Včera sa nám podarilo zostúpiť na riečisko za Sifónom rešpektu. Spravili sme tak ďalší krok k poznaniu systému smerom k ponorovej zóne na Lúčkach. Chodba je miestami vysoká až 12 metrov a široká 5 metrov, možnosť pokračovania sa črtá v jednom komíne, no zatiaľ sme ho len presvietili a nevidno ďalej. Z koncového závalu vytekajú 2 toky, jeden sprava, no chodba sa končí veľmi nízkym stropom, prievan tu nie je. Druhý tok vyteká zľava, uskutočnili sme prvotné sondážne práce, prievan sa nám nepodarilo zachytiť, snáď len chlad od vody.
Momentálne necháme riečisko riečiskom, nech si pekne tečie a našu ďalšiu aktivitu tu budeme smerovať k rozširovaniu plaziviek z dna druhej šachty až na riečisko.

Foto: https://www.facebook.com/jkdemanova/posts/2450606411915613

V máji tohto roku sa nám podarilo objaviť pokračovanie Jaskyne pod cestou. Vyžadovalo si to však otvoriť nový vchod do jaskyne. V poradí už druhý.
Jaskyňa pokračuje na ľavej strane doliny na eróznej báze vodného toku (pravdepodobne zmiešanina Demänovky a prítoku z masívu, vzorky odobraté, čaká sa na výsledky). Výplň jaskyne tvoria prevažne riečne sedimenty v podobe drobných žuliakov a piesku (alochtón) a vápencové bloky (autochtón). Je však zaujímavé, že sa tu nachádzajú aj chodby, ktoré su vymyté až na podklad, čo býva v Demänovej rarita. Na konci jaskyne sa nachádza zával smerujúci k povrchu. Vo vchode je v lete citelný silný prievan, no na konci jaskyne sa akosi stráca. Chodba, ktorá je prerušená závalom z povrchu pokračuje evidentne ďalej, na pláne sú sondážne práce.

Fotografie z objavu tu: 

Foto 1

Foto 2

Foto 3

Foto 4

Foto 5

Foto 6

Tento rok je z hľadiska prác v Demänovej veľmi intenzívny, čo sa odzrkadľuje aj na výsledkoch. Po 5 mesiacoch cielenej roboty v tomnto roku a mnoho dalších hodín a dní v rokoch minulých sa nám podarilo v pukline v Chodbe radosti objaviť významné pokračovanie DJS. Novoobjavené priestory majú charakter typickej horskej jaskyne puklinovo-priepasťovitého charakteru bez výraznejšej výzdoby. Hlavná časť najväčších vertikálnych priestorov je silne poznačená činnosťou vadóznej (atmosférickej) vody. Na dne priepasti sa nachádza autochtónny tok (tok pochadzajúci z krasovej oblasti), ktorý je touto vodou napájaný. Dno priepasti sa javí ako úrovňová chodba, ktorá na jednej strane končí jazerom (potreba prieskumu) a na strane druhej za asi 6 metrovým stupňom končí sifónom. Z mapy je jasne vydieť, že priestory sa nachádzajú len zopár metrov nad priestormi za Sifónom rešpektu. Prekonanie tohto sifóna suchou nohou bolo ešte pred pol rokom akoby sci-fi, no dnes vieme, že je to viac ako reálne a nám sa pravdepodobne znova podarí postaviť sa na riečisko.  

Situačná mapa zatiaľ zameraných priestorov