ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
SVETOVÉ PRVENSTVO SKÚMANIA GUÁNOVEJ KORÓZIE

Z hľadiska geológie a geomorfológie je Domica známa nielen jaskynnými úrovňami so stropnými korytami, sintrovými štítmi a kaskádami, ale aj guánovou koróziou a početnými guánovými hrncami. Guánová korózia prebieha v miestach, kde sa hromadí netopierí trus (guáno). Domica je jedinou sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, v ktorej sa netopiere vyskytujú prakticky celý rok. V častiach Prales a Palmová sieň sa v jarnom a jesennom období vyskytuje výnimočná kolónia vzácnych podkovárov južných (Rhinolophus euryale) s početnosťou viac ako 2500 jedincov. Kopy netopierieho guána sú vysoké do 1,2 m, najväčšie zaberajú plochu do 8 × 4 m.
Voda presakuje cez guáno a obohacuje sa o amónne soli, najmä fosfáty a sulfáty. Keď reaguje s podložnými karbonátmi vznikajú sírany a fosforečňany kalcia. Pritom vznikajú guánové minerály (sadrovec, kolofán, brushit a novovytvorený kalcit). Guánová korózia „rozhlodáva“ najmä stalagmity, miestami z guánovej kopy vyčnievajú iba trosky. Najmä na spodnom okraji stalagmitov a ich blízkosti sa vytvárajú väčšie korózne priehlbiny – guánové hrnce.
Už počas prvotného výskumu jaskyne v roku 1932 si ich všimol prof. Radim Kettner, predseda Vedeckej krasovej komisie pre vedecké spracovanie Domice zriadenej Klubom československých turistov. Súbornejšie ich opísal v roku 1936. Napočítal viac ako 150 guánových hrncov s priemerom zväčša do 0,3 až 0,4 m. Najväčší guánový hrniec v Pralese má priemer takmer 0,5 m a hĺbku 1 m. Rozsiahlejšiu vedeckú štúdiu o guánovej korózii v jaskyni Domica spracoval v roku 1937. Z dôvodu vojnových udalostí však vyšla až v roku 1948.
Pred niekoľkými rokmi sa na základe veku guána uloženého v guánových hrncoch a ich hĺbky určila rýchlosť korózie 0,23 až 0,65 mm/rok.











(Feed generated with FetchRSS)

PREDNÁŠKA NIELEN O VAŽECKOM KRASE

Minulý týždeň sa v areáli Važeckej jaskyne uskutočnilo podujatie venované Važeckému krasu a jaskyni. Sprievodcom aj verejnosti prednášal zaslúžilý jaskyniar a bývalý správca Važeckej jaskyne Milan Orfánus, ktorý sa poznávaniu tajomstiev krasu a histórie Liptova aktívne venuje aj na dôchodku.







(Feed generated with FetchRSS)

BIOSPELEOLOGICKÝ VÝSKUM VO FATRANSKEJ ZVONICI

Včera sme vykonali biospeleologický výskum vertikálnej jaskyne Zvonica v Šípskej Fatre neďaleko obce Komjatná. Množstvo dreva, vrátane zvyškov kmeňa stromu, ktorý mal v dávnejšej minulosti zastúpiť rebrík pri krkolomnom zostupe na dno jaskyne, predstavuje ideálne podmienky pre výskyt drobných bezstavovcov. Biológ je s výsledkami spokojný, priložené fotky sú o to horšie...



















(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
STOROČNÝ ZÁPAS S POVODŇAMI A PODZEMNÁ PLAVBA

Podzemný tok Styx a jeho prítok Domický potok, ktoré pretekajú Domicou, slúžili ako zdroj vody už jej pravekým obyvateľom. Ich korytá sú často úplne suché, no v čase prívalových dažďov sa nimi občas valia aj povodňové vody zaplavujúce jaskyňu. Od sprístupnenia ju, presnejšie jej prevádzku, sužujú občasné povodne, ktoré majú na vybavenie jaskyne často ničivý dopad. 11. júna 1963 prívalová voda valiaca sa vchodom uväznila v jaskyni 11 návštevníkov so sprievodcom, ktorí tam museli čakať do večera.
Preto sa v jaskyni a jej okolí vykonali viaceré opatrenia na zamedzene povodní, niektoré účinné a dobré, iné menej šťastné. V okolí jaskyne sú od r. 1968 vybudované protizáplavové nádrže – poldre, od r. 1984 je postavený súčasný vstupný objekt na betónovom monolite, ktorý chráni vchod pred prívalmi povodňových vôd valiacich sa z okolitých svahov na dno lievika, ktorým je vchod jaskyne. Lenže príroda je vždy nakoniec silnejšia a tak Domicu povodne ani v súčasnosti neobchádzajú.

Výkyvy hydrologického režimu sa najviac prejavujú na zriedkavom fungovaní ikonickej atrakcie Domice, podzemnej plavby na kanáli dlhom až 140 m, ktoré s problémami funguje už od r. 1932. Buď je vody nedostatok a kanál je suchý, ako je tomu teraz, alebo ho povodňové vody zanášajú sedimentom. Preto sa žiaľ nie každý rok podarí plavbu spustiť.

Historické fotografie: Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
Ďalšie foto P. Staník a M. Rengevič













(Feed generated with FetchRSS)

OBNOVENIE UNIKÁTNEJ BIFURKÁCIE POTOKA SVINKY PRED JASKYŇOU DIABLOVA DIERA

Slovenský vodohospodársky podnik v uplynulých mesiacoch (apríl – jún 2026) úspešne dokončil revitalizačné práce pred jaskyňou Diablova diera, vďaka čomu sa na toto miesto po rokoch vracia vzácny hydrologický fenomén – bifurkácia potoka Svinka.

🔹 Fascinujúce podzemie pod hrebeňom 🔹Potok Svinka sa na šarišskej strane Braniska ponára do 157 metrov dlhej ponorovej jaskyne Diablova diera. Následne preteká neznámymi priestormi popod hlavný horský hrebeň až na jeho spišskú stranu. Tam vyteká na povrch vo vyvieračke tvoriacej malebný vodopád. Vyvieračka s približne metrovým vstupným otvorom je rovnako evidovaná ako jaskyňa s dĺžkou 250 m.

🔹 Čo je to bifurkácia?🔹bifurkácia = rozdelenie toku na dve samostatné ramená🔹 Potok Svinka, ktorý pramení na šarišskej strane Braniska, sa v minulosti pred jaskyňou prirodzene rozdeľoval. Časť vôd tiekla po povrchu, časť mizla v podzemí jaskyne. Kvôli zaneseniu povrchového koryta však tento jav zanikol a všetka voda sa dlhodobo strácala len v ponore Diablovej diery.

🔹 Nové ekologické riešenie 🔹 Vodohospodári vybudovali pred jaskyňou nový rozdeľovací objekt. Ten navrhli aj v spolupráci so Správou slovenských jaskýň tak, aby sa aj po realizácii stavby zachoval dynamický hydrologický režim jaskynného systému a podmienky pre život jaskynnej fauny.

🔹 Voda opäť v dvoch povodiach 🔹 Vody Svinky sa odteraz znova úspešne rozdeľujú do dvoch čiastkových povodí, pričom stály prietok cez jaskynné podzemie zostáva plne zabezpečený.

🥾 Tip na výlet: Aj keď nie je možné vstúpiť do jaskyne, pohľad na fascinujúci ponor opradený legendami a vyvieračku na druhej strane hrebeňa je výborným a nenáročným tipom na výlet v pohorí Branisko!
🚷 Dôležité upozornenie: Samotný jaskynný systém nie je prístupný pre verejnosť.















(Feed generated with FetchRSS)

ZAČIATOK PREDAJA SUVENÍROVEJ NULOVEJ BANKOVKY DOBŠINSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA

od 02. 07. 2026 o 8:45 h v pokladni pre predaj suvenírov Dobšinskej ľadovej jaskyne
Náklad: 5000 ks
Cena: 3,50- €

V termíne od 02. 07. 2026 – 05. 07. 2026 je stanovený limit na osobu 6 ks bez zlatej potlače + 6 ks so zlatou potlačou
Dňa 02. 07. 2026 v čase od 8:45 h budú prednostne obsluhovaní návštevníci jaskyne, ktorí nekupujú suvenírové bankovky
V termíne od 07. 07. 2026 limity nebudú a predaj sa podľa podmienok prevádzkovateľa môže (nemusí) rozšíriť aj na iné prevádzky jaskýň.

Vzhľadom na prevádzkové možnosti a ochranu samotných bankoviek, návštevník nemá právo výberu konkrétneho čísla, rezervácia a zasielanie poštou nie sú možné. Do predaja budú umiestnené bankovky od čísla 101 v matematickej postupnosti; predajca si vyhradzuje právo niektoré čísla nezaradiť do predaja.



