Photos from Správa slovenských jaskýň's post
Júl 30th 2026 at 10:30
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
SVETOVÉ PRVENSTVO SKÚMANIA GUÁNOVEJ KORÓZIE
Z hľadiska geológie a geomorfológie je Domica známa nielen jaskynnými úrovňami so stropnými korytami, sintrovými štítmi a kaskádami, ale aj guánovou koróziou a početnými guánovými hrncami. Guánová korózia prebieha v miestach, kde sa hromadí netopierí trus (guáno). Domica je jedinou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, v ktorej sa netopiere vyskytujú prakticky celý rok. V častiach Prales a Palmová sieň sa v jarnom a jesennom období vyskytuje výnimočná kolónia vzácnych podkovárov južných (Rhinolophus euryale) s početnosťou viac ako 2500 jedincov. Kopy netopierieho guána sú vysoké do 1,2 m, najväčšie zaberajú plochu do 8 × 4 m.
Voda presakuje cez guáno a obohacuje sa o amónne soli, najmä fosfáty a sulfáty. Keď reaguje s podložnými karbonátmi vznikajú sírany a fosforečňany kalcia. Pritom vznikajú guánové minerály (sadrovec, kolofán, brushit a novovytvorený kalcit). Guánová korózia „rozhlodáva“ najmä stalagmity, miestami z guánovej kopy vyčnievajú iba trosky. Najmä na spodnom okraji stalagmitov a ich blízkosti sa vytvárajú väčšie korózne priehlbiny – guánové hrnce.
Už počas prvotného výskumu jaskyne v roku 1932 si ich všimol prof. Radim Kettner, predseda Vedeckej krasovej komisie pre vedecké spracovanie Domice zriadenej Klubom československých turistov. Súbornejšie ich opísal v roku 1936. Napočítal viac ako 150 guánových hrncov s priemerom zväčša do 0,3 až 0,4 m. Najväčší guánový hrniec v Pralese má priemer takmer 0,5 m a hĺbku 1 m. Rozsiahlejšiu vedeckú štúdiu o guánovej korózii v jaskyni Domica spracoval v roku 1937. Z dôvodu vojnových udalostí však vyšla až v roku 1948.
Pred niekoľkými rokmi sa na základe veku guána uloženého v guánových hrncoch a ich hĺbky určila rýchlosť korózie 0,23 až 0,65 mm/rok.





(Feed generated with FetchRSS)
SVETOVÉ PRVENSTVO SKÚMANIA GUÁNOVEJ KORÓZIE
Z hľadiska geológie a geomorfológie je Domica známa nielen jaskynnými úrovňami so stropnými korytami, sintrovými štítmi a kaskádami, ale aj guánovou koróziou a početnými guánovými hrncami. Guánová korózia prebieha v miestach, kde sa hromadí netopierí trus (guáno). Domica je jedinou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, v ktorej sa netopiere vyskytujú prakticky celý rok. V častiach Prales a Palmová sieň sa v jarnom a jesennom období vyskytuje výnimočná kolónia vzácnych podkovárov južných (Rhinolophus euryale) s početnosťou viac ako 2500 jedincov. Kopy netopierieho guána sú vysoké do 1,2 m, najväčšie zaberajú plochu do 8 × 4 m.
Voda presakuje cez guáno a obohacuje sa o amónne soli, najmä fosfáty a sulfáty. Keď reaguje s podložnými karbonátmi vznikajú sírany a fosforečňany kalcia. Pritom vznikajú guánové minerály (sadrovec, kolofán, brushit a novovytvorený kalcit). Guánová korózia „rozhlodáva“ najmä stalagmity, miestami z guánovej kopy vyčnievajú iba trosky. Najmä na spodnom okraji stalagmitov a ich blízkosti sa vytvárajú väčšie korózne priehlbiny – guánové hrnce.
Už počas prvotného výskumu jaskyne v roku 1932 si ich všimol prof. Radim Kettner, predseda Vedeckej krasovej komisie pre vedecké spracovanie Domice zriadenej Klubom československých turistov. Súbornejšie ich opísal v roku 1936. Napočítal viac ako 150 guánových hrncov s priemerom zväčša do 0,3 až 0,4 m. Najväčší guánový hrniec v Pralese má priemer takmer 0,5 m a hĺbku 1 m. Rozsiahlejšiu vedeckú štúdiu o guánovej korózii v jaskyni Domica spracoval v roku 1937. Z dôvodu vojnových udalostí však vyšla až v roku 1948.
Pred niekoľkými rokmi sa na základe veku guána uloženého v guánových hrncoch a ich hĺbky určila rýchlosť korózie 0,23 až 0,65 mm/rok.
(Feed generated with FetchRSS)



















