Je to už takmer sto rokov, odkedy moravský učiteľ vošiel do prvých chodieb novej jaskyne – Chrámu slobody. Rok 1921, hoc nie bez kontinuity s okolitým svetom, bol zlomovým obdobím pre slovenskú speleológiu aj cestovný ruch Liptova. Počas nasledujúceho obdobia sa odohrali ohromujúce objavy a začalo sa hovoriť o najkrajšej jaskyni Európy. Týmto obdobím sa začal, už len veľmi sporadicky prerušovaný, systematický prieskum a výskum Demänovských jaskýň.

Významné objavy v Demänovskej doline však prichádzali postupne, náročná, 100 m hlboká priepasť Pustej jaskyne nedovoľovala rýchly postup objavov. Až v roku 1951 sa ju podarilo spojiť s Jaskyňou Slobody. No vzápätí prišiel ďalší veľký objav. Cez starú známu Demänovskú ľadovú jaskyňu sa trom dobrovoľným jaskyniarom podarilo prekopať do rozsiahleho pokračovania v dĺžke asi 15 km, ktoré nazvali samostatnou, Demänovskou jaskyňou mieru.

A tak odrazu tu bol systém dvoch jaskýň (Ľadovej a MIeru) v severnej časti doliny a systém Slobody a Pustej v jej južnej časti. Delilo ich od seba len niekoľko desiatok metrov, na oboch stranách boli veľké jazerá. Po viacerých náročných pokusoch o ich vyčerpanie a prekopanie chodby medzi nimi sa to konečne v roku 1987 podarilo. V mimoriadne ťažkých podmienkach, v blate, vode, chlade a s rizikom zavalenia a zatopenia kopanej chodby pracovali desiatky jaskyniarov z celého slovenska pod záštitou Jaskyniarskeho klubu Demänovská Dolina, až napokon, na desiaty deň sa to celé podarilo! A týmto momentom vznikol v ľudskom poznaní Demänovský jaskynný systém (DJS).

Systém mal vtedy dĺžku „len“ 20 km, pretože mnoho chodieb a nových jaskýň, neskôr k nemu pripojených, ešte nebolo známych. No dĺžka jaskyne sa odvíja od postupu meračských prác. Do 80.-tych rokov sa zameriavali najmä hlavné ťahy a rozmernejšie chodby, mnohé bočné chodby, či plazivky a chaotické labyrinty sa dovtedy neobjavovali na žiadnych mapách. Začalo sa to postupne meniť a spolu s objavmi v Pustej po roku 2000 sa DJS dostal na hranicu 30 km.

Po roku 2009 sa začali prehodnocovať všetky historické merania, spájali sa merania nové aj opravné a zistili sme, že sa dlhodobo o 3 km nadhodnocovala dĺžka systému. Napriek tomu koncom roka 2014 (už riadna) dĺžka systému dosiahla métu 40 kilometrov.

Séria menších objavov a neustávajúce práce na zameriavaní v podaní dobrovoľných jaskyniarov aj Správy slovenských jaskýň sa tak dnes podpisujú pod najdlhší jaskynný systém Karpát – dnes dlhý 43 kilometrov. 

Aké sú tie objavy?
V lete tohto roka sme prenikli do prevažne vertikálnych priestorov v Pustej – 350 metrov chodieb, priepastí, niekoľko jazier a malých potokov nás príjemne prekvapilo. No najmä, z jednej priveľmi úzkej plazivky bolo počuť hučanie rieky! To podzemná Demänovka nás volala. Dnes, už po mnohých ďalších pracovných akciách sa k nej dá prísť, hoc cestou neľahkou, cez strmé úžiny.

Toto sa deje na južnom konci jaskýň, smerom proti prúdu vôd. Na konci opačnom je stáročia skúmaná a navštevovaná Demänovská ľadová jaskyňa. Na naše veľké prekvapenie, pri zameriavaní týchto dlho známych chodieb sme sa odrazu za úzkou plazivkou ocitli v nových objavoch! Cez plazivku sa nikdy nikto nepretisol, až my teraz, v jeseni. Našli sme menšie siene a krátke chodby, no na niektorých miestach nebolo kde nohu na zem položiť – všade vôkol kosti. Veľké lebky a hnáty vyhynutých zvierat, zrejme medveďov jaskynných sa povaľujú na podlahe jaskyne, čiastočne už zaliate kvapľovinou. Tak takto vyzerala Ľadová jaskyňa predtým, ako sa kosti z jej známych častí postupne s návštevami povytrácali.

