SEZÓNA SÍCE KONČÍ, NO ŠTYRI JASKYNE SÚ EŠTE OTVORENÉ

S koncom októbra sa uzavrela tohtoročná sezóna našich sprístupnených jaskýň. Aj v tomto roku ich krásy a hodnoty poznávali a obdivovali státisíce návštevníkov. Naďalej sú však otvorené ešte štyri jaskyne. Do 15. novembra sú to Belianska jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody s mohutnými dómami a krásnou výzdobou. Do konca novembra je otvorená jedinečná jaskyňa Domica v Slovenskom krase, ktorej sté výročie objavenia sme si nedávno pripomenuli a Važecká jaskyňa, v ktorej Vás privíta jaskynný medveď a krásna výzdoba.

Foto: P. Staník









(Feed generated with FetchRSS)

STRAŠIDLÁ VO VAŽECKEJ JASKYNI

Blíži sa november a do jaskýň sa na zimný spánok sťahujú netopiere, salamandry, plchy či iní zimní spachtoši. DO VAŽECKEJ JASKYNE SA VŠAK CHYSTAJÚ AJ STRAŠIDLÁ! (či tiež na zimný spánok zatiaľ nevedno). Tešia sa na Vás budúcu sobotu počas špeciálnych strašidelných prehliadok a my sa bojíme už teraz...



(Feed generated with FetchRSS)

JESEŇ V JASKYNIACH

Sezóna sprístupnených jaskýň sa pomaly končí a väčšina z nich bude od prvého novembra zatvorená, no nadchádzajúci posledný týždeň sezóny sa javí ako ideálny na ich návštevu. Najmä tých, ku ktorým cesta vedie krásnym jesenným lesom, čo je samo o sebe zážitok. Tu vyhrávajú Harmanecká jaskyňa neďaleko Banskej Bystrice a západoslovenská jaskyňa Driny neďaleko Trnavy. Veď posúďte sami, hoci počasie na najbližší týždeň zaručiť nevieme 🙂



















(Feed generated with FetchRSS)

https://www.sopsr.sk/vyskum-vyuzivanie-a-ochrana-jaskyn-16-vedecka-konferencia-pripomenula-100-rokov-od-objavenia-domice/?fbclid=IwY2xjawVHxf1leHRuA2FlbQIxMABwZG9mAWJyaWQRMFM0YlpQaVdaVmpIZGdLUEJzcnRjBmFwcF9pZBAyMjIwMzkxNzg4MjAwODkyAAEeWZwpaB7oZRWU4G59H61PxRvQAzM62n3xAvgapV-kE4xZtYEmWlN1Our5m70_aem_mnyx_0lDWTylohwOOZjP3A


V dňoch 6. až 8. októbra 2026 sa v Liptovskom Mikuláši a Rožňave uskutočnila 16. vedecká konferencia Výskum, využívanie a ochrana jaskýň. Tohtoročné podujatie bolo výnimočné aj tým, že sa konalo pri príležitosti 100. výročia objavenia jaskyne Domica, jednej z najvýznamnejš...

(Feed generated with FetchRSS)

STOPY DOBY ĽADOVEJ V DEMÄNOVSKEJ DOLINE UKRYTÉ V ZRNKÁCH PIESKU Z JASKYNE SLOBODY

Demänovská jaskyňa slobody figurovala na obálke októbrového čísla svetovo významného vedeckého časopisu Geology. No namiesto kvapľov či jazierok je na nej zrnko piesku z jaskynných sedimentov.

Čím je toto zrnko také zaujímavé? Na jeho povrchu možno pozorovať ryhovania a schodovité pukliny, ktoré indikujú, že zrno bolo opracované ľadovcom.

Hoci stopy dávnych ľadovcov nie sú na našom území novinkou, doposiaľ nie je jasné, kedy presne sa začali v našich relatívne nízkych pohoriach vyskytovať prvé ľadovce. Počas opakovaných cyklov ľadových a medziľadových dôb totiž mladšie ľadovce, ako aj ďalšie povrchové procesy, narušovali a zahladzovali povrchové prejavy starších ľadovcov. Avšak sedimenty, ktoré boli do jaskýň splavené z topiacich sa starších ľadovcov, ostali pred vyčíňaním povrchových procesov uchránené.

Tento "efekt časovej konzervy" využili, spolu s výskumníkmi zo Správy slovenských jaskýň, vedci z troch poľských univerzít (Jagellonská univerzita v Krakove, Sliezska univerzita v Katoviciach a Varšavská univerzita). Výskum ukázal, že ľadovec sa vo vrchných častiach Demänovskej doliny nachádzal už pred viac než 350-tisíc rokmi.

