ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KEDY VZNIKLA TÁTO UNIKÁTNA ÚROVŇOVÁ JASKYŇA?

Cezhraničný slovensko-maďarský jaskynný systém Domica-Baradla (Slovenský kras, Aggtelecký kras) s dĺžkou viac ako 32 km pozostáva z vývojových úrovní, ktoré sa vytvorili vo vzťahu k fázovitému vývoju doliny Jósvy (pravostranný prítok Bodvy na maďarskom území) na južnom okraji Západných Karpát.
Do vrchnej vývojovej úrovne jaskyne Domica boli tieto štrky splavené z povrchu pred 3,47 ± 0,78 mil. rokov a 2,94 ± 0,50 mil. rokov. Datovanie preukazuje, že bola vytvorená v strednom pliocéne (zankl/piačenz), prípadne v skoršom období (zankl). Neskôr boli riečne sedimenty takmer úplne vyplavené, pôvodné tvary chodieb sa remodelovali a dotvorili do terajšej podoby.
Spodná vývojová úroveň Domice, nachádzajúca sa 12 až 18 m pod vrchnou úrovňou, vznikla v staršom období skorého pleistocénu (gelas). Vek pochovania alochtónnych fluviálnych štrkov v Panenskej chodbe je 1,92 ± 0,25 mil. rokov. V jaskyni Baradla tejto úrovni zodpovedajú priestranné chodby pozdĺž hlavného podzemného riečiska smerom k vyvieračke v doline Jósvy.
Tieto datovania sú založené na kozmogénnych nuklidoch, ktoré umožňujú datovať vek splavenia kremenných okruhliakov a piesku do jaskyne. Keď sa horniny s obsahom kremeňa nachádzajú na zemskom povrchu, sú vystavené kozmickému žiareniu. Jeho reakciou s prvkami v mineráloch (v kremeni SiO2) vznikajú stabilné aj rádioaktívne kozmogénne nuklidy. Na datovanie jaskýň sa využíva dvojica rádioaktívnych nuklidov: berýlium-10 (10Be) a hliník-26 (26Al). Na povrchu vznikajú oba nuklidy v pomere približne 1 : 6,75 v prospech hliníka. Keď sa sedimenty dostanú do podzemia, nadložie jaskyne úplne zablokuje kozmické žiarenie a tvorba nových nuklidov sa zastaví. Oba rádioaktívne nuklidy začnú rádioaktívnzmm rozpadom ubúdať. Keďže majú odlišný polčas rozpadu (26Al približne 705 000 rokov, 10Be približne 1,39 milióna rokov), ich vzájomný pomer sa začne meniť, s pribúdajúcim časom sa znižuje. Z aktuálneho pomeru možno vypočítať, ako dlho je sediment splavený v jaskyni.
Datovanie splavenia fluviálnych sedimentov do jaskyne pomocou kozmogénnych nuklidov Správa slovenských jaskýň realizovala v spolupráci S. Braucherom z Francúzskeho národného centra pre vedeckých výskum a M. Šujanom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ďalšie datovania vykonávame aj v maďarskej časti jaskynného systému.











(Feed generated with FetchRSS)

Bystrianska jaskyňa
foto: P. Staník



(Feed generated with FetchRSS)

Hrušovská jaskyňa, Slovenský kras.
foto P. Staník



(Feed generated with FetchRSS)

