Banskobystrický samosprávny kraj ocenil za celoživotný prínos v oblasti poznávania jaskýň nášho kolegu RNDr. Ľudovíta Gaála, PhD. Gratulujeme a želáme pevné zdravie a mnoho síl do ďalšej práce!


Ľudovít Gaál z R. Soboty patrí medzi jedenásť ľudí, ktorých ocenil v tomto roku predseda BBSK Ondrej Lunter. Včera si prebral Cenu predsedu BBSK za celoživotný prínos k poznaniu a ochrane prírody. Gaál je jednou z najvýraznejších osobností slovenskej speleológie. Za desaťročia svojej práce zmapoval a zameral stovky jaskýň po celom Slovensku, pričom jeho odborné rukopisy a publikácie približujú nielen geológiu, ale aj archeologické nálezy a historické využitie podzemných priestorov.
Pôsobil v Chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina, kde sa venoval odbornému hodnoteniu prírodných hodnôt Gemeru a Novohradu, zriaďovaniu chránených území a tvorbe náučných chodníkov – medzi nimi aj náučné chodníky v Drienčanoch, Šomoške či vo Fiľakove.

Zdroj: Vanesa Čierna - odborná referentka pre komunikáciu, BBSK
#bbsk #ocenenie #gemer #novohrad #jaskyniar #chko #chkocerovavrchovina #vobrazesk

(Feed generated with FetchRSS)

Najvýznamnejšie zimovisko netopierov vo Veľkej Fatre
Harmanecká jaskyňa je známa nielen svojou nádhernou krasovou výzdobou, ale je tiež veľmi dôležitým podzemným úkrytom pre netopiere počas zimného obdobia. Doteraz sa tu zistilo 13 druhov. Najvhodnejšie podmienky na hibernáciu tu nachádza predovšetkým populácia netopiera veľkého (Myotis myotis). Jedince tohto druhu majú v jaskyni vo zvyku zhlukovať sa do menších či väčších zoskupení, pričom ich celková početnosť v minulosti dosahovala údajne až niekoľko tisíc jedincov, v súčasnosti je ich tu spravidla 1000 až 1500. V posledných rokoch sa čoraz častejšie a početnejšie vyskytujú aj podkováre malé (Rhinolophus hipposideros).





(Feed generated with FetchRSS)

Rok 2026 sa nesie aj v znamení 100. výročia objavenia jaskyne Domica. Vďaka impozantným priestorom s charakteristickými tvarmi a rozmanitou výzdobou, podzemnou riečkou, biotou, či jedinečným archeologickým náleziskom, je skutočnou ozdobou Slovenského krasu a jednou z najznámejších jaskýň Slovenska. Pri tejto príležitosti Vám Domicu predstavíme prostredníctvom série príspevkov o jej pozoruhodnostiach.

Vedeli ste, že jaskyňou Domica prechádza štátna hranica? Domica je spolu s maďarskou jaskyňou Baradla súčasťou takmer 32 km dlhého jaskynného systému zasahujúceho do dvoch štátov. Dozaista každý z vás už videl hraničný kameň na povrchu. Jeden taký sa nachádza aj v podzemí a práve v tejto jaskyni, asi 1,5 km južne od dobre známeho plavebného kanála. Hraničný kameň s označením XII.7/5A bol osadený v roku 1949. Do roku 2007 boli v blízkosti hraničného kameňa osadené tri mrežové uzávery, z toho dva na slovenskej strane. Jeden sa nachádza priamo vo vodnom toku a bol trvalo uzatvorený, ďalší bol priechodný malým mrežovým uzáverom, avšak zamknutý. Práve ním bolo možné prejsť až k hraničnému kameňu. Najväčšia mreža sa nachádza až za ním, na maďarskej strane. Tá bola trvalo uzatvorená. Po vstupe SR do schengenského priestoru bola za prítomnosti slovenských a maďarských jaskyniarov symbolicky odstránená.

Prirodzenou bariérou medzi Domicou a Baradlou je až po strop zaplavovaná nízka chodba – sifón, ktorým je možné preplaziť sa len pri nízkom stave vody (Foto P. Staník, M. Ofúkaný)















(Feed generated with FetchRSS)

Jaskyne vznikajúce rozpúšťaním vápencov kyselinou sírovou sú známe už aj z územia Slovenska (tajomstvo našej prírody odhalené pod Plaveckým hradom).
Speleológovia zo Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy slovenských jaskýň v spolupráci s Geologickým ústavom Akadémie vied Českej republiky v Prahe, Ústavom geologických vied Poľskej akadémie vied vo Varšave a Ústavom geologických vied Jagielovskej univerzity v Krakove preskúmali jaskyne v Plaveckou hradnom vrchu pri Plaveckom Podhradí na západnom okraji Malých Karpát, ktoré sú u nás výnimočné svojich vznikom a vývojom. Plaveckú jaskyňu, Plaveckú priepasť i jaskyňu Pec vytvorili hlbinné vody, ktoré vystupovali pozdĺž zlomov oddeľujúcich Malé Karpaty a Záhorskú nížinu. Obsahovali sulfán (H2S, sírovodík), ktorého oxidáciou na vodnej hladine v jaskyniach vznikala kyselina sírová a intenzívne rozpúšťala vápence. Pred 1 mil. až 270-tisíc rokmi sa postupne nadol, ako nerovnomerne poklesávala Záhorská nížina, vytvárali horizontálne chodby jaskynných úrovní. Tie umožnili zrekonštruovať vývoj územia na rozhraní Malých Karpát a Záhorskej nížiny. Výsledky sú publikované v zahraničných vedeckých časopisoch:
https://digitalcommons.usf.edu/ijs/vol48/iss2/8/
https://digitalcommons.usf.edu/ijs/vol51/iss2/3/
https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S1474706525004061















(Feed generated with FetchRSS)

Vážení návštevníci sprístupnených jaskýň.

Od 1.1.2026 sme pre vás pripravili novinku - poplatok za FOTO a VIDEO počas bežnej prehliadky jaskyne je ZRUŠENÝ! Neznamená to však, že dĺžka prehliadky sa predlžuje. Je potrebné rešpektovať pokyny sprievodcov, avšak veríme, že túto novinku prijmete s pozitívnou emóciou.

Prajeme šťastný Nový rok 2026!!!

(Feed generated with FetchRSS)