Vďaka tomu sa Demänovská jaskyňa slobody zaradila k jednej z mála európskych horských lokalít, v ktorých boli preukázané prejavy starších zaľadnení. Výrazné stopy po zaľadnení na povrchu bolo možno doposiaľ spoľahlivo prisúdiť iba ľadovcom z poslednej ľadovej doby (približne pred 115 až 12 tisíc rokmi).

Odkaz na článok nájdete v komentári.







(Feed generated with FetchRSS)

16. VEDECKÁ KONFERENCIA VÝSKUM, VYUŽÍVANIE A OCHRANA JASKÝŇ

V dňoch 6. až 8. októbra sa v Liptovskom Mikuláši konala 16. vedecká konferencia Výskum, využívanie a ochrana jaskýň pri príležitosti 100. výročia objavenia Domice.

V utorok a štvrtok sa v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši konala odborná časť podujatia, kde zástupcovia z domácich aj zahraničných vedeckých inštitúcii prezentovali najnovšie výsledky z rozličných oblastí speleologického výskumu, z ktorých časť bola venovaná aj Domici.

V stredu sa účastníci konferencie a pozvaní hostia zúčastnili slávnostného podujatia v priestoroch Starej radnice v Rožňave venovaného storočnici Domice. Tu sme im predstavili jej prírodné a archeologické hodnoty, následne sme sa presunuli na exkurziu do jubilujúcej jaskyne.

Všetkým zúčastneným a mestu Rožňava srdečne ďakujeme.

















(Feed generated with FetchRSS)

Drienovská jaskyňa, Slovenský kras
foto P. Staník





(Feed generated with FetchRSS)

100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE

Zajtra, teda 3. októbra, uplynie presne 100 rokov od objavenia Domice. Vtedy Ján Majko za pomoci kolegov z finančnej (pohraničnej) stráže zlanil priepasť, ktorú objavil len niekoľko týždňov pred tým v neveľkej jaskyni (dnes Stará Domica) a ktorou sa dostal do hlavných, dovtedy neznámych priestorov Domice.

Objavil tak jednu z najvýznamnejších jaskýň Slovenska, ktorá je súčasťou viac než 32 km dlhého jaskynného systému Domica-Baradla. Približne tretina systému je na území Slovenska, dve tretiny v Maďarsku. Výnimočné archeologické nálezisko, početné sintrové štíty, charakteristické stropné korytá, nádherná výzdoba, ale aj unikátna fauna z nej robia lákadlo pre turistov a ukážkovú lokalitu svetového prírodného dedičstva, do ktorého je spolu so všetkými jaskyňami Slovenského a Aggteleckého krasu zaradená od roku 1995.

Pri tejto príležitosti sa budúci týždeň uskutoční 16. vedecká konferencia Výskum, využívanie a ochrana jaskýň, ako aj slávnostné podujatie venované tomuto významnému výročiu slovenského jaskyniarstva.

Zajtra jaskyniari zo Slovenskej speleologickej spoločnosti uskutočnia prechod cez objavný vchod do Domice, kadiaľ pred 100 rokmi prešiel do neznámeho podzemia jej objaviteľ Ján Majko.

Zároveň vyšlo nové číslo nášho speleologického časopisu Aragonit (31/1) venované jaskyni Domica (odkaz v komentároch).















(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

PREČO SA OPLATÍ NAVŠTÍVIŤ BRESTOVSKÚ JASKYŇU?
10 ROKOV OD SPRÍSTUPNENIA

Brestovská jaskyňa je najdlhšou jaskyňou Oravy a zároveň jedinou sprístupnenou jaskyňou v tomto regióne. Jej krásy a hodnoty obdivujú návštevníci už viac než 10 rokov, odkedy do nej vstúpili prví turisti.

Z jaskyne dlhej viac než 2300 m môžu „suchozemci“ navštíviť iba časť po prvý sifón. To je chodba, ktorou v celom jej profile tečie podzemný tok a ktorú dokážu prekonať iba jaskynní potápači.

Jaskyňa je vytvorená podzemným tokom v dvoch vývojových úrovniach – poschodiach, ktorý stále tečie dnom spodnej úrovne. Časť prehliadkovej trasy vedie priamo ponad hladinu podzemnej rieky.

Veľmi pozoruhodné sú charakteristické riečne tvary stien a stropov, ktoré dokladajú „životopis“ jaskyne. Výrazné sú stropné visiaky, vypreparované stenové výčnelky – „dračie zuby“, stropné hrnce, oválne vyhĺbeniny, skalné diery či okná a mnoho iných.