MEDZINÁRODNÝ DEŇ JASKÝŇ A KRASU
Dňa 13. septembra si po prvýkrát pripomíname Medzinárodný deň jaskýň a krasu vyhlásený UNESCO na podnet Medzinárodnej speleologickej únie (UIS) v októbri minulého roku v uzbeckom Samarkande.
Kras, na ktorý sa viaže výskyt väčšiny jaskýň, zaberá až 12 % súše na Zemi. Krasová krajina má pre človeka neoceniteľný význam. Až 20 % zdrojov pitnej vody pochádza práve z krasu a túto vodu čerpá takmer štvrtina ľudskej populácie. Práve ľudská činnosť je častým zdrojom ohrozenia pri rozmanitom hospodárskom využívaní tohto osobitého a ohrozeného typu krajiny. Len sprístupnené jaskyne na celom svete navštívi ročne až 150 miliónov návštevníkov.
Slovensko, napriek svojej relatívne malej rozlohe, je krajinou bohatou na výskyt jaskýň a krasových javov. Rozloha krasu na Slovensku je asi 2700 kilometrov štvorcových a predstavuje asi 5,5 % jeho územia. V súčasnosti je v Zozname jaskýň Slovenskej republiky evidovaných viac než 8400 jaskýň.
„Deň jaskýň“ nám však už roky nie je neznámy, dokonca si ho každoročne pripomíname rozličnými tematickými podujatiami, v tomto roku na Važeckej jaskyni. Už v roku 2018 bol vďaka iniciatíve Medzinárodnej asociácie sprístupnených jaskýň (ISCA) 6. jún vyhlásený ako Svetový deň jaskýň a podzemného sveta. Širšie koncipovaný Medzinárodný deň jaskýň a krasu, ktorý si budeme od tohto roku pripomínať každého 13. septembra, je na medzinárodnej úrovni zastrešený UNESCO.

Foto P. Staníka našich jaskýň svetového prírodného dedičstva.











(Feed generated with FetchRSS)

NÁUČNÉ TERÉNNE EXKURZIE PRE NAŠICH SPRIEVODCOV
Tak ako v ostatných rokoch, aj počas tohto leta sme uskutočnili niekoľko tematických exkurzii pre našich stálych aj sezónnych zamestnancov – prevažne sprievodcov v sprístupnených jaskyniach s cieľom prehĺbenia ich poznatkov o jaskyniach a krase. Počas exkurzii sme nielen preberali odborné témy a získavali poznatky z oblasti jaskyňovedy, ale aj utužovali kolektív. Exkurzie sa konali v jaskyniach Demänovskej doliny a na špeciálne želanie kolegov z Važeckej jaskyne aj v Liskovskej jaskyni. Tohtoročných exkurzii sa zúčastnili stáli aj sezónni sprievodcovia z Belianskej jaskyne, Demänovskej ľadovej jaskyne, Ochtinskej aragonitovej jaskyne, Gombaseckej jaskyne, Važeckej jaskyne, Brestovskej jaskyne a Dobšinskej ľadovej jaskyne.

















(Feed generated with FetchRSS)

SILICKÁ ĽADNICA
Silická Ľadnica je najnižšie situovaná jaskyňa s trvalou ľadovou výplňou až do 50. stupňa severnej zemepisnej šírky v miernom klimatickom pásme. Jej mohutný vstupný portál, obrovské bralo a najmä ľad vždy pútali ľudskú pozornosť. Vo svojej práci o Turnianskej stolici z roku 1744 sa o nej zmieňuje aj sám Matej Bel. Vchod jaskyne, orientovaný na sever a ukrytý v listnatom lese, leží v nadmorskej výške 470 m. Vstupná priepasť jaskyne (od vchodu do hĺbky 50 m) je vyplnená najmä podlahovým ľadom, ktorého je z roka na rok menej. Plocha a objem podlahového ľadu sa počas jednotlivých rokov líši v závislosti od teploty a zrážkových podmienok. Silická ľadnica je súčasťou lokality „Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu“, ktorá bola v roku 1995 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva. Jaskyňa je tiež veľmi pozoruhodnou a významnou archeologickou lokalitou. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia v nej dokonca fungoval pivovar, ale iba krátko, lebo tá „žbrnda“ sa vraj nedala piť. Je súčasťou podzemného hydrologického systému, ktorý ústi v Gombaseckej jaskyni, ukrýva teda rozsiahle priestory, ktoré stále lákajú jaskyniarov.











(Feed generated with FetchRSS)

MALÍ VÝTVARNÍCI V DEMÄNOVSKÝCH JASKYNIACH

Včera sme uskutočnili tematickú exkurziu pre víťazov súťaže „Drieme v tebe ilustrátor?“ v spolupráci so Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva. Témou súťaže bolo výtvarné stvárnenie vybraných povestí o jaskyniach. Stovky kresieb vyhodnocovala umelecká komisia. Mladí, ba aj malí umelci s rodičmi s nami navštívili Demänovské jaskyne, pričom spoznávali ich krásy a aj menej dostupné zákutia. Veríme, že ich záujem o prírodu a jaskyne sa bude rozvíjať a prehlbovať aj v budúcnosti.