(Feed generated with FetchRSS)

Štátna ochrana prírody SR ponúka voľné pracovné miesto sprievodcu/sprievodkyne v Dobšinskej ľadovej jaskyni. Podmienkou prijatia je ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou. Pracovné miesto je vhodné aj pre absolventa bez praxe. Pracovný pomer bude uzatvorený na 1 rok, po roku je možné predĺženie na ďalší rok, príp. dobu neurčitú. Nástup 1. 8. 2026. Mzdové podmienky v zmysle platných právnych predpisov: minimálna mzda 915,- Eur plus príplatky za soboty, nedele, nadčasovú prácu. Bližšie informácie poskytne Mgr. Daniela Pavellová, tel. 0911 011 393, životopisy môžete posielať na mailovú adresu: daniela.pavellova@sopsr.sk



(Feed generated with FetchRSS)

Dlhoročný správca Važeckej jaskyne Milan Orfánus zasvätí záujemcov do tajomstiev histórie jaskyne aj jej okolia. Prednáška bude v altánku pri jaskyni, kapacita je obmedzená. Bližšie informácie v prípade potreby podá správkyňa jaskyne.



(Feed generated with FetchRSS)

INVENTARIZÁCIA ĽADOVÝCH JASKÝŇ – časť Muránska planina

Minulý týždeň sme pokračovali s inventarizáciou ľadových jaskýň Slovenska na Muránskej planine. Načim cieľom bolo vymeniť už osadené barologgery zaznamenávajúce teplotu a tlak vzduchu v jaskyniach a dohľadať Ľadovú jaskyňu v "Machoch", ktorú sa nám naposledy, kvôli nepresným dávno zaznamenaným súradniciam nepodarilo v teréne lokalizovať.

❄️ V roku 1995 sme tu evidovali 5 trvalo a 2 prechodne zaľadnené jaskyne
Vzhľadom na zaznamenané teploty vzduchu a opakované pozorovania, v súčasnosti môžeme tvrdiť:
✔️ celoročné zaľadnenie sa aktuálne nachádza len v jedinej z nich, a to v jaskyni Šingliarka vo forme ľadopádu zmiešaného so suťou a organickým materiálom;
❌ ostatné v dôsledku zmeny klímy status ľadovej jaskyne strácajú.

Za spoluprácu a užitočné informácie pri pátraní ďakujeme Slovenská Speleologická Spoločnosť, konkrétne Speleoklub Tisovec











(Feed generated with FetchRSS)

Zapojili sme sa do podujatia pre žiakov a verejnosť Ďen s ochranármi v Banskej Bystrici, kde sme mládeži prezentovali hodnoty a krásy našich jaskýň.


Deň s ochranármi 2026 premenil Park pod Múzeom SNP v Banskej Bystri...

(Feed generated with FetchRSS)

Važecká jaskyňa pripravuje menšiu akciu, ktorej priebeh a výsledky si budú môcť pozrieť návštevníci jaskyne. Amatérski výtvarníci z Liptovského Mikuláša si jaskyňu ráno prezrú a následne sa budú svoje dojmy z nej snažiť vyjadriť na maliarskom plátne.



(Feed generated with FetchRSS)

Vážení návštevníci Demänovskej jaskyne slobody. Z dôvodu opráv elektrického vedenia v Demänovskej doline bude v piatok 12.6.2026 posledný vstup do jaskyne o 14:00 hodine. Prerušenie dodávky elektrickej energie od SSD môže spôsobiť výpadky technológií aj pri ranných vstupoch 11. a 12.6.2026. Situáciu priebežne monitorujeme a prijímame operatívne opatrenia na zabezpečenie plynulej prevádzky jaskyne.



(Feed generated with FetchRSS)

TIPY NA ŠKOLSKÝ VÝLET V JASKYNIACH PRE NAJMENŠÍCH
Jún sa v našich jaskyniach nesie v najmä v duchu koncoročných školských výletov či škôl v prírode. Keďže výber vhodných exkurzii do podzemia pre najmenších žiačikov môže učiteľský zbor aj trochu potrápiť, predstavíme vám najvhodnejšie jaskyne pre žiakov prvého stupňa s nenáročnou prehliadkovou trasou, ktorú by MALI všetci zvládnuť bez väčšej fyzickej či psychickej ujmy (vrátane pani učiteliek).

Jaskyňa Driny, jediná na Západnom Slovensku s labyrintom puklinových chodieb a výzdobou s typickými „zubatými sloními ušami“.

Važecká jaskyňa na Hornom Liptove s mimoriadne bohatou výzdobou je zároveň náleziskom kostí (nie len) jaskynných medveďov, ktoré spolu so sochou tohto obra z čias dôb ľadových uvidíte priamo v jaskyni.