Dno riečiska podzemného toku obýva pestré a bohaté spoločenstvo vodných bezstavovcov. Kôrovce, ako veľký nifargus tatranský (Niphargus tatrensis), či menšia hlbinovka slepá (Bathynella natans) predstavujú typických zástupcov reliktnej podzemnej fauny Tatier.

Prehliadková trasa je významne náročnejšia ako v iných našich jaskyniach. Strmé „mlynárske schody“, stúpačky, nižšie či užšie miesta si vyžadujú určitú pohybovú zdatnosť. Každý návštevník na prehliadku vyfasuje prilbu s čelovkou, ktorá mu bude svietiť na cestu.

Jaskyňa je otvorená do konca októbra každý deň okrem pondelkov. Vstup je potrebné si dopredu rezervovať, nakoľko je vzhľadom na náročnosť prehliadkovej trasy počet návštevníkov obmedzený.

















(Feed generated with FetchRSS)

When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.

(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KEDY VZNIKLA TÁTO UNIKÁTNA ÚROVŇOVÁ JASKYŇA?

Cezhraničný slovensko-maďarský jaskynný systém Domica-Baradla (Slovenský kras, Aggtelecký kras) s dĺžkou viac ako 32 km pozostáva z vývojových úrovní, ktoré sa vytvorili vo vzťahu k fázovitému vývoju doliny Jósvy (pravostranný prítok Bodvy na maďarskom území) na južnom okraji Západných Karpát.
Do vrchnej vývojovej úrovne jaskyne Domica boli tieto štrky splavené z povrchu pred 3,47 ± 0,78 mil. rokov a 2,94 ± 0,50 mil. rokov. Datovanie preukazuje, že bola vytvorená v strednom pliocéne (zankl/piačenz), prípadne v skoršom období (zankl). Neskôr boli riečne sedimenty takmer úplne vyplavené, pôvodné tvary chodieb sa remodelovali a dotvorili do terajšej podoby.
Spodná vývojová úroveň Domice, nachádzajúca sa 12 až 18 m pod vrchnou úrovňou, vznikla v staršom období skorého pleistocénu (gelas). Vek pochovania alochtónnych fluviálnych štrkov v Panenskej chodbe je 1,92 ± 0,25 mil. rokov. V jaskyni Baradla tejto úrovni zodpovedajú priestranné chodby pozdĺž hlavného podzemného riečiska smerom k vyvieračke v doline Jósvy.
Tieto datovania sú založené na kozmogénnych nuklidoch, ktoré umožňujú datovať vek splavenia kremenných okruhliakov a piesku do jaskyne. Keď sa horniny s obsahom kremeňa nachádzajú na zemskom povrchu, sú vystavené kozmickému žiareniu. Jeho reakciou s prvkami v mineráloch (v kremeni SiO2) vznikajú stabilné aj rádioaktívne kozmogénne nuklidy. Na datovanie jaskýň sa využíva dvojica rádioaktívnych nuklidov: berýlium-10 (10Be) a hliník-26 (26Al). Na povrchu vznikajú oba nuklidy v pomere približne 1 : 6,75 v prospech hliníka. Keď sa sedimenty dostanú do podzemia, nadložie jaskyne úplne zablokuje kozmické žiarenie a tvorba nových nuklidov sa zastaví. Oba rádioaktívne nuklidy začnú rádioaktívnzmm rozpadom ubúdať. Keďže majú odlišný polčas rozpadu (26Al približne 705 000 rokov, 10Be približne 1,39 milióna rokov), ich vzájomný pomer sa začne meniť, s pribúdajúcim časom sa znižuje. Z aktuálneho pomeru možno vypočítať, ako dlho je sediment splavený v jaskyni.
Datovanie splavenia fluviálnych sedimentov do jaskyne pomocou kozmogénnych nuklidov Správa slovenských jaskýň realizovala v spolupráci S. Braucherom z Francúzskeho národného centra pre vedeckých výskum a M. Šujanom z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ďalšie datovania vykonávame aj v maďarskej časti jaskynného systému.











