorý sme pre vás pripravili bude prehliadka jaskyne, malé prezentácie o tom, čo sa v jaskyni deje, ručné aktivity ako výroba vlastného pravekého náhrdelníka, maľovanie netopierov, maľovanie na skaly, maľovanie na tvár, zopár hier a podobne. V prípade záujmu si spravte rezerváciu na telefónnom čísle: +421 44 529 41 71 alebo emaile: vazecj@ssj.sk Tešíme sa na Vás všetkých malých aj veľkých!



(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KORALY - NEČAKANÉ PREPOJENIE DOMICE A AUSTRÁLIE

Pri otázke, čo spája jaskyňu Domica s Austráliou, by ste si azda tipli, že jej objaviteľ zaiste objavil i nejakú austrálsku jaskyňu. Iní by sa možno nazdávali, že ich spája protistojná pozícia na opačnej strane zemegule.

V skutočnosti je ich styčným bodom Veľká koralová bariéra, ktorá je podobne ako Domica súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Ich prepojenie má však i ďalšie, ešte hlbšie korene.

Vápence, v ktorých je jaskyňa Domica vytvorená, sa totiž ukladali pred 230 miliónmi rokov v podobných podmienkach ako dnes panujú v okolí Veľkej koralovej bariéry - v čistých, na živiny bohatých tropických morských vodách. Rastúce koraly postupne vybudujú koralový útes, ktorý predeľuje búrlivejšie vody otvoreného oceánu pod pokojnejších vôd lagúny nachádzajúcej sa medzi útesom a súšou.

Z výskumu vápencov vystupujúcich v Domici (o ktorom sa môžete dočítať v časopise Aragonit č. 9 – odkaz v prvom komentári) vyplýva, že tieto sa ukladali prostredí podobnej zaútesovej lagúny, niektoré vrstvy prípadne i v miestach útesov. Svedčia o tom nielen početné nálezy skamenelín z lagúny, ale aj prítomnosť útesových dutín druhotne vyplnených kalcitom viditeľných v stene jaskyne.









(Feed generated with FetchRSS)

RODINA BAŤOVCOV a Demänovská jaskyňa slobody

Srdečne pozývame milovníkov podzemného sveta a histórie na naše ďalšie speleopodujatie, ktoré prinesie zaujímavý pohľad na prepojenie významnej podnikateľskej rodiny Baťovcov s jednou z najkrajších jaskýň Slovenska – Demänovskou jaskyňou slobody.

📌 Využite jedinečnú príležitosť nahliadnuť do menej známych historických súvislostí, objavov a príbehov. Odborný výklad zabezpečia uznávaní speleológovia a odborníci: Pavel Bella, Miroslav Kudla a Petr Kopčil.

Kedy?
📅 29. apríl o 16:00

Nezmeškajte jedinečné stretnutie histórie, vedy a podzemného sveta!
Tešíme sa na vás. 💚

Podujatie bolo pripravené v spolupráci so Štátna ochrana prírody SR, Správa slovenských jaskýň a Nadační fond Jana Antonína Bati

Informačné centrum mesta Liptovský Mikuláš Visit Liptov Liptovský Ján - Kultúrne a informačné centrum

(Feed generated with FetchRSS)

Radi by sme sa poďakovali Pavlovi Bellovi Správa slovenských jaskýň za zaujímavú prednášku (16. apríl), ktorá nás zaviedla na jedinečnú cestu do srdca tropického krasu.

Jeho pútavé rozprávanie o fascinujúcom svete jaskýň a krasových útvarov v exotických destináciách, ako sú Borneo, Mulu, Malajzia, nám sprostredkovalo nielen úchvatné prírodné scenérie, ale aj hlboké poznanie a osobné zážitky z miest, kam sa len málokto dostane.

Zároveň ďakujeme 💚 všetkým, ktorí sa podujatia zúčastnili a vytvorili príjemnú a inšpiratívnu atmosféru.
Veríme, že ste si odniesli silný zážitok a nové poznatky.

Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia!