Týmito objavmi spolu s mnohými meračskými prácami sme dosiahli dnešnú métu, hoc len symbolickú, lebo jaskyne ťažko zmerať – koľko z nich ešte nepoznáme? Iné sú prepojené, riekami či zanesenými chodbami, no človek uznáva len to za spojené, kadiaľ sám prejde…

Niekoľko záberov tu: JK Demänovská Dolina

Oficiálne štatistiky Rumunska: https://www.speologie.org/statistici

Takto sme prišli k plazivke na konci veľkej chodby za Hurbanovým dómom. Za ňou mala podľa mapy A. Droppu z roku 1952 nasledovať už len nízka, zasintrovaná chodba…

No preplazíš sa ďalej, s meracími prístrojmi, že len na skok to bude a skutočne – malá sienka, za ňou ešte jedna s pekným bielym jazerom a zúfalý koniec v sintroch. No v prvej sienke sa pozrieš hore, ajhľa, sintrový štít ako v Domici. Tu v Demänovej? – to sa veľmi nevidí. No vedľa neho je voľný priestor. Vylezieš hore a hľadíš do tmy. Je tu veľká chodba, jazerá, staré ohromné pagody, kvaple, sintrové hrádzky, netopiere… A odrazu meriame najvyššiu úroveň jaskyne, tú, ktorá v tejto časti chýbala. Na žiadnych mapách ju nebolo vidieť, zmocňuje sa nás pocit objaviteľský, aj podobná radosť… A takto pribudlo 100 m nových či zabudnutých priestorov tejto (pre)historickej jaskyne.

Foto: Miloš Prokop fotky tu

https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/554576-pohlad-na-demanovsku-dolinu-lamanie-duse/ 