(Feed generated with FetchRSS)

Bystrianska jaskyňa
foto: P. Staník



(Feed generated with FetchRSS)

Hrušovská jaskyňa, Slovenský kras.
foto P. Staník



(Feed generated with FetchRSS)

MEDZINÁRODNÝ DEŇ JASKÝŇ A KRASU
Dňa 13. septembra si po prvýkrát pripomíname Medzinárodný deň jaskýň a krasu vyhlásený UNESCO na podnet Medzinárodnej speleologickej únie (UIS) v októbri minulého roku v uzbeckom Samarkande.
Kras, na ktorý sa viaže výskyt väčšiny jaskýň, zaberá až 12 % súše na Zemi. Krasová krajina má pre človeka neoceniteľný význam. Až 20 % zdrojov pitnej vody pochádza práve z krasu a túto vodu čerpá takmer štvrtina ľudskej populácie. Práve ľudská činnosť je častým zdrojom ohrozenia pri rozmanitom hospodárskom využívaní tohto osobitého a ohrozeného typu krajiny. Len sprístupnené jaskyne na celom svete navštívi ročne až 150 miliónov návštevníkov.
Slovensko, napriek svojej relatívne malej rozlohe, je krajinou bohatou na výskyt jaskýň a krasových javov. Rozloha krasu na Slovensku je asi 2700 kilometrov štvorcových a predstavuje asi 5,5 % jeho územia. V súčasnosti je v Zozname jaskýň Slovenskej republiky evidovaných viac než 8400 jaskýň.
„Deň jaskýň“ nám však už roky nie je neznámy, dokonca si ho každoročne pripomíname rozličnými tematickými podujatiami, v tomto roku na Važeckej jaskyni. Už v roku 2018 bol vďaka iniciatíve Medzinárodnej asociácie sprístupnených jaskýň (ISCA) 6. jún vyhlásený ako Svetový deň jaskýň a podzemného sveta. Širšie koncipovaný Medzinárodný deň jaskýň a krasu, ktorý si budeme od tohto roku pripomínať každého 13. septembra, je na medzinárodnej úrovni zastrešený UNESCO.

Foto P. Staníka našich jaskýň svetového prírodného dedičstva.











(Feed generated with FetchRSS)

NÁUČNÉ TERÉNNE EXKURZIE PRE NAŠICH SPRIEVODCOV
Tak ako v ostatných rokoch, aj počas tohto leta sme uskutočnili niekoľko tematických exkurzii pre našich stálych aj sezónnych zamestnancov – prevažne sprievodcov v sprístupnených jaskyniach s cieľom prehĺbenia ich poznatkov o jaskyniach a krase. Počas exkurzii sme nielen preberali odborné témy a získavali poznatky z oblasti jaskyňovedy, ale aj utužovali kolektív. Exkurzie sa konali v jaskyniach Demänovskej doliny a na špeciálne želanie kolegov z Važeckej jaskyne aj v Liskovskej jaskyni. Tohtoročných exkurzii sa zúčastnili stáli aj sezónni sprievodcovia z Belianskej jaskyne, Demänovskej ľadovej jaskyne, Ochtinskej aragonitovej jaskyne, Gombaseckej jaskyne, Važeckej jaskyne, Brestovskej jaskyne a Dobšinskej ľadovej jaskyne.

















(Feed generated with FetchRSS)

SILICKÁ ĽADNICA
Silická Ľadnica je najnižšie situovaná jaskyňa s trvalou ľadovou výplňou až do 50. stupňa severnej zemepisnej šírky v miernom klimatickom pásme. Jej mohutný vstupný portál, obrovské bralo a najmä ľad vždy pútali ľudskú pozornosť. Vo svojej práci o Turnianskej stolici z roku 1744 sa o nej zmieňuje aj sám Matej Bel. Vchod jaskyne, orientovaný na sever a ukrytý v listnatom lese, leží v nadmorskej výške 470 m. Vstupná priepasť jaskyne (od vchodu do hĺbky 50 m) je vyplnená najmä podlahovým ľadom, ktorého je z roka na rok menej. Plocha a objem podlahového ľadu sa počas jednotlivých rokov líši v závislosti od teploty a zrážkových podmienok. Silická ľadnica je súčasťou lokality „Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu“, ktorá bola v roku 1995 zapísaná do zoznamu svetového dedičstva. Jaskyňa je tiež veľmi pozoruhodnou a významnou archeologickou lokalitou. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia v nej dokonca fungoval pivovar, ale iba krátko, lebo tá „žbrnda“ sa vraj nedala piť. Je súčasťou podzemného hydrologického systému, ktorý ústi v Gombaseckej jaskyni, ukrýva teda rozsiahle priestory, ktoré stále lákajú jaskyniarov.











(Feed generated with FetchRSS)

MALÍ VÝTVARNÍCI V DEMÄNOVSKÝCH JASKYNIACH

Včera sme uskutočnili tematickú exkurziu pre víťazov súťaže „Drieme v tebe ilustrátor?“ v spolupráci so Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva. Témou súťaže bolo výtvarné stvárnenie vybraných povestí o jaskyniach. Stovky kresieb vyhodnocovala umelecká komisia. Mladí, ba aj malí umelci s rodičmi s nami navštívili Demänovské jaskyne, pričom spoznávali ich krásy a aj menej dostupné zákutia. Veríme, že ich záujem o prírodu a jaskyne sa bude rozvíjať a prehlbovať aj v budúcnosti.









(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
PRAVEKÉ SÍDLISKO V PODZEMÍ

Keď objaviteľ Domice Ján Majko v deň objavu 3. októbra 1926 prenikol až do rozsiahleho podzemného dómu, ktorý dnes nesie jeho meno, rýchlo zbadal, že nie je prvým človekom, ktorý uzrel krásy Domice. Ocitol sa totiž v pradávnom jaskynnom sídlisku, ktoré bolo od sveta izolované viac než šesť a pol tisícročia. Domica ukrývala desaťtisíce nálezov, najmä keramických črepov aj celých nádob, množstvo rozličných kamenných aj kostených nástrojov, diery v sedimente po ľahkých kolových obydliach, 11 ohnísk, terasy a schodíky k podzemnej riečke, ťažobné jamy na sediment, dokonca otlačky rúk a nôh pravekého človeka, ba aj skromné nástenné maľby. To všetko patrilo ľudu východnej lineárnej keramiky a bukovohorskej kultúry, teda pravekým roľníkom, ktorí jaskyňu využívali pravdepodobne ako zimovisko. Ide o jednu z najvýznamnejších speleoarcheologických lokalít, ktorá významne prispela k poznaniu života v neolite – mladšej dobe kamennej.

Foto: Zbierka SMOPaJ, Archeologický ústav SAV, P. Staník















(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
ŽIVOT UKRYTÝ V PODZEMÍ

Od objavenia jaskyne pred sto rokmi až dodnes bolo v Domici zaznamenaných 270 druhov bezstavovcov. Nachádzajú sa tu prevažne druhy prenikajúce z povrchu, ale aj pravé jaskynné živočíchy a vzácne lokálne endemity.

Osobitné postavenie má vodná fauna Domice, kde je známych viac ako 20 druhov vodných bezstavovcov. Až osem z nich patrí medzi stygobionty – živočíchy, ktorých celý životný cyklus je viazaný na podzemnú vodu. To ju zaraďuje medzi lokality s najvyššou zaznamenanou diverzitou podzemnej vodnej fauny na Slovensku. Najviditeľnejším zástupcom je kôrovec Niphargus aggtelekiensis, v Domici dorastajúci do mimoriadnej veľkosti až 5 cm.
Suchozemské spoločenstvá tvoria z veľkej časti povrchové druhy, ktoré jaskyňu využívajú iba čiastočne ale aj pravé jaskynné formy – troglobionty, trvalo prispôsobené životu v podzemí. Medzi najvýznamnejšie patria západokarpatské endemity, ako napríklad mnohonôžka Typhloiulus sp. a chvostoskoky Pseudosinella aggtelekiensis, Pygmarrhopalites slovacicus a P. aggtelekiensis Vzácnym obyvateľom Domice je slepá mnohonôžka Typhloiulus sp., ktorá s dĺžkou okolo 3 cm a viac ako 150 pármi nôh patrí k najväčším a „najnohatejším“ suchozemským jaskynným živočíchom na Slovensku.

Od objavu jaskyne sa výskum posunul od náhodných zberov živočíchov až k podrobnému štúdiu fungovania celého jaskynného ekosystému. Domica sa stala významným prírodným laboratóriom ekologického a potravného výskumu bezstavovcov. Pri suchozemskom kôrovcovi Mesoniscus graniger sa skúmalo trávenie, dýchanie, teplotné nároky aj zdroje nevyhnutných mastných kyselín. Výsledky ukázali význam húb, rias, mikroorganizmov a guána v potravných vzťahoch, ako aj prispôsobenie sa mikroklimatickým podmienkam jaskyne.

Medzi pozoruhodnosti Domice patria aj 1 m vysoké guánové kopy, ktorých najstaršie vrstvy majú viac ako tisíc rokov. Guáno je zásobárňou živín, prostredím pre mikroorganizmy a potravou pre mnohé bezstavovce. Zároveň uchováva peľ, zvyšky hmyzu a chemické látky. Vedci z jeho vrstiev získali informácie o potrave netopierov ale aj o zmenách okolitej krajiny.









(Feed generated with FetchRSS)