(Feed generated with FetchRSS)

ĽADOVÁ JASKYŇA V OSTRÝCH SKALÁCH – ŽIVÝ ARCHÍV NAŠEJ PRÍRODY
S pokračujúcim trendom zvyšujúcej sa priemernej vonkajšej teploty vzduchu a tiež ubúdaním ľadu v našich jaskyniach hrozí strata lokalít, ktoré sú potencionálnymi refúgiami s výskytom vzácnej chladnomilnej a reliktnej fauny bezstavovcov. Takéto lokality často ostro kontrastujú s podmienkami v okolí jaskyne.
Predmetná jaskyňa neďaleko obce Litmanová má priepasťovitý charakter a je zaujímavá i svojou sezónnou ľadovou výplňou. Donedávna sa o jaskynnej faune tejto lokality nič nevedelo.
V spojení s ďalšími odborníkmi z viacerých inštitúcií (UPJŠ, UK a ďalšie) sme zistili viac než 60 tu žijúcich taxónov bezstavovcov. Napriek svojej relatívne krátkej dĺžke priestorov sa tu vďaka vhodným podmienkam vyskytujú dva pravé jaskynné druhy (troglobionty) chvostoskokov, ale i ďalšie vzácne reliktné i endemické druhy z viacerých skupín bezstavovcov.
Akékoľvek zmeny v mikroklíme jaskyne môžu zásadne vplývať aj na distribúciu týchto špecializovaných foriem, ktoré sa všeobecne pokladajú za najcitlivejšie prvky fauny bezstavovcov.







(Feed generated with FetchRSS)

Mníchova diera v Malých Karpatoch









(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA JASKYNE DOMICA
ZÁHADA PRAVEKÝCH KRESIEB V DOMICI

Datovanie uhľových stôp a kresieb v jaskyni Domica významne napomohlo k poznaniu pravekého využívania jaskýň na Slovensku. Výskumu sa venovala antropologička Alena Šefčáková zo Slovenského národného múzea v spolupráci so Správou slovenských jaskýň. Na datovanie uhlíkových stôp bola použitá rádiokarbónová metóda AMS, umožňujúca analýzu veľmi malých vzoriek. Prvé datovanie v roku 2006 prinieslo prekvapivý výsledok. Podľa neho je vek kresieb 11 290 – 11 200 rokov, teda patria do neskorého pleistocénu. Tento výsledok však zostal ojedinelý a nepodarilo sa ho následne potvrdiť. Významne však predbieha neolitické osídlenie Domice, počiatky ktorého ktoré datujeme približne od polovice 6. tisícročia p. n. l. Kto je teda autorom kresieb v Domici, ak nie jej dobre známi obyvatelia v neolite?

Nové analýzy realizované v roku 2016 priniesli spoľahlivejšie výsledky z viacerých vzoriek. Vzorka zo stien pri riečisku Styxu ukázala vek približne 5 160 rokov, čo zodpovedá eneolitu – neskorej dobe kamennej. Druhá vzorka, z bočného výklenku Posvätnej chodby, je výrazne staršia, asi 9 473 rokov, teda z obdobia mezolitu. Tieto výsledky potvrdzujú, že niektoré uhľové stopy v jaskyni majú výrazne vysoký vek. Rozpätie medzi najstarším a najmladším výsledkom predstavuje väčší úsek dejín, než aký dokladá väčšina archeologických nálezov.

Z toho vyplýva, že priestory Posvätnej chodby boli využívané opakovane počas dlhého prehistorického obdobia. Uhľové stopy vznikali najmä oterom fakieľ, no niektoré môžu mať aj zámerný, symbolický charakter. Výskum tak významne prispieva k poznaniu najstarších prejavov ľudskej aktivity v jaskyniach Slovenska.

Šefčáková, Alena. 2017. Datovanie uhlíkových kresieb v jaskyni Domica. Zborník Slovenského národného múzea, Archeológia 27 (CXI), 2017, s. 15–42
Foto: František Engel











(Feed generated with FetchRSS)

KONČÍ SA ZIMNÉ SČÍTAVANIE NETOPIEROV V JASKYNIACH

Nástupom jari sa tradične končí zimné sčítavanie netopierov v našich jaskyniach. Biológovia Správy slovenských jaskýň počas tejto zimy zmonitorovali stav ich výskytu na vybraných lokalitách po celom Slovensku, predovšetkým v Nízkych Tatrách, Tatrách a Pieninách, ale aj v Liptovskej kotline, Slovenskom krase či Slovenskom raji. Zaznamenávali sme druhové zastúpenie, početnosť a priestorové rozmiestnenie zimujúcich netopierov. V niektorých jaskyniach, ako sú Bystrianska jaskyňa, Belianska jaskyňa či jaskyňa Domica, využívame aj špeciálne zariadenia na monitorovanie stavu podmienok prostredia a sezónnej dynamiky netopierov, teda zmien početnosti populácie určitého druhu počas roka na vybranom mieste v jaskyni, kde netopiere zvyknú tvoriť väčšie kolónie. Vďaka tomu vieme, v akom čase a za akých podmienok prostredia netopiere využívajú tieto priestory. V prebiehajúcom období sneh rýchlo mizne, denné teploty stúpajú a začína sa v prírode objavovať rôzny hmyz, čo je signálom pre hmyzožravé netopiere, aby sa prebudili zo zimného spánku a svoje podzemné zimoviská postupne opustili. V tomto čase preto kontrolujeme a čistíme aj ich výletové otvory z podzemia, aby boli pre netopiere voľne priechodné.

