ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KORALY - NEČAKANÉ PREPOJENIE DOMICE A AUSTRÁLIE

Pri otázke, čo spája jaskyňu Domica s Austráliou, by ste si azda tipli, že jej objaviteľ zaiste objavil i nejakú austrálsku jaskyňu. Iní by sa možno nazdávali, že ich spája protistojná pozícia na opačnej strane zemegule.

V skutočnosti je ich styčným bodom Veľká koralová bariéra, ktorá je podobne ako Domica súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Ich prepojenie má však i ďalšie, ešte hlbšie korene.

Vápence, v ktorých je jaskyňa Domica vytvorená, sa totiž ukladali pred 230 miliónmi rokov v podobných podmienkach ako dnes panujú v okolí Veľkej koralovej bariéry - v čistých, na živiny bohatých tropických morských vodách. Rastúce koraly postupne vybudujú koralový útes, ktorý predeľuje búrlivejšie vody otvoreného oceánu pod pokojnejších vôd lagúny nachádzajúcej sa medzi útesom a súšou.

Z výskumu vápencov vystupujúcich v Domici (o ktorom sa môžete dočítať v časopise Aragonit č. 9 – odkaz v prvom komentári) vyplýva, že tieto sa ukladali prostredí podobnej zaútesovej lagúny, niektoré vrstvy prípadne i v miestach útesov. Svedčia o tom nielen početné nálezy skamenelín z lagúny, ale aj prítomnosť útesových dutín druhotne vyplnených kalcitom viditeľných v stene jaskyne.









(Feed generated with FetchRSS)

RODINA BAŤOVCOV a Demänovská jaskyňa slobody

Srdečne pozývame milovníkov podzemného sveta a histórie na naše ďalšie speleopodujatie, ktoré prinesie zaujímavý pohľad na prepojenie významnej podnikateľskej rodiny Baťovcov s jednou z najkrajších jaskýň Slovenska – Demänovskou jaskyňou slobody.

📌 Využite jedinečnú príležitosť nahliadnuť do menej známych historických súvislostí, objavov a príbehov. Odborný výklad zabezpečia uznávaní speleológovia a odborníci: Pavel Bella, Miroslav Kudla a Petr Kopčil.

Kedy?
📅 29. apríl o 16:00

Nezmeškajte jedinečné stretnutie histórie, vedy a podzemného sveta!
Tešíme sa na vás. 💚

Podujatie bolo pripravené v spolupráci so Štátna ochrana prírody SR, Správa slovenských jaskýň a Nadační fond Jana Antonína Bati

Informačné centrum mesta Liptovský Mikuláš Visit Liptov Liptovský Ján - Kultúrne a informačné centrum

(Feed generated with FetchRSS)

Radi by sme sa poďakovali Pavlovi Bellovi Správa slovenských jaskýň za zaujímavú prednášku (16. apríl), ktorá nás zaviedla na jedinečnú cestu do srdca tropického krasu.

Jeho pútavé rozprávanie o fascinujúcom svete jaskýň a krasových útvarov v exotických destináciách, ako sú Borneo, Mulu, Malajzia, nám sprostredkovalo nielen úchvatné prírodné scenérie, ale aj hlboké poznanie a osobné zážitky z miest, kam sa len málokto dostane.

Zároveň ďakujeme 💚 všetkým, ktorí sa podujatia zúčastnili a vytvorili príjemnú a inšpiratívnu atmosféru.
Veríme, že ste si odniesli silný zážitok a nové poznatky.

Tešíme sa na ďalšie spoločné stretnutia!

(Feed generated with FetchRSS)