(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
PRAVEKÉ SÍDLISKO V PODZEMÍ

Keď objaviteľ Domice Ján Majko v deň objavu 3. októbra 1926 prenikol až do rozsiahleho podzemného dómu, ktorý dnes nesie jeho meno, rýchlo zbadal, že nie je prvým človekom, ktorý uzrel krásy Domice. Ocitol sa totiž v pradávnom jaskynnom sídlisku, ktoré bolo od sveta izolované viac než šesť a pol tisícročia. Domica ukrývala desaťtisíce nálezov, najmä keramických črepov aj celých nádob, množstvo rozličných kamenných aj kostených nástrojov, diery v sedimente po ľahkých kolových obydliach, 11 ohnísk, terasy a schodíky k podzemnej riečke, ťažobné jamy na sediment, dokonca otlačky rúk a nôh pravekého človeka, ba aj skromné nástenné maľby. To všetko patrilo ľudu východnej lineárnej keramiky a bukovohorskej kultúry, teda pravekým roľníkom, ktorí jaskyňu využívali pravdepodobne ako zimovisko. Ide o jednu z najvýznamnejších speleoarcheologických lokalít, ktorá významne prispela k poznaniu života v neolite – mladšej dobe kamennej.

Foto: Zbierka SMOPaJ, Archeologický ústav SAV, P. Staník















(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
ŽIVOT UKRYTÝ V PODZEMÍ

Od objavenia jaskyne pred sto rokmi až dodnes bolo v Domici zaznamenaných 270 druhov bezstavovcov. Nachádzajú sa tu prevažne druhy prenikajúce z povrchu, ale aj pravé jaskynné živočíchy a vzácne lokálne endemity.

Osobitné postavenie má vodná fauna Domice, kde je známych viac ako 20 druhov vodných bezstavovcov. Až osem z nich patrí medzi stygobionty – živočíchy, ktorých celý životný cyklus je viazaný na podzemnú vodu. To ju zaraďuje medzi lokality s najvyššou zaznamenanou diverzitou podzemnej vodnej fauny na Slovensku. Najviditeľnejším zástupcom je kôrovec Niphargus aggtelekiensis, v Domici dorastajúci do mimoriadnej veľkosti až 5 cm.
Suchozemské spoločenstvá tvoria z veľkej časti povrchové druhy, ktoré jaskyňu využívajú iba čiastočne ale aj pravé jaskynné formy – troglobionty, trvalo prispôsobené životu v podzemí. Medzi najvýznamnejšie patria západokarpatské endemity, ako napríklad mnohonôžka Typhloiulus sp. a chvostoskoky Pseudosinella aggtelekiensis, Pygmarrhopalites slovacicus a P. aggtelekiensis Vzácnym obyvateľom Domice je slepá mnohonôžka Typhloiulus sp., ktorá s dĺžkou okolo 3 cm a viac ako 150 pármi nôh patrí k najväčším a „najnohatejším“ suchozemským jaskynným živočíchom na Slovensku.

Od objavu jaskyne sa výskum posunul od náhodných zberov živočíchov až k podrobnému štúdiu fungovania celého jaskynného ekosystému. Domica sa stala významným prírodným laboratóriom ekologického a potravného výskumu bezstavovcov. Pri suchozemskom kôrovcovi Mesoniscus graniger sa skúmalo trávenie, dýchanie, teplotné nároky aj zdroje nevyhnutných mastných kyselín. Výsledky ukázali význam húb, rias, mikroorganizmov a guána v potravných vzťahoch, ako aj prispôsobenie sa mikroklimatickým podmienkam jaskyne.