Foto: Z. Višňovská, M. Melega









(Feed generated with FetchRSS)

VEĽKONOČNÁ SNEHOVÁ NÁDIELKA V DOBŠINSKEJ ĽADOVEJ JASKYNI
Len nedávno sme ukončili „ľadové“ birgády na Dobšinskej ľadovej jaskyni, keď sme vo vchode jaskyne vytvárali umelú ľadovú bariéru a odpratali transportné žľaby. Dva dni dozadu však prišla nečakaná a naozaj bohatá snehová nádielka. Tak kolegovia z jaskyne žľaby opäť pracne nainštalovali a pustili sme sa do hádzania snehu do vchodu jaskyne. Pribudlo nám asi 60 metrov kubických. Prečo to robíme? Umelá ľadová masa vo vchode jaskyne zlepšuje tepelnú bilanciu jaskyne a napomáha zachovaniu jej ľadovej výplne. Tak sa snažíme aspoň trochu napomôcť jaskyni s najväčším objemom ľadu na svete v jej nerovnom zápase s meniacou sa klímou.















(Feed generated with FetchRSS)

OTVÁRAME TURISTICKÚ SEZÓNU V JASKYNIACH

Zajtra, prvého apríla, otvárame pre verejnosť po sezónnej uzávere štyri jaskyne a pripravujeme sa na začiatok turistickej sezóny. Veríme, že aj Vám naše jaskyne poodhalia svoje tajomstvá, očaria Vás svojou krásou a odnesiete si z nich nie len pekné zážitky, ale aj nové poznatky.

Jaskyňa Driny je jediná sprístupnená na západnom Slovensku, príbeh jej objavenia súvisí s vynálezcom padáka Štefanom Baničom. Pýši sa „zubatými“ sintrovými záclonami, zvanými slonie uši.

Jasovská jaskyňa neďaleko Košíc je prvou „klasicky“ sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. Obývali ju jaskynné medvede aj hyeny, pravekí ľudia, v čase tatárskeho vpádu v nej miestni ratovali holé životy. Oko poteší mohutnou a rozmanitou výzdobou.

Gombasecká jaskyňa v Slovenskom krase patrí medzi turisticky nenáročné jaskyne ideálne pre deti. Jej bohatá výzdoba priam hýri farbami. Kraľujú jej veľmi krehké a tenké brká, z ktorých najdlhšie majú až neuveriteľné 3 metre.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je svetovým unikátom a ťažko by sme hľadali podobnú. Jaskyňu objavenú náhodne pri razení prieskumnej banskej štôlne zdobia krásne „aragonitové kvety“. Farebné mramory, v ktorých je vytvorená, jej dodávajú neopakovateľnú atmosféru.

Tešíme sa na Vás!

Foto: náš dvorný fotograf Palo Staník

















(Feed generated with FetchRSS)

Aj takéto veci robíme počas sezónnej uzávery

Naše ľadové jaskyne zvádzajú nerovný boj s nepriazňou klímy. Aby sme im v zápase o zachovanie ľadovej výplne aspoň trochu pomohli, každú zimu vo vchode jaskyne vytvárame umelú ľadovú bariéru. Tá napomáha stabilizácii jaskynnej klímy, zachovaniu ľadovej výplne a zlepšeniu tepelnej bilancie jaskyne. V areáli pred jaskyňou vyrábame rozsiahle „klzisko“, ktoré potom rozbíjame a získaný ľad umiestňujeme do priestoru vchodu jaskyne. Opäť nám s robotou pomohli kamaráti dobrovoľní jaskyniari zo skupiny Speleo Bratislava, ktorým úprimne ďakujeme. Aj takto vyzerá úzka a dobrá spolupráca Správy slovenských jaskýň a Slovenskej speleologickej spoločnosti.









(Feed generated with FetchRSS)