ĽADOVÁ JASKYŇA V OSTRÝCH SKALÁCH – ŽIVÝ ARCHÍV NAŠEJ PRÍRODY
S pokračujúcim trendom zvyšujúcej sa priemernej vonkajšej teploty vzduchu a tiež ubúdaním ľadu v našich jaskyniach hrozí strata lokalít, ktoré sú potencionálnymi refúgiami s výskytom vzácnej chladnomilnej a reliktnej fauny bezstavovcov. Takéto lokality často ostro kontrastujú s podmienkami v okolí jaskyne.
Predmetná jaskyňa neďaleko obce Litmanová má priepasťovitý charakter a je zaujímavá i svojou sezónnou ľadovou výplňou. Donedávna sa o jaskynnej faune tejto lokality nič nevedelo.
V spojení s ďalšími odborníkmi z viacerých inštitúcií (UPJŠ, UK a ďalšie) sme zistili viac než 60 tu žijúcich taxónov bezstavovcov. Napriek svojej relatívne krátkej dĺžke priestorov sa tu vďaka vhodným podmienkam vyskytujú dva pravé jaskynné druhy (troglobionty) chvostoskokov, ale i ďalšie vzácne reliktné i endemické druhy z viacerých skupín bezstavovcov.
Akékoľvek zmeny v mikroklíme jaskyne môžu zásadne vplývať aj na distribúciu týchto špecializovaných foriem, ktoré sa všeobecne pokladajú za najcitlivejšie prvky fauny bezstavovcov.







(Feed generated with FetchRSS)

Mníchova diera v Malých Karpatoch









(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA JASKYNE DOMICA
ZÁHADA PRAVEKÝCH KRESIEB V DOMICI

Datovanie uhľových stôp a kresieb v jaskyni Domica významne napomohlo k poznaniu pravekého využívania jaskýň na Slovensku. Výskumu sa venovala antropologička Alena Šefčáková zo Slovenského národného múzea v spolupráci so Správou slovenských jaskýň. Na datovanie uhlíkových stôp bola použitá rádiokarbónová metóda AMS, umožňujúca analýzu veľmi malých vzoriek. Prvé datovanie v roku 2006 prinieslo prekvapivý výsledok. Podľa neho je vek kresieb 11 290 – 11 200 rokov, teda patria do neskorého pleistocénu. Tento výsledok však zostal ojedinelý a nepodarilo sa ho následne potvrdiť. Významne však predbieha neolitické osídlenie Domice, počiatky ktorého ktoré datujeme približne od polovice 6. tisícročia p. n. l. Kto je teda autorom kresieb v Domici, ak nie jej dobre známi obyvatelia v neolite?

Nové analýzy realizované v roku 2016 priniesli spoľahlivejšie výsledky z viacerých vzoriek. Vzorka zo stien pri riečisku Styxu ukázala vek približne 5 160 rokov, čo zodpovedá eneolitu – neskorej dobe kamennej. Druhá vzorka, z bočného výklenku Posvätnej chodby, je výrazne staršia, asi 9 473 rokov, teda z obdobia mezolitu. Tieto výsledky potvrdzujú, že niektoré uhľové stopy v jaskyni majú výrazne vysoký vek. Rozpätie medzi najstarším a najmladším výsledkom predstavuje väčší úsek dejín, než aký dokladá väčšina archeologických nálezov.

Z toho vyplýva, že priestory Posvätnej chodby boli využívané opakovane počas dlhého prehistorického obdobia. Uhľové stopy vznikali najmä oterom fakieľ, no niektoré môžu mať aj zámerný, symbolický charakter. Výskum tak významne prispieva k poznaniu najstarších prejavov ľudskej aktivity v jaskyniach Slovenska.

Šefčáková, Alena. 2017. Datovanie uhlíkových kresieb v jaskyni Domica. Zborník Slovenského národného múzea, Archeológia 27 (CXI), 2017, s. 15–42
Foto: František Engel











(Feed generated with FetchRSS)

KONČÍ SA ZIMNÉ SČÍTAVANIE NETOPIEROV V JASKYNIACH

Nástupom jari sa tradične končí zimné sčítavanie netopierov v našich jaskyniach. Biológovia Správy slovenských jaskýň počas tejto zimy zmonitorovali stav ich výskytu na vybraných lokalitách po celom Slovensku, predovšetkým v Nízkych Tatrách, Tatrách a Pieninách, ale aj v Liptovskej kotline, Slovenskom krase či Slovenskom raji. Zaznamenávali sme druhové zastúpenie, početnosť a priestorové rozmiestnenie zimujúcich netopierov. V niektorých jaskyniach, ako sú Bystrianska jaskyňa, Belianska jaskyňa či jaskyňa Domica, využívame aj špeciálne zariadenia na monitorovanie stavu podmienok prostredia a sezónnej dynamiky netopierov, teda zmien početnosti populácie určitého druhu počas roka na vybranom mieste v jaskyni, kde netopiere zvyknú tvoriť väčšie kolónie. Vďaka tomu vieme, v akom čase a za akých podmienok prostredia netopiere využívajú tieto priestory. V prebiehajúcom období sneh rýchlo mizne, denné teploty stúpajú a začína sa v prírode objavovať rôzny hmyz, čo je signálom pre hmyzožravé netopiere, aby sa prebudili zo zimného spánku a svoje podzemné zimoviská postupne opustili. V tomto čase preto kontrolujeme a čistíme aj ich výletové otvory z podzemia, aby boli pre netopiere voľne priechodné.