Medzi pozoruhodnosti Domice patria aj 1 m vysoké guánové kopy, ktorých najstaršie vrstvy majú viac ako tisíc rokov. Guáno je zásobárňou živín, prostredím pre mikroorganizmy a potravou pre mnohé bezstavovce. Zároveň uchováva peľ, zvyšky hmyzu a chemické látky. Vedci z jeho vrstiev získali informácie o potrave netopierov ale aj o zmenách okolitej krajiny.









(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
SVETOVÉ PRVENSTVO SKÚMANIA GUÁNOVEJ KORÓZIE

Z hľadiska geológie a geomorfológie je Domica známa nielen jaskynnými úrovňami so stropnými korytami, sintrovými štítmi a kaskádami, ale aj guánovou koróziou a početnými guánovými hrncami. Guánová korózia prebieha v miestach, kde sa hromadí netopierí trus (guáno). Domica je jedinou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, v ktorej sa netopiere vyskytujú prakticky celý rok. V častiach Prales a Palmová sieň sa v jarnom a jesennom období vyskytuje výnimočná kolónia vzácnych podkovárov južných (Rhinolophus euryale) s početnosťou viac ako 2500 jedincov. Kopy netopierieho guána sú vysoké do 1,2 m, najväčšie zaberajú plochu do 8 × 4 m.
Voda presakuje cez guáno a obohacuje sa o amónne soli, najmä fosfáty a sulfáty. Keď reaguje s podložnými karbonátmi vznikajú sírany a fosforečňany kalcia. Pritom vznikajú guánové minerály (sadrovec, kolofán, brushit a novovytvorený kalcit). Guánová korózia „rozhlodáva“ najmä stalagmity, miestami z guánovej kopy vyčnievajú iba trosky. Najmä na spodnom okraji stalagmitov a ich blízkosti sa vytvárajú väčšie korózne priehlbiny – guánové hrnce.
Už počas prvotného výskumu jaskyne v roku 1932 si ich všimol prof. Radim Kettner, predseda Vedeckej krasovej komisie pre vedecké spracovanie Domice zriadenej Klubom československých turistov. Súbornejšie ich opísal v roku 1936. Napočítal viac ako 150 guánových hrncov s priemerom zväčša do 0,3 až 0,4 m. Najväčší guánový hrniec v Pralese má priemer takmer 0,5 m a hĺbku 1 m. Rozsiahlejšiu vedeckú štúdiu o guánovej korózii v jaskyni Domica spracoval v roku 1937. Z dôvodu vojnových udalostí však vyšla až v roku 1948.
Pred niekoľkými rokmi sa na základe veku guána uloženého v guánových hrncoch a ich hĺbky určila rýchlosť korózie 0,23 až 0,65 mm/rok.











(Feed generated with FetchRSS)

PREDNÁŠKA NIELEN O VAŽECKOM KRASE

Minulý týždeň sa v areáli Važeckej jaskyne uskutočnilo podujatie venované Važeckému krasu a jaskyni. Sprievodcom aj verejnosti prednášal zaslúžilý jaskyniar a bývalý správca Važeckej jaskyne Milan Orfánus, ktorý sa poznávaniu tajomstiev krasu a histórie Liptova aktívne venuje aj na dôchodku.







(Feed generated with FetchRSS)

BIOSPELEOLOGICKÝ VÝSKUM VO FATRANSKEJ ZVONICI

Včera sme vykonali biospeleologický výskum vertikálnej jaskyne Zvonica v Šípskej Fatre neďaleko obce Komjatná. Množstvo dreva, vrátane zvyškov kmeňa stromu, ktorý mal v dávnejšej minulosti zastúpiť rebrík pri krkolomnom zostupe na dno jaskyne, predstavuje ideálne podmienky pre výskyt drobných bezstavovcov. Biológ je s výsledkami spokojný, priložené fotky sú o to horšie...



