Bystrianska jaskyňa južne pod Ďumbierom neďaleko Brezna je významným zimoviskom netopierov. Dominantné sú vysoké puklinové chodby s pozoruhodnými tvarmi a výzdobou s charakteristickými baldachýnmi. Zaujme aj pozoruhodnou a pohnutou históriou.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je svetový unikát v Revúckej vrchovine Slovenského rudohoria. Vytvorená je v prvohorných mramoroch a ankeritoch, vďaka čomu jej steny hrajú rozmanitými, v jaskyniach nevídanými farbami. Zdobia ju krásne kryštály aragonitu, aké by sme inde hľadali len ťažko.

Gombasecká jaskyňa neďaleko Rožňavy s vchodom nad Čiernou vyvieračkou, do ktorej priteká voda až zo Silickej ľadnice je charakteristická mimoriadne pestrou a farebnou výzdobou, ktorej kraľujú unikátne tenulinké jaskynné brká s dĺžkou až 3m.

Domica v Slovenskom krase na maďarskej hranici je spolu s maďarskou Baradlou súčasťou viac než 30 km jaskynného systému. Mohutné riečne chodby s veľmi bohatou výzdobou a s podzemnou riečkou Styx boli v mladšej dobe kamennej domovom pravekých roľníkov a dodnes domovom vzácnych jaskynných živočíchov.

Foto: Palo Staník













(Feed generated with FetchRSS)

DEŇ DETÍ A JASKÝŇ VO VAŽECKEJ JASKYNI

Pri príležitosti Dňa detí aj Dňa jaskýň a podzemného sveta, ktorý pripadá na 6. júna (vyhlásený Medzinárodnou asociáciou sprístupnených jaskýň) sme vo Važeckej jaskyni uskutočnili podujatie pre malých aj veľkých žiakov. Okrem tematických exkurzii v jaskyni, kde sme si predstavili najvýznamnejšie hodnoty nášho podzemného sveta, čakalo na účastníkov množstvo súťaží a aktivít v areáli jaskyne. Účasť bola hojná, decká spokojné. A my dúfame, že si okrem zážitkov odniesli aj nové poznatky.























(Feed generated with FetchRSS)

MONITORING RADÓNU SO SLOVENSKOU AKADÉMIOU VIED
Správa slovenských jaskýň spolupracuje s viacerými vedeckými inštitúciami. Jednou z nich je Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. V rámci projektu zameraného na výskum objemovej aktivity radónu v podzemných priestoroch sprístupnených jaskýň, ktorého spoluriešiteľom je aj Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, prebieha od roku 2025 monitoring radónu v Belianskej jaskyni, Bystrianskej jaskyni, Malej Stanišovskej jaskyni a v jaskyni Driny. Merania prebiehajú pomocou stopových aj kontinuálnych detektorov, ktoré sú uložené na vybraných miestach pozdĺž prehliadkovej trasy. Výstupom bude návrh sezónnych korekčných faktorov, ktoré umožňujú odhadnúť priemernú ročnú objemovú aktivitu radónu a napomôžu vypočítavaniu radiačnej dávky, ktorú dostanú sprievodcovia.





(Feed generated with FetchRSS)

OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ DEMÄNOVSKÚ ĽADOVÚ JASKYŇU?

Táto oddávna známa jaskyňa je súčasťou Demänovského jaskynného systému, ktorý je s dĺžkou viac než 50 km najdlhším v Karpatoch. Poznal ju už Matej Bel, ktorý ju spomína v prvej časti svojho monumentálneho historicko-geografického diela v r. 1723. Okrem unikátnej mapy, ktorej autorom je Belov spolupracovník Georg Buchholtz, obsahuje aj náčrt dračej kostry... Práve Demänovská ľadovka bola a stále je jedinečným náleziskom „dračích“ kostí, ktoré v Belových časoch miestni odvážlivci zbierali pre ich nesporné liečivé účinky. Dnes už vieme, že „dračie“ kosti patria jaskynným medveďom, z ktorých posledné vyhynuli pred asi 24 000 rokmi. Jedna taká kostra „kráčajúceho draka“ tam na návštevníkov čaká.

Impozantné podzemné siene sú charakteristické akousi ponurou atmosférou (ideálny dračí brloh). K tomu iste prispieva aj časté čierne sfarbenie stien, stropov či výzdoby, čo spôsobili sadze z fakiel či dávnych požiarov. Túto bývalú vyvieračku Demänovky zdobia mohutné sitnrové stĺpy, či vysoké klenby. Časť stien je pokrytá stáročnými podpismi niekdajších návštevníkov. Hoci bez ľadu, je to krásna ukážka demänovského podzemia.













(Feed generated with FetchRSS)

K DOČASNEJ UZÁVERE ZBOJNÍCKEJ JASKYNE V BORINSKOM KRASE

Malokarpatská Zbojnícka jaskyňa neďaleko obce Borinka s dĺžkou 125 m je vytvorená vodami bývalého podzemného toku na tektonických puklinách v masíve borinských vápencov. Charakteristické rúrovité priestory významne poznamenali rútivé procesy. Hoci sa nemôže pýšiť bohatou výzdobou, je veľmi významnou lokalitou najmä z geomorfologického a biospeleologického hľadiska. Bolo tu zaznamenaných až 12 druhov zimujúcich netopierov. Rovnako tu boli zistení zástupcovia drobnej terestrickej fauny, ktorých druhové zloženie je v súčasnosti predmetom biospeleologického výskumu.

Jaskyňa patrí medzi verejnosti voľne prístupné jaskyne, kde sporadická návštevnosť nepredpokladá možné ohrozenie jej prírodných hodnôt ani bezpečnosti návštevníkov. Predbežné výsledky biospeleologického výskumu však naznačujú, že jaskyňa je citlivým habitátom vzácnej terestrickej jaskynnej fauny. Preto sme pristúpili k dočasnému obmedzeniu jej návštevnosti.







(Feed generated with FetchRSS)

OTVÁRAME ĽADOVÉ JASKYNE

Zajtra, teda 15. mája, po dlhej sezónnej uzávere otvárame dve naše ľadové jaskyne. Dnes predstavíme Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Keď do nej ako prvý človek v r. 1870 zostúpil mladý banský inžinier Eugen Ruffiniy, iste netušil, že objavil jaskyňu, ktorá má dnes najväčší objem ľadu na svete. Jaskyňa je genetickou súčasťou viac než 28 km dlhého Dobšinsko-stratenského jaskynného systému. Obrovský vrstevnatý podzemný ľadovec každoročne v hornej časti prirastá, v spodnej na kontaktne s horninou sublimuje. Vrstvy tak postupujú čoraz nižšie. Úplná výmena jaskynného ľadu trvá asi 2500 rokov. Zároveň je útočiskom vzácnych chladnomilných netopierov aj jedinečných jaskynných bezstavovcov.

Už viac než 150 rokov krása jaskyne nadchýna turistov z celého sveta. Stabilne elektricky osvetlená je od r. 1887, čo ju radí medzi najstaršie elektrifikované jaskyne v Európe. Na rozsiahlej ľadovej ploche Veľkej siene, ktorú zdobia mohutné, počas roka sa meniace ľadové stĺpy, sa do polovice 20. storočia korčuľovalo. Za Uhorska veľké panstvo, za Československa hokejová a krasokorčuliarska reprezentácia. Dnes tu síce korčuliarov nestretneme, zato na Vás čakajú tunely priamo v ľadovci, ľadové stĺpy a neopakovateľné dojmy z jaskyne, ktorá bola vďaka svojim hodnotám v r. 2000 zaradená do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.















(Feed generated with FetchRSS)

BAŤOV DÓM V DEMÄNOVSKEJ JASKYNI SLOBODY
Začiatkom roka nás oslovil pán Petr Kopčil z Nadačného fondu Jána Antonína Baťu s pozoruhodnou informáciu. V archívnych materiáloch a dobovej tlači vypátral, že časť Demänovskej jaskyne slobody bola pomenovaná ako Baťov dóm. Tak sme sa do pátrania pustili aj my a dopátrali sme sa k zaujímavej histórii.

Družstvo demänovských jaskýň, ktoré jaskyňu od r. 1925 prevádzkovalo a riešilo rekonštrukciu a dobudovanie prehliadkovej trasy v rokoch 1929 až 1933, ako prejav vďaky v r. 1933 naozaj časť jaskyne pomenovalo podľa zosnulého Tomáša Baťu, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí rok predtým. V čase hospodárskej krízy totiž Ján Antonín Baťa, ako nástupca zosnulého brata, zafinancoval sprípstupnenie časti jaskyne nad Hviezdoslavovým dómom, čím vznikol plynulý prehliadkový okruh, ktorým prechádzame dodnes.

Túto udalosť sme si pri príležitosti 150. výročia narodenia Tomáša Baťu pripomenuli slávnostným stretnutím v jaskyni a tematickou exkurziou venovanou histórii objavovania a spístupňovania Jaskyne slobody. Súčasťou programu bol aj krst sprievodného slova v Baťovom dóme, ktoré návštevníkom priblíži tento pozoruhodný príbeh. Následne sme sa presunuli do Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva na podujatie Speleovečer venované Demänovským jaskyniam a Baťovcom.

(foto: P. Staník)

























(Feed generated with FetchRSS)