Foto: Z. Višňovská, M. Melega









(Feed generated with FetchRSS)

VEĽKONOČNÁ SNEHOVÁ NÁDIELKA V DOBŠINSKEJ ĽADOVEJ JASKYNI
Len nedávno sme ukončili „ľadové“ birgády na Dobšinskej ľadovej jaskyni, keď sme vo vchode jaskyne vytvárali umelú ľadovú bariéru a odpratali transportné žľaby. Dva dni dozadu však prišla nečakaná a naozaj bohatá snehová nádielka. Tak kolegovia z jaskyne žľaby opäť pracne nainštalovali a pustili sme sa do hádzania snehu do vchodu jaskyne. Pribudlo nám asi 60 metrov kubických. Prečo to robíme? Umelá ľadová masa vo vchode jaskyne zlepšuje tepelnú bilanciu jaskyne a napomáha zachovaniu jej ľadovej výplne. Tak sa snažíme aspoň trochu napomôcť jaskyni s najväčším objemom ľadu na svete v jej nerovnom zápase s meniacou sa klímou.















(Feed generated with FetchRSS)

OTVÁRAME TURISTICKÚ SEZÓNU V JASKYNIACH

Zajtra, prvého apríla, otvárame pre verejnosť po sezónnej uzávere štyri jaskyne a pripravujeme sa na začiatok turistickej sezóny. Veríme, že aj Vám naše jaskyne poodhalia svoje tajomstvá, očaria Vás svojou krásou a odnesiete si z nich nie len pekné zážitky, ale aj nové poznatky.

Jaskyňa Driny je jediná sprístupnená na západnom Slovensku, príbeh jej objavenia súvisí s vynálezcom padáka Štefanom Baničom. Pýši sa „zubatými“ sintrovými záclonami, zvanými slonie uši.

Jasovská jaskyňa neďaleko Košíc je prvou „klasicky“ sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. Obývali ju jaskynné medvede aj hyeny, pravekí ľudia, v čase tatárskeho vpádu v nej miestni ratovali holé životy. Oko poteší mohutnou a rozmanitou výzdobou.

Gombasecká jaskyňa v Slovenskom krase patrí medzi turisticky nenáročné jaskyne ideálne pre deti. Jej bohatá výzdoba priam hýri farbami. Kraľujú jej veľmi krehké a tenké brká, z ktorých najdlhšie majú až neuveriteľné 3 metre.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je svetovým unikátom a ťažko by sme hľadali podobnú. Jaskyňu objavenú náhodne pri razení prieskumnej banskej štôlne zdobia krásne „aragonitové kvety“. Farebné mramory, v ktorých je vytvorená, jej dodávajú neopakovateľnú atmosféru.

Tešíme sa na Vás!

Foto: náš dvorný fotograf Palo Staník

















(Feed generated with FetchRSS)

Aj takéto veci robíme počas sezónnej uzávery

Naše ľadové jaskyne zvádzajú nerovný boj s nepriazňou klímy. Aby sme im v zápase o zachovanie ľadovej výplne aspoň trochu pomohli, každú zimu vo vchode jaskyne vytvárame umelú ľadovú bariéru. Tá napomáha stabilizácii jaskynnej klímy, zachovaniu ľadovej výplne a zlepšeniu tepelnej bilancie jaskyne. V areáli pred jaskyňou vyrábame rozsiahle „klzisko“, ktoré potom rozbíjame a získaný ľad umiestňujeme do priestoru vchodu jaskyne. Opäť nám s robotou pomohli kamaráti dobrovoľní jaskyniari zo skupiny Speleo Bratislava, ktorým úprimne ďakujeme. Aj takto vyzerá úzka a dobrá spolupráca Správy slovenských jaskýň a Slovenskej speleologickej spoločnosti.