(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
STOROČNÝ ZÁPAS S POVODŇAMI A PODZEMNÁ PLAVBA

Podzemný tok Styx a jeho prítok Domický potok, ktoré pretekajú Domicou, slúžili ako zdroj vody už jej pravekým obyvateľom. Ich korytá sú často úplne suché, no v čase prívalových dažďov sa nimi občas valia aj povodňové vody zaplavujúce jaskyňu. Od sprístupnenia ju, presnejšie jej prevádzku, sužujú občasné povodne, ktoré majú na vybavenie jaskyne často ničivý dopad. 11. júna 1963 prívalová voda valiaca sa vchodom uväznila v jaskyni 11 návštevníkov so sprievodcom, ktorí tam museli čakať do večera.
Preto sa v jaskyni a jej okolí vykonali viaceré opatrenia na zamedzene povodní, niektoré účinné a dobré, iné menej šťastné. V okolí jaskyne sú od r. 1968 vybudované protizáplavové nádrže – poldre, od r. 1984 je postavený súčasný vstupný objekt na betónovom monolite, ktorý chráni vchod pred prívalmi povodňových vôd valiacich sa z okolitých svahov na dno lievika, ktorým je vchod jaskyne. Lenže príroda je vždy nakoniec silnejšia a tak Domicu povodne ani v súčasnosti neobchádzajú.

Výkyvy hydrologického režimu sa najviac prejavujú na zriedkavom fungovaní ikonickej atrakcie Domice, podzemnej plavby na kanáli dlhom až 140 m, ktoré s problémami funguje už od r. 1932. Buď je vody nedostatok a kanál je suchý, ako je tomu teraz, alebo ho povodňové vody zanášajú sedimentom. Preto sa žiaľ nie každý rok podarí plavbu spustiť.

Historické fotografie: Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
Ďalšie foto P. Staník a M. Rengevič













(Feed generated with FetchRSS)

OBNOVENIE UNIKÁTNEJ BIFURKÁCIE POTOKA SVINKY PRED JASKYŇOU DIABLOVA DIERA

Slovenský vodohospodársky podnik v uplynulých mesiacoch (apríl – jún 2026) úspešne dokončil revitalizačné práce pred jaskyňou Diablova diera, vďaka čomu sa na toto miesto po rokoch vracia vzácny hydrologický fenomén – bifurkácia potoka Svinka.

🔹 Fascinujúce podzemie pod hrebeňom 🔹Potok Svinka sa na šarišskej strane Braniska ponára do 157 metrov dlhej ponorovej jaskyne Diablova diera. Následne preteká neznámymi priestormi popod hlavný horský hrebeň až na jeho spišskú stranu. Tam vyteká na povrch vo vyvieračke tvoriacej malebný vodopád. Vyvieračka s približne metrovým vstupným otvorom je rovnako evidovaná ako jaskyňa s dĺžkou 250 m.

🔹 Čo je to bifurkácia?🔹bifurkácia = rozdelenie toku na dve samostatné ramená🔹 Potok Svinka, ktorý pramení na šarišskej strane Braniska, sa v minulosti pred jaskyňou prirodzene rozdeľoval. Časť vôd tiekla po povrchu, časť mizla v podzemí jaskyne. Kvôli zaneseniu povrchového koryta však tento jav zanikol a všetka voda sa dlhodobo strácala len v ponore Diablovej diery.

🔹 Nové ekologické riešenie 🔹 Vodohospodári vybudovali pred jaskyňou nový rozdeľovací objekt. Ten navrhli aj v spolupráci so Správou slovenských jaskýň tak, aby sa aj po realizácii stavby zachoval dynamický hydrologický režim jaskynného systému a podmienky pre život jaskynnej fauny.

🔹 Voda opäť v dvoch povodiach 🔹 Vody Svinky sa odteraz znova úspešne rozdeľujú do dvoch čiastkových povodí, pričom stály prietok cez jaskynné podzemie zostáva plne zabezpečený.

🥾 Tip na výlet: Aj keď nie je možné vstúpiť do jaskyne, pohľad na fascinujúci ponor opradený legendami a vyvieračku na druhej strane hrebeňa je výborným a nenáročným tipom na výlet v pohorí Branisko!
🚷 Dôležité upozornenie: Samotný jaskynný systém nie je prístupný pre verejnosť.















(Feed generated with FetchRSS)

ZAČIATOK PREDAJA SUVENÍROVEJ NULOVEJ BANKOVKY DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

od 02. 07. 2026 o 8:45 h v pokladni pre predaj suvenírov Dobšinskej ľadovej jaskyne
Náklad: 5000 ks
Cena: 3,50- €

V termíne od 02. 07. 2026 – 05. 07. 2026 je stanovený limit na osobu 6 ks bez zlatej potlače + 6 ks so zlatou potlačou
Dňa 02. 07. 2026 v čase od 8:45 h budú prednostne obsluhovaní návštevníci jaskyne, ktorí nekupujú suvenírové bankovky
V termíne od 07. 07. 2026 limity nebudú a predaj sa podľa podmienok prevádzkovateľa môže (nemusí) rozšíriť aj na iné prevádzky jaskýň.

Vzhľadom na prevádzkové možnosti a ochranu samotných bankoviek, návštevník nemá právo výberu konkrétneho čísla, rezervácia a zasielanie poštou nie sú možné. Do predaja budú umiestnené bankovky od čísla 101 v matematickej postupnosti; predajca si vyhradzuje právo niektoré čísla nezaradiť do predaja.



(Feed generated with FetchRSS)

Štátna ochrana prírody SR ponúka voľné pracovné miesto sprievodcu/sprievodkyne v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Podmienkou prijatia je ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Pracovné miesto je vhodné aj pre absolventa bez praxe. Pracovný pomer bude uzatvorený na 1 rok, po roku je možné predĺženie na ďalší rok, príp. dobu neurčitú. Nástup 1. 8. 2026. Mzdové podmienky v zmysle platných právnych predpisov: minimálna mzda 915,- Eur plus príplatky za soboty, nedele, nadčasovú prácu. Bližšie informácie poskytne Mgr. Daniela Pavellová, tel. 0911 011 393, životopisy môžete posielať na mailovú adresu: daniela.pavellova@sopsr.sk



(Feed generated with FetchRSS)

Dlhoročný správca Važeckej jaskyne Milan Orfánus zasvätí záujemcov do tajomstiev histórie jaskyne aj jej okolia. Prednáška bude v altánku pri jaskyni, kapacita je obmedzená. Bližšie informácie v prípade potreby podá správkyňa jaskyne.



(Feed generated with FetchRSS)

INVENTARIZÁCIA ĽADOVÝCH JASKÝŇ – časť Muránska planina

Minulý týždeň sme pokračovali s inventarizáciou ľadových jaskýň Slovenska na Muránskej planine. Načim cieľom bolo vymeniť už osadené barologgery zaznamenávajúce teplotu a tlak vzduchu v jaskyniach a dohľadať Ľadovú jaskyňu v "Machoch", ktorú sa nám naposledy, kvôli nepresným dávno zaznamenaným súradniciam nepodarilo v teréne lokalizovať.

❄️ V roku 1995 sme tu evidovali 5 trvalo a 2 prechodne zaľadnené jaskyne
Vzhľadom na zaznamenané teploty vzduchu a opakované pozorovania, v súčasnosti môžeme tvrdiť:
✔️ celoročné zaľadnenie sa aktuálne nachádza len v jedinej z nich, a to v jaskyni Šingliarka vo forme ľadopádu zmiešaného so suťou a organickým materiálom;
❌ ostatné v dôsledku zmeny klímy status ľadovej jaskyne strácajú.

Za spoluprácu a užitočné informácie pri pátraní ďakujeme Slovenská Speleologická Spoločnosť, konkrétne Speleoklub Tisovec











(Feed generated with FetchRSS)

Zapojili sme sa do podujatia pre žiakov a verejnosť Ďen s ochranármi v Banskej Bystrici, kde sme mládeži prezentovali hodnoty a krásy našich jaskýň.


Deň s ochranármi 2026 premenil Park pod Múzeom SNP v Banskej Bystri...

(Feed generated with FetchRSS)

Važecká jaskyňa pripravuje menšiu akciu, ktorej priebeh a výsledky si budú môcť pozrieť návštevníci jaskyne. Amatérski výtvarníci z Liptovského Mikuláša si jaskyňu ráno prezrú a následne sa budú svoje dojmy z nej snažiť vyjadriť na maliarskom plátne.



(Feed generated with FetchRSS)