Správa slovenských jaskýň v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice sa viac ako dve desaťročia systematicky venuje výskumu bezstavovcov v jaskyniach na Slovensku. Zoologický výskum desiatok jaskýň priniesol objav a opis 15 nových druhov živočíchov pre vedu. Reprezentujú vzácne prírodné dedičstvo, endemity obmedzené svojim výskytom na Západné Karpaty, malé krasové oblasti či dokonca jednu jaskyňu.

Najväčšiu skupinu medzi novými druhmi tvoria chvostoskoky (Collembola). Patria medzi najpočetnejšie a najstaršie článkonožce, známe už spred 400 miliónov rokov. Majú šesť nôh, ale nepatria medzi hmyz.

Integratívny taxonomický prístup zahŕňa popri morfologickom štúdiu jedincov aj genetickú analýzu. Tá umožňuje presnú identifikáciu druhov a detailné štúdium ich ekológie a evolúcie. V prípade chvostoskokov z rodu Pseudosinella bol analyzovaný fragment génu u viacerých populácií zo 16 jaskýň na Slovensku. Evolučný strom týchto populácií poukázal na rozdelenie dvoch hlavných línií, ku ktorému došlo už pred 14,5 miliónmi rokov. Výsledkom je opis nového druhu chvostoskoka Pseudosinella muranensis Kováč a Parimuchová, 2023, ktorý vykazuje výrazné morfologické znaky pre život v jaskynnom prostredí. Nový druh dosahuje dĺžku 2,4 mm, je bez pigmentu a bez očí a známy je len z niekoľkých jaskýň Muránskej planiny a Horehronského podolia.
Odkaz na článok nájdete v prvom komentári.



(Feed generated with FetchRSS)

MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE O ĽADOVÝCH JASKYNIACH
🌍 8. – 14. februára 2026 sa v Rumunsku (Ghetar, Scarisoara) konal medzinárodný workshop o ľadových jaskyniach (IWIC XI). Stretli sa tu odborníci z európskych krajín od Rumunska po Španielsko, od Grécka až po Island, ale aj z ďalekého zámoria. Významné bolo zastúpenie Slovenska, okrem univerzitných výskumných pracovníkov sa workshopu zúčastnili aj traja zamestnanci Správy slovenských jaskýň.
👉 SSJ, vzhľadom na výskyt unikátnych ľadových jaskýň, v minulosti už dvakrát hostila tento workshop.
🧐 Prednášali a diskutovali sme o úbytkoch ľadu v jaskyniach v súvislosti s klimatickou zmenou, paleoklíme, dynamike ľadu aj o jaskyniach v ľadovcoch. Nadviazali sme nové výskumné spolupráce a speleologickú komunitu sme obohatili o najnovšie poznatky z výskumu objemových zmien ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni, o výraznom znížení počtu ľadových jaskýň Slovenska a o metódach udržateľného mapovania ľadových jaskýň.

















(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AKO BOLA OBJAVENÁ?

O existencii rozsiahlych podzemných priestorov medzi Čertovou dierou (jaskyňa spojená s Domicou) pri Smradľavom jazierku a oddávna dobre známou Baradlou hútal už na začiatku 19. storočia znalec Gemera, učený Ladislav Bartholomeides. Jeho predpoklad na svoje potvrdenie čakal viac než 120 rokov.
Vtedy do Hosúsova (Dlhej Vsi) nastúpil ako dozorca finančnej stráže (colník) mladý Ján Majko. Na svojich pochôdzkach ho čoraz väčšmi zaujímal okolitý kras. Okrem menších jaskýň si všímal obrovské množstvá vody, ktoré pri topení snehu či lejakoch pohlcuje domický ponor, aj paru stúpajúcu v zime z neveľkej jaskyne Stará Domica.
Výborná príležitosť na prieskum jaskýň v okolí Smradľavého jazierka sa mu naskytla v auguste 1926, keď tu, na príkaz veliteľa, sprevádzal dvoch pražských skautov. Po spráchnivenom strome zliezli asi 6 m do Starej Domice. V stene na dne našiel Majko menší otvor s prievanom. Po odvalení veľkej skaly, ktorá hatila cestu, dostali sa nad ústie priepasti. Bez lana a s dohárajúcou sviečkou sa však museli vrátiť.
Tma podzemnej priepasti Majka mátala až do 3. októbra (1926), kedy sa s kolegami a vybavením podujali na jej zdolanie. Spustili ho ako prvého, za ním jeho kolegu. Po úspešnom zostupe a prelezení nižšej chodby, postúpiac k podzemnému riečisku po dlhom pochode podzemím, vstúpili do obrovského priestoru, dnešného Majkovho dómu jaskyne Domica...











(Feed generated with FetchRSS)