(Feed generated with FetchRSS)

Čarovná chodba a Fialový dóm patria medzi najkrajšie časti Demänovskej jaskyne slobody. Objavili ich Vojtech Benický a Alois Lutonský v júni 1927. Pri ďalšom výskume a objave Zázračných siení bola chodba často navštevovaná. Pohyb v nej uľahčovali železné kramle, zábradlia a drevené lávky osadené v exponovaných miestach. Drevené lávky sa časom rozpadli a popadali do jazier pod chodníkmi. Pracovníci ŠOP SR, Správy slovenských jaskýň v spolupráci s Jaskyniarskym klubom Dubnica nad Váhom a Speleo Bratislava začiatkom roka jazerá vyčistili a drevo z jazierok vyniesli von z jaskyne. S čistením museli pomôcť potápači, pretože niektoré drevené časti chodníkov boli až 2 m pod vodou. Raritou bolo vylovenie storočnej kazety na fotenie. Na celej akcii bol najťažší transport potápačskej techniky, ktorý preveril fyzické sily jaskyniarov aj umenie potápačov. Chráňme naše jaskyne!

Krásne video z akcie v prvom komentári























(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KÚPALI SA RIMANIA V DOMICI?

Dominantou prehliadkovej trasy Domice sú krásne sintrové kaskády, niekedy pretekajúce vodou, inokedy úplne suché, ktoré dostali názov Rímske kúpele. Nie sú však dielom starovekých Rimanov, ba ani sa v nich nekúpali. Verte či nie, túto kaskádovitú sústavu hrádzok si jaskyňa vybudovala sama.

Nielen ľudia a bobry, ale i jaskyne si dokážu stavať hrádze. Keď voda presýtená rozpusteným vápnikom a oxidom uhličitým tečie po jaskynnej podlahe, prekonáva pri tom rôzne nerovnosti. Pri ich prekonávaní je nútená zrýchľovať, čo ju núti zbavovať sa prebytočného rozpusteného oxidu uhličitého a naň naviazaného vápnika. To vedie k tvorbe sintrov, ktorých rast nerovnosti ďalej navyšuje, a to povzbudzuje ďalšie zrýchľovanie vody a opätovný rast hrádzok. Tým si jaskyne si s tisícročnou trpezlivosťou vybudujú kaskádovité hrádzky menších i väčších rozmerov.

Kritickejší z vás nepochybne postrehli, že náš príbeh o jaskyniach budujúcich hrádze obsahuje veľkú dieru – k samostavbe stavbe hrádz predsa stačia nerovnosti, voda bohatá na vápnik a oxid uhličitý. Jaskynné prostredie k tomu vôbec nie je potrebné! Priznávame, je to pravda. Týmto spôsobom rastú travertínové a penovcové kaskády na Lúčanskom vodopáde, či na svetoznámych Plitvických jazerách. Na povrchu ale do hry vstupuje život, ktorý tieto kaskády zvykne zahaľovať hustým zeleným kobercom. Pohľad na ne v ich nahej alabastrovej kráse si teda najviac vychutnáte v podzemí, obzvlášť v jaskyni Domica, ktorá je spomedzi našich sprístupnených jaskýň ich najhúževnatejšou staviteľkou.







(Feed generated with FetchRSS)

Jaskyňa Javorinka vo Vysokých Tatrách
Jaskyňa Javorinka (12 340 m dlhá, 480 m hlboká) situovaná v krasovom masíve Kolového Úplazu medzi Kolovou a Javorovou dolinou je unikátnou jaskyňou a výnimočnou hydrologickou lokalitou. Jaskyňu tvoria štyri dlhšie vodorovné poschodia prepojené vertikálnymi úsekmi s vodopádmi, komínmi a dómami. Najspodnejšími časťami jaskyne preteká stály podzemný tok, ktorého hladina kolíše v závislosti od zrážok a topenia snehu. Nízky prietok umožňuje vstup do hlavných častí jaskyne cez jej spodný vchod v Javorovej doline. Pri jarnom topení snehu a zvýšených vodných stavoch dochádza k zatiopeniu kľúčového sifónu Cerberus, ktorý vstup do jaskyne uzatvorí.
6.3.2026 sme v spolupráci s členmi jaskyniarskej skupiny Spišská Belá nainštalovali 2 monitorovacie zariadenia určené na dlhodobejšie sledovanie hydrologických pomerov v jaskyni. Už teraz sme všetci zvedaví na výsledky, ktoré rozšíria poznanie o tejto jedinečnej lokalite.















(Feed generated with FetchRSS)

MALÁ ŽOMBOJ, Slovenský kras
Správa slovenských jaskýň zabezpečuje starostlivosť o všetky jaskyne na Slovensku a teda aj o tie, ktoré nie sú verejnosti prístupné. Jednou z nich je aj Malá Žomboj v Slovenskom krase, ktorá je so svojou 142 m hĺbkou v súčasnosti najhlbšou prírodnou vertikálnou studňou na Slovensku. Nachádza sa na Silickej planine v tesnej blízkosti modrej turisticky značenej trasy z Jovíc na Silicu. Je náučnou lokalitou a je pri nej umiestnený informačný panel v troch jazykoch.
V tesnej blízkosti ústia vchodu Malej Žomboje sa nachádza niekoľko stromov. Dva z nich boli vplyvom zhoršených poveternostných podmienok vyvrátené a ich kmene padli naprieč otvorom priepasti, z toho jeden z nich ostal zavesený v korune iného stromu. Ďalšie dva stromy boli poškodené. Padajúce stromy poškodili aj zábradlie, ktoré chráni návštevníkov lokality pred neopatrným krokom. Postupom času by tiež hrozilo, že chátrajúce kmene stromov spadnú do priepasti a poškodia jej sintrovú výzdobu.
V spolupráci s Horskou záchrannou službou a Správou Národného parku Slovenský kras sme preto vyšpecifikovali podmienky sanácie. Určili sme tiež jej technologický postup v súlade s čo najmenšími možnými negatívnymi vplyvmi na jaskyňu a okolie, nakoľko sa nachádza v najvyššom, 5. stupni ochrany. Pomocou pilčíckych prác a sústavy kladiek sa nám podarilo bezpečne odstrániť padnuté kmene aj ďalšie stromy. Po ukončení prác sme lokalitu označili výstražnou páskou a informačnou tabuľkou o zákaze vstupu do blízkosti poškodeného oplotenia, ktorého rekonštrukciu zabezpečíme v blízkej dobe.
Za pomoc, súčinnosť a parádnu spoluprácu ďakujeme Horskej záchrannej službe a Správe Národného parku Slovenský kras!















(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AJ VĎAKA ŠTÍTOM JE SVETOVÁ, A ČO SÚ TO TIE ŠTÍTY?
Medzi najpozoruhodnejšie formy kalcitovej výzdoby v jaskyni Domica patria menej známe štíty a bubny. Sintrové štíty sú zložené z dvoch paralelných okrúhlych platní hrubých okolo jedného centimetra, ktoré oddeľuje kapilárna plocha. Narastajú po obvode platní vyzrážaním uhličitanu vápenatého z vodného roztoku, ktorý vyroňuje z pukliny na stene alebo strope jaskyne. Sintrové štíty sú sklonené rovnako ako pukliny, z ktorých sa vytvárajú. Keďže voda preniká cez kapilárnu plochu medzi dvoma platňami voda v podobe tenkého pramienka, štíty sa zvyknú nazývať „pramienkové“ kvaple. Sintrové bubny majú po obvode visiacej spodnej platne stalaktity, zväčša okolo celého obvodu. Veľký a ťažký stalaktitový záves sa môže spolu so spodnou platňou odtrhnúť. Štítom sa podobajú stegamity, ktoré hrebeňovito vyčnievajú z jaskynnej podlahy.
V Domici sa vyskytuje viac ako 450 sintrových štítov a bubnov. Takáto početnosť je významná z celosvetového hľadiska. V jaskyni Lehman Caves (Nevada, USA) napočítali 504 štítov, okolo 500 štítov identifikovali aj v jaskyni Grand Caverns (Virgínia, USA). V čínskej jaskyni Shihua sa dokonca uvádza okolo 1200 štítov.
Sintrové štíty v jaskyni Domica skúmal prof. Radim Kettner už v roku 1938. Tým sa Domica zaradila medzi prvé jaskyne na svete, kde boli tieto pozoruhodné útvary opísané. Prvý známy opis sintrových štítov je z roku 1931 z americkej jaskyne Grand Caverns.











(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

Bohužiaľ nie všetci ľudia sa správajú k prírode a jaskyniam zodpovedne. Pracovníci Správy slovenských jaskýň zistili pri kontrole Jaskyne v lome v Závažnej Porube, dlhej 25 m a hlbokej 10 m, jej znečistenie kadávermi uhynutých hospodárskych zvierat. V spolupráci s obcou Závažná Poruba sme jaskyňu vyčistili od zvyškov zvierat – vnútornosti, hlavy, kože (asi 3 týždne staré), následne sme pokračovali v odstraňovaní starších pozostatkov oviec z nedávnej minulosti. Vyzerá to tak, že si z jaskyne niekto spravil nelegálnu kafilériu. Treba zdôrazniť, že hnijúci odpad počas intenzívnych zrážok môže kontaminovať miestne podzemné vody. Podobných prípadov sa v jaskyniach na Slovensku v poslednej dobe vyskytlo niekoľko. Takýto nezodpovední jedinci neznečisťujú len jaskyne a ich biotop, ale škodia nám všetkým.





















(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

V nedeľu 1. marca po sezónnej uzávere opäť otvárame Važeckú jaskyňu.
Važecká jaskyňa patrí medzi tie menšie, no zároveň naše najkrajšie jaskyne. Priestory vytvorené vodami Bieleho Váhu ukrývajú mimoriadne bohatú a pestrú výzdobu. Množstvo krehkých sintrových bŕk, kvapľov, jazierok, kôr či nátekov Vás aspoň na chvíľu vráti do čias rozprávok. Pri sprístupňovaní jaskyne bolo v jej sedimentoch vykopané množstvo kostí jaskynných medveďov z čias dôb ľadových. Niektoré majú viac než 50 000 rokov. Ich kosti, ba aj vyskladanú kostru, môžete obdivovať priamo v jaskyni. Socha tohto chlpatého obra v životnej veľkosti Vás privíta priamo vo vchode. Maca sa ale báť netreba. Ani toho, že by ste sa v jaskyni zapotili. Len si pri vychutnávaní krásy tejto podtatranskej jaskyne treba dávať pozor na hlavu.
Vody z rozsiahleho a neznámeho podzemia Važeckého krasu vyvierajú na povrch kúsok pod jaskyňou vo vyvieračke Varvas. Po návšteve jaskyne si ju určite nezabudnite pozrieť. Ak bude počasie priať, čaká Vás tiež krásny výhľad na Tatry.











(Feed generated with FetchRSS)

Správa slovenských jaskýň v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice sa viac ako dve desaťročia systematicky venuje výskumu bezstavovcov v jaskyniach na Slovensku. Zoologický výskum desiatok jaskýň priniesol objav a opis 15 nových druhov živočíchov pre vedu. Reprezentujú vzácne prírodné dedičstvo, endemity obmedzené svojim výskytom na Západné Karpaty, malé krasové oblasti či dokonca jednu jaskyňu.

Najväčšiu skupinu medzi novými druhmi tvoria chvostoskoky (Collembola). Patria medzi najpočetnejšie a najstaršie článkonožce, známe už spred 400 miliónov rokov. Majú šesť nôh, ale nepatria medzi hmyz.

Integratívny taxonomický prístup zahŕňa popri morfologickom štúdiu jedincov aj genetickú analýzu. Tá umožňuje presnú identifikáciu druhov a detailné štúdium ich ekológie a evolúcie. V prípade chvostoskokov z rodu Pseudosinella bol analyzovaný fragment génu u viacerých populácií zo 16 jaskýň na Slovensku. Evolučný strom týchto populácií poukázal na rozdelenie dvoch hlavných línií, ku ktorému došlo už pred 14,5 miliónmi rokov. Výsledkom je opis nového druhu chvostoskoka Pseudosinella muranensis Kováč a Parimuchová, 2023, ktorý vykazuje výrazné morfologické znaky pre život v jaskynnom prostredí. Nový druh dosahuje dĺžku 2,4 mm, je bez pigmentu a bez očí a známy je len z niekoľkých jaskýň Muránskej planiny a Horehronského podolia.
Odkaz na článok nájdete v prvom komentári.



(Feed generated with FetchRSS)