Dračia jaskyňa v Sokole Pokračovali sme vo výkope na konci Dolnej úrovne pod stropom, tu však (bez existencie prievanu) sme od začiatku prác mali pochybnosti o zmysluplnosti podniku. Koncom januára sa čelba uzavrela medzi podlahový sinter a masívne steny a to nás priviedlo k rozhodnutiu skúsiť postupovať v tej istej chodbe napred, ale už pri jej dne, kde medzi sintrovým nátekom a stenou cez štrbinu rozmeru 5 x 15 cm vanul slabý prievan. Napriek očakávanej dlhej práci sme už po 5 akciách objavili Udiareň, malú sienku rozmerov 3 x 5 m so stropom tvoreným masívnymi sintrami. Túto bolo nutné vypratať (počas dvoch akcií) od sintrových štrkov a hliny, aby sme mohli opäť lokalizovať prievan – ubiehal medzi praskliny v 40 cm mocných podlahových sintroch. Prieskumné vrty nadol potvrdili, že pod ním sa nachádza voľný priestor a stále slabý prievan sa tratil do týchto dier. Po rozbití sintrovej podlahy sme postúpili do veľmi nízkeho, širšieho priestoru a ďalej prenikli do vertikálnej, puklinovitej chodby s viacerými komínmi a stúpajúcim úzkym meandrom, kde sme prievan stratili. Očakávané pokračovanie hlavnej úrovňovej chodby sme teda nenašli, to klesá zrejme nadol do zaneseného sifónu a tak ďalšie prolongačné aktivity v jaskyni všeobecne sa stávajú otáznymi. Celkovo sme v jaskyni odpracovali 16 akcií.
Chladivý dych Po dvoch rokoch sme sa vrátili k výkopovým prácam v jaskyni, nasledujúc prievan na jej dne, o ktorom predpokladáme, že jeho zdroj môže byť zhodný so zdrojom prievanov v okolí Pieskovej siene Pustej jaskyne. 7 akcií trvalo prekonávanie asi 8 metrového úseku úžin, 21. novembra sme prenikli do sienky nazvanej Liptovská izba, odkiaľ vybiehali dve vetvy plazivkovitých a labyrintických, anastomóznych chodieb. Jedna traverzuje naprieč klesajúcimi nízkymi kanálmi a končí zasedimentovaním, druhá klesá po vrstvách a puklinách nadol. Tu bolo identifikované aj prúdenie vzduchu a hneď na nasledujúcej akcii, avšak v situácii záhadne zmiznutého prievanu z objavnej plazivky, sme cez dve prekážky objavili ďalších asi 70 m chodieb, celkovo tu bolo objavených asi 170 m (100 m zameraných), odpracovaných 8 akcií. Jaskyňa má zameranú dĺžku 706 m s prevýšením 52 m.
Štefanová V lete bol dokončený vchod č. 2 na povrchu, osadili sme antikorový uzáver do nízkeho betónového monolitu. Počas piatich prieskumných výprav bolo objavených asi 330 m chodieb nad Chodbou mŕtvych jazier (Chodba u pagody), v strednej časti Metra a na konci Kryštálových riek, 268 m sme aj zamerali. K 31. 12. 2019 je dĺžka jaskyne 17 981 m s prevýšením 129 m.
Pustá jaskyňa Dve akcie smerovali cez V3 za Martinov sifón, piepsy určili dĺžku neprekopaného úseku skratky do Ivaninho dómiku na 3 m. V pukline pod Chodbou radosti sme po roku a pol pokračovali vo vŕtacích prácach na základe výsledku spustu kamery nadol do pukliny. Improvizované zariadenie s kamerou a čelovkou na dvoch lankách po 14 m vertikálneho klesania dosadlo na stupeň chodby, ktorá sa zrejme mierne zväčšuje a ďalej klesá. Koncom roka sa tu uskutočnili 4 pracovné výpravy.
Jaskyňa pod cestou Dva roky odpočívajúca nádejná lokalita sa v letnom období stala dejiskom 9 krátkych akcií, počas ktorých sme pokračovali v uvoľňovaní závalu v objave za sifónom z roku 2017. Prievan z neznámych častí jaskyne však smeroval popod zasutený strop, kde sa ukázala možnosť vykopania nového a ľahšie z povrchu zabezpečiteľného (už tretieho) vchodu tejto krátkej jaskyne. Na povrchu však miesto je priamo pod elektrickým stĺpom vysokého napätia, čo vyvolalo nutnosť oficiálnej dohody s prevádzkovateľom el. siete.
Červené Počas dvoch viacdňových výprav sme s pomocou el. navijáku kopali v studni na dne jaskyne. 4 pracovné dni nám trvalo vyčistenie priepasti na plný profil tak, aby už nebolo potrebné zabezpečovať postup na čelbe výdrevou, paženie sme vybudovali len nad hranou priepasti na hranici s klesajúcou chodbou. Druhú polovicu Letnej demänovskej expedície sme už venovali zahlbovaniu sa v plnom profile studne nadol, jej vykopaná hĺbka je 8 m v profile cca 2 x 1,5 m, celkovo od vertikálneho vchodu na povrchu po dno studne je 13 m. 7 akcií bolo tiež venovaných prípravným činnostiam, vynáškam materiálu a úpravám v Meandra.
Diera s Oknom Na základe informácie o výskyte hučiaceho prievanu, ale aj vzhľadom na zaujímavú polohu jaskyne sa pod vedením jaskyniarov OS Nicolaus v rámci Zimnej demänovskej expedície uskutočnilo 5 výkopových akcií na konci jaskyne. Postup bol v ťažkých podmienkach spevnených, najmä alochtónnych sedimentov len asi 2 m vpred vo veľkom profile a súčasne s pomerne dobrou istotou vyvrátená možnosť existencie prievanu. V prácach sa tu už neplánuje pokračovať.
Tesné jaskyne Pod umelou terasou starej plánovanej cesty k Horskému hotelu Chrámu slobody sa nachádza viacero menších fluviokrasových jaskýň so zaujímavou polohou voči najbližším jaskyniam a v nárazovej zóne Zadnej vody. Počas dvoch akcií sme tu vykopali ďalšiu jaskyňu s možným prievanom v tesnej blízkosti Tesnej jaskyne č. 2 s dĺžkou 4 m a trojicu jaskýň aj zamerali.
Ponor P1 Najvyšší identifikovateľný ponor Demänovky na Lúčkach je predmetom záujmu členov klubu už niekoľko rokov, odkedy tu bol zistený prievan. Povodeň v roku 2017 síce ponor zaniesla, no v uplynulom roku sme si všimli obnovenie prievanu. Počas roka, keď približne 5 mesiacov sa celá Demänovka ponárala už na tomto mieste do podzemia, sme sledovali odtok, prúdenie vzduchu, sondovali a bioindikačnou metódou hľadali profil možnej chodby (výsledok hovorí o niekoľko metrov širokej chodbe v hĺbke 4 m pod kopaným chodníkom). Ako možný vstup do najvyšších (v smere tokov) priestorov Demänovského jaskynného systému je toto miesto veľkou výzvou pre ďalšie práce. Proti prieniku do podzemia však hovorí veľmi nepriaznivé horninové zloženie blízkeho okolia.
Lehotská Kamenica 3 prieskumné akcie na toto zvláštne miesto priniesli nové, zaujímavé poznatky. Uvedomili sme si tu existenciu asi 50 m dlhého terénneho zárezu končiaceho v závrte v strmom svahu (bezstropá jaskyňa?), všimli si fluviálne tvary niektorých kamenných blokov v blízkosti, ale tiež sme na vrchole leta našli niekoľko veľmi studených, silných výduchov (jeden s teplotou iba 2,7 °C) v korózne rozšírených miestach masívu. Vykopali sme tu dve sondy, tretiu (Osia sonda) na mieste drobného odtopenia snehu (zo zimného prieskumu) pod stienkou na južnom konci zlomeniska. Pre objasnenie prúdenia a zdržania sa vzduchu v Kamenici tu plánujeme merkaptánové skúšky a zimnú kontrolu sond.
Z ďalších jaskýň sme počas roka práce a prieskumy vykonávali v Jaskyni v Sokole, v DJM, Ponore v malej skale, Údolnej, Mošnickej jaskyni, Chráme slobody v Zabudnutej chodbe a na poslednej akcii roka sme v Mramorovom riečisku priamo nad chodníkom objavili 40 m nových priestorov.
Povrchové prieskumy smerovali (po tri akcie) do Sokolov, Machnatej dolinky a tiež Belianskych Tatier, kde sa v pod vedením Speleo Bratislava našli dve nové jaskyne v masíve Nového vrchu, a tiež sme identifikovali tri nádejné miesta na prieskum v stenách Nového vrchu a Muráňa. Ďalšie povrchové prieskumy prebehli v okolí P1, v Krčahove a na Blatníku.

VÝSKUMNÉ AKTIVITY Výskumu parietálnej fauny vybraných jaskýň Demänovskej doliny sme venovali v roku 2019 5 výprav, pričom sme navštívili 31, resp. 22 jaskýň v lete a jeseni. Kontinuálne klimatologické merania sme vykonávali v Dračej jaskyni v Sokole, Štefanovej č. 2, v Lehotskej Kamenici, v Chladivom dychu a Psích dierach merania trvajú aj v roku 2020.

ĎALŠIE ČINNOSTI RTVS natočila reportáž o objave Dračej jaskyne v Sokole, v SME Liptov vyšiel článok o Plačlivej stienke na Stodôlke. V KC Diera do sveta sme mali prednášku o jaskynnom umení. Zorganizovali sme tiež niekoľko environmentálnych výprav do Demänovských jaskýň. V Spravodaji SSS sme publikovali 3 články a na web stránke klubu pribudli dva texty.

V roku 2019 sme spolupracovali s mnohými jaskyniarmi SSS, najmä z klubov SC Nicolaus, OS Liptovský Mikuláš, OS Čachtice, OS Ružomberok, Speleo Bratislava, SK Banská Bystrica, SK Tisovec, s jaskyniarmi z Moravy a ďalšími. Úzka spolupráca bola so Správou slovenských jaskýň a Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva.

V roku 2019 sme uskutočnili približne o tretinu menej akcií, ako to bolo niekoľko posledných rokov zvykom. Ako sa však tiež ukázalo, aj mladší členovia klubu sú schopní už takmer autonómne pôsobiť na pracovných lokalitách, čo dáva nádej, že kontinuita aktivity klubu ostane aj do budúcnosti na vysokom štandarde.

ZHRNUTIE V roku 2019 sme uskutočnili minimálne 101 pracovných akcií. Objavili sme 572 m nových jaskynných priestorov a zamerali 397 m polygónu.

Zoznam členov klubu v roku 2019: Pavel Bella, Dalibor Benický, Lukáš Benický, David Droppa, Ján Dzúr, Pavel Herich st., Pavel Herich, Ľuboš Holík, Bohuš Horvát, Zdenko Chrapčiak, Ján Kokavec, Ľubomír Kokavec, Martin Korček, Ivan Kundis, Ján Matejička, Dušan Mičuch, Peter Okoličány, Pavol Osadský, Ján Poliak, Miloš Prokop, Martin Rybanský, Michal Salák, Ľubomír Semelbauer, Michal Staroň, Milan Staroň, Peter Staroň, Roman Staroň, Ivan Šulek st., Ivan Šulek ml., Ján Zelinka (spolu 30); čakatelia: Martin Androvič, Juraj Jalový, Filip Letovanec, Dávid Obert, Matej Okoličány, Martin Zavřel.

Po objave Dračej jaskyne v Sokole (do 18. 11. 2018 mala dĺžku 477 m a prevýšenie 27 m) v auguste 2018 sme si uvedomili možnú genetickú súvislosť s priamo nad a len o 20 m vyššie sa nachádzajúcou Jaskyňou v Sokole (323 m/46 m). Po vylezení komína a objavení Medzisiene pri meračských prácach dva dni po objave samotnej jaskyne sme zistili, že najvrchnejšia časť meandra vybiehajúceho z tohto priestoru je už v úrovni vchodu Jaskyne v Sokole. A tak sa nám presintrené pieskové platne na konci meandra s prítomným prievanom zdali ako vhodné miesto pokračovania výkopových prác.
Štyri akcie do objavu Už 1. septembra sme sa zišli na mieste (Ivan Šulek ml., Michal Staroň, Zdenko Chrapčiak a Paľo Herich) a vystrojení len kladivom sme po starom búšili oproti akejkoľvek hrane presintrených pieskov a kvapľoviny. Vďaka intenzívnemu striedaniu pracujúcich sa podarilo prekážku po niekoľkých hodinách prekonať, ale dočkali sme sa mierneho sklamania, pretože sľubný prievan mizol v rozdvojujúcej sa tesnej plazivke plazivke do neznáma. Upútali nás však jej steny a strop, ktoré tvorili miesto karbonátickej horniny len zasintrované žulové piesky (a na dne chodby bol zas len piesok). Takto vznikla myšlienka vyvŕtať sondu dlhým vrtákom, či nie sme len pod nejakým falošným stropom chodby a vrták nevbehne po kúsku do vzduchoprázdna veľkej, hornej úrovne Sokola…
13. septembra sme sa zišli dvaja (Michal Staroň a Paľo Herich), v ľavej odbočke plazivky sa nám podarilo prepchať dva metre ďalej a identifikovať prievanové miesto, miniatúrnu úžinu (5 x 10 cm) vytesnenú organickými, guľovitými tvarmi masívnych presintrených pieskov; beznádej miernila len fosfátová kôrka na vstupe do úžiny od netopierov, ktoré ju zjavne využívali na prechod do ďalších priestorov jaskyne. Pravá odbočka plazivky vyzerala nádejnejšie, pieskový polosifón mohol pokračovať ďalej. Mišo začal kopať, miesto však bolo zdanlivo bez prievanu. Paľo zatiaľ dole hlavou vŕtal strop v ľavej odbočke, no ani po 50 cm vrtu sa neukázala žiadna zmena. Tiež vŕtací pokus na rozdvojení plazivky nepriniesol želané poznanie a prekvapivo bolo problematické vôbec rozoznať rozdiel medzi presintreným pieskom a masívnou horninou. Ako posledné možné miesto, kde by sa dala sonda navŕtať, sa javilo nad visutou sintrovou platňou, priamo nad prekopaným miestom z predchádzajúcej akcie, kde bola kupolovitá kaverna veľkosti asi 50 x 70 cm s výškou do 40 cm, tvorená opäť zasintrovanými pieskami. A tak napokon prišla dlho očakávaná chvíľa (pokusy s vŕtaním do stropu neboli len v Dračej jaskyni), po rozbití starej platne, dlhý vrták po 15 cm sintra celý až po hlavu vŕtačky prenikol do hliny. Vzápätí ho v diere nahradila čosi dlhšia drevená tyč, ale tá po hline narazila opäť na pevnú konzistenciu. Načim bolo skúsiť druhý vrt pár centimetrov vedľa, kde sa situácia s hlinou však opakovala. Po vytiahnutí drevenej tyče šiel si Paľo premyslieť za roh, čo ďalej. Odrazu, keď ruch vŕtačky aj v ušiach trochu utíchol, ozval sa subtílny, no v priestore tichej jaskyne evidentný hukot… „Ha“ ozval sa Paľo a začal tušiť, no druhé „Haa“, tónom oveľa vyšším a znejúce veľmi excitovane, až Miša strhlo od zádumčivého kopania, zaznelo, keď prišiel pod miesto vrtu a silný prúd studeného vzduchu sa valil cez 12 mm širokú dieru!
O dva dni neskôr na nás (Zdenko Chrapčiak, Milan a Michal Staroň, Bohuš Horvát a Paľo Herich) čakala ťažká úloha sa ručne, prípadne len s predvŕtavaním dier na sekáč, v tesnej kupole dohora prebiť cez pružný ale odolný presintrený strop. Poloha pracujúceho bola veľmi stiesnená, sediac pokrútený na dne plazivky musel vyvŕtavať diery do sintra a najmä vytrvalo búšiť si tesne nad hlavou ťažkým kladivom a sekáčom. Ruky v tejto polohe strácali silu veľmi rýchlo, rotácia jaskyniarov prebiehala v krátkych intervaloch takto asi 4 hodiny. Sprvu len úzky otvor v strope umožňoval postupne aj narušovať nadložnú hlinu premiešanú s kusmi sintrovo-pieskových úlomkov. S jeho zväčšovaním sme čoraz odvážnejšie, s vystrčenou rukou dohora, zhadzovali si na hlavu a za krk sypký materiál až objavil sa opäť prievan, ktorý s každou hrsťou hliny silnel. V jednom momente Zdenko v nastupujúcej eufórii zvolal: „Chlapi, to je predsa Zug (čítaj cúg), nie obyčajný prievan, ale poriadny demänovský Zug!“
Avšak prekopaním sintra a hlineného nánosu (15 + 70 cm) sme sa neocitli v tušenej priestrannej chodbe, lež v plazivke vyplnenej jemným sedimentom, ktorá pod stropom mala len tesný voľný priebeh a rozdvojovala sa presne tak, ako plazivka pod ňou. Prievan sa tiež delil do oboch smerov; vľavo vyzerala byť prekážka ľahšia a skutočne, po dvoch hodinách práce sme prenikli do peknej sienky, z ktorej však opäť vybiehal len tesný meander pod hranicou prieleznosti. So zvyškami síl sme ešte postúpili na meter v pravej vetve, no tu sa javila práca zložitejšia a tak po siedmych hodinách čistého času kopania sme pracovisko opustili.
Po vynáškach a zabetónovaní uzáveru sme sa na miesto vrátili až 18. 11. 2018 (Milan a Michal Staroň, Zdenko Chrapčiak a Paľo Herich). Systematicky sme prehlbovali pravú vetvu plazivky na štvornožky, po 2,5 m bola v strope zníženina, za ktorou chodba sa mierne dvíhala a zdalo sa, že chodba pokračuje ďalej skôr horizontálne. Prekvapivo, už o chvíľu nato sa po vybratí niekoľko väčších kusov sedimentu otvorila voľná chodba… S Miňom sme však boli z čelby nič netušiacimi kamarátmi odvolaní na čaj s rumom a tak, nasadiac smutné tváre, sme besedovali a diskutovali o beznádejnom kopaní tam hore v plazivke. Mišo, člen mierne deprimovanej druhej zmeny, po príchode na čelbu však vyhŕkol, že „veď to predsa ide ďalej“ a skôr, než sme mu stihli nasadiť kotviace lano na nohu a prinútiť ho rozšíriť prechod pre všetkých zmizol z dohľadu.
V sieni, čo nasledovala, sme trochu dumali nad pokračovaním, tri z nej vybiehajúce chodby so stropom zníženým k povrchu sedimentu sľubovali ďalšie kopanie, no čoskoro vybrali sme tú správnu, Miňo k lopate nikoho nepustil a po polhodine práce zmizla posledná prekážka pred Druhou úrovňou v Sokole. Nasledoval pohodlný meander s viacerými odbočkami, rozlámaná sieň až napokon svetlo čeloviek dosiahlo stien 10 – 15 m vysokej mohutnej chodby; „tak konečne sa Sokol otvára“ znelo v ozvene. V ten deň sme ešte nízkou, laterálne rozšírenou chodbou objavili Sieň starých dní, do ktorej sprvoti sa dalo nazrieť len cez mreže zo sintrových závesov s čiernou tmou na pozadí. Prekážku sme obišli a následne postúpili vysokými, puklinovitými chodbami so starou, ale stále živou a bohatou sintrovou výzdobou prakticky až ku koncu jaskyne.
Merania a čo ďalej Už počas objavnej akcie sme začali tušiť, že zadná časť objavu nesmeruje priamo ponad Spodnú úroveň a nepodarí sa zrejme nadísť koncovú prekážku na tomto poschodí. Meračské akcie (22., 24. 11. a 23. 12. 2018; D. Droppa, M. Salák a P. Herich) toto potvrdili a prekvapivo zadná tretina objavu ovplyvnená diskontinuitami smeru V – Z smeruje na západ (do masívu) a ocitá sa 140 m priamo pod vrcholom spojeného hrebeňa Veľkého a Malého Sokola.
Značne labyrintické priestory Hornej úrovne dosiahli po odrátaní viacerých duplicitných polygónov rovných 600 m, čím dĺžka jaskyne k 23. 12. 2018 vzrástla na 1077 m s prevýšením 51 m. Koniec známej úrovne zahatali pieskové nánosy a nedokázali sme tu identifikovať prievan, ktorý by určil miesto voľného pokračovania tejto komplikovanej chodby. Práce sme teda od 4. 1. 2019 smerovali do zasintrovanej chodby na konci Spodnej úrovne. Pod jej stropom sme nadviazali na jesennú aktivitu, no podľa predpokladov sa celkom uzavretá chodba so sintrami na dne ukázala nad naše sily a presunuli sme sa o 3 m nižšie a 5 m dozadu, ku dnu úrovňovej chodby, kde cez úžinu 5 x 20 cm medzi mohutným sintrovým nátekom a šikmo uklonenou stenou prúdi slabý prievan. Na tomto mieste sme zatiaľ odpracovali 5 akcií, až čas a ďalšie práce ukážu, či to povedie k novým poznatkom.
Od 18. novembra do 17. februára (16 akcií, celkovo od objavu 40) sa na objavoch, prieskume, dokumentácii a výskume podieľali členovia a čakatelia JK Demänovská Dolina a viacerí ďalší: M. Androvič, J. Bolfa, Š. Bolfa, L. Dorniak, D. Droppa, P. Herich, Ľ. Holík, B. Horvát, Z. Chrapčiak, Z. Jurík, M. Kudla, V. Lieskovec, M. Okoličány, M. Orvošová, M. Prokop, M. Salák, L. Semelbauer, Michal Staroň, Milan Staroň, Z. Štepáneková, I. Šulek ml., B. Vlčko, J. Vozárik, M. Vrbičan a M. Zavřel.
Záver S odkazom na začiatok tejto správy treba poznamenať, že Hornú úroveň jaskyne sa nám podarilo objaviť s veľkou dávkou šťastia – do kupoly, ktorú sme následne prekopali, sme urobili celkovo 10 dlhých vrtov, pričom prievan sa otvoril len v tom jednom jedinom spomenutom prípade (aj poradie vrtov hralo rovnako dôležitú rolu, po dvoch – troch neúspešných pokusoch by sme ďalej už nevŕtali). Keď človek tak premýšľa nad situáciami vedúcimi k objavom v podzemí, toto by mohla byť jedna z tých mýtických situácií: voľné preplávanie sifónu a vynorenie sa vo veľkom dóme s okrúhlou čiernotou v pozadí; narazenie veľkého jazera odspodu s tým, že po dychberúcej záplave sa jaskyniar zdvihne do prekrásne vyzdobenej (a dosiaľ neznámej) chodby; alebo prebitie sintrovej platne s obnovením dávneho prievanu vedúceho do Hornej úrovne v Sokole. A možno i nie, ale takéto zaujímavosti sa dejú v Sokoloch. 

Fotopríloha zatiaľ len tu:

JK Demänovská Dolina na sociálnej sieti

Pustá jaskyňa Počas piatich akcií sme pokračovali v prácach na Prekope do Ivaninho dómiku, postup bol asi 2 m vpred. Vo vchode č. 3 v Machnatom prebehli dve cvičenia HZS a pracovalo sa na rozširovaní úvodných častí.
Psie diery Najmä počas zimnej demänovskej expedície sme pokračovali v komplikovanom výkope v Psích dierach smerom na sever. Vyťažili sme pomerne veľký priestor pod m. b. 44, z ktorého sa ukázalo voľné pokračovanie súčasne s opätovným posilnením prievanu. Malá sienka bola prístupná len chvíľu, pretože cesta do nej viedla popod strop chodby a kolmo na sklon suťoviska, ktoré sa pri najmenšom narušení zosúvalo. Rýchlym nahliadnutím sme zistili, že ďalej nízka, 3 m široká chodba klesá minimálne ďalších 5 m. Nasledovala úvaha, či sa snažiť vybudovať bezpečný traverz krížom cez suťovisko alebo napriamiť celý výkop s tým, že bude postupne zasypaný od suti práve uvoľnený priestor. Vzhľadom na to, že je neistý ďalší vývoj a dĺžka výkopu, rozhodli sme sa ho napriamiť a prekopať sa do sienky bezpečnejšie zvrchu. Spolu sme tu uskutočnili 8 pracovných akcií.
Puklina pod Chodbou radosti Počas prieskumu koncom marca sme obnovili zabudnutú vedomosť o prievane v najspodnejšej časti pukliny s pôvodom potenciálne spoza Sifónu rešpektu, ktorý predstavuje kľúčovú prekážku v pokračovaní Pustej popod dolinku Machnatú a pod masív Červeného. Nasledovalo 9 pracovných akcií na tejto staronovej lokalite, počas ktorých sme najmä rozširovali puklinu tak, aby bolo možné materiál z dna sondy vyťahovať pohodlne v bandaskách. Kúskami hrubých roxorov sme tiež zabezpečili suť a bloky na vrchu kolmej pukliny, nainštalovali kotvenie pre kladku. Náslende, po vyťažení množstva materiálu sme ďalej postúpili asi 3 m nižšie oproti stavu z roku 2006, čo nám umožnilo nahliadnuť do kolmo nadol pokračujúcej pukliny. Na naše sklamanie sprvu človekom zleziteľná puklina smerom nadol sa po 9 metroch žužuje na 15 cm pri veľkej šírke, podľa zvuku padajúcich kameňov takto ešte nejaký čas pokračuje kolmo nadol. Niekotré vhodené kamene, v súlade so staršími informáciami, skutočne dopadali do akéhosi šikmého suťoviska, avšak bez nejakej mimoriadne nádejnej dunivej ozveny z hĺbky. Pred ďalším pokračovaním prác sme sa rozhodli o prieskum pukliny improvizovaným kamerovým zariadením.
Počas marcovej prieskumnej akcie do Pukliny pod Chodbou radosti a Južnej vetvy Klausovho sifónu došlo k nešťastného pádu nášho člena. Neskôr potvrdené podozrenie na zlomeninu ruky nás viedlo k rozhodnutiu nevracať sa komplikovanou cestou, ktorou sme na miesto prišli, ale vyčerpať zatopený Klausov sifón a privolať na pomoc s transportom zraneného členov HZS. Akcia prebehla bezproblémovo a rýchlo, za 4,5 hodiny od nehody sme už balili a vynášali použitý materiál z jaskyne.
Suťovisko pod Veľkým Sokolom Počas dvoch akcií sme hĺbili sondu v menšom výduchu bližšie ku chodníku, karirohože slúžiace na zabezpečenie výkopu sa ukázali ako nepoužiteľné v sypkej suti. Lokalitu sme následne vyčistili; pokiaľ sa celosezónnymi teplotnými meraniami nepotvrdí pôvod prievanu zo stálej teplotnej zóny, neplánujeme tu ďalej pokračovať.
Jaskyňa vo Veľkom Sokole V spodnom poschodí jaskyne sme v roku (asi) 2016 zahájili práce v pieskovom polosifóne, hneď vedľa opusteného výkopu I. Kráľa. Na miesto sme sa opäť vrátili v roku 2018, po štyroch akciách sa tu podarilo objaviť 40 m dlhé pokračovanie. Následne sme chodby zamerali a na ďalších dvoch akciách pokračovali v kopaní pieskového sifónu. Jaskyňa dosiahla dĺžku 323 m s prevýšením 46 m.
Dračia jaskyňa v Sokole Druhá polovica roku sa niesla v znamení objavov a prác v novej jaskyni na Sokole (celkovo 32 akcií). Po objavení výduchu v spodnom rade jaskýň Veľkého Sokola 11. augusta sme na mieste odpracovali štyri krátke dni a 21. augusta prenikli do priestorov dolného poschodia jaskyne v dĺžke takmer 400 m. O dva dni neskôr, pri zameriavaní sme vyliezli do vyšších priestorov dĺžky 80 m, ktoré končili zasedimentovaním s výnimkou stúpajúceho meandra s prievanom. Na tomto mieste sa nám 18. novembra (opäť po štyroch akciách) podarilo s veľkým šťastím preniknúť do mohutnejšieho, no značne labyrintického horného poschodia jaskyne dĺžky vyše 600 m, výškovo zhodného s hlavnou chodbou Jaskyne vo Veľkom Sokole. Jaskyňa po zameraní dosiahla k 23. 12. 2018 dĺžku 1077 m s prevýšením 51 m. Niekoľko akcií sme odpracovali aj na konci spodného ťahu jaskyne, no veľká časť našich aktivít sa počas jesene sústreďovala na zabezpečenie jaskyne uzáverom, natiahnutie vodiacich šňúr, vybudovanie drevených lávok cez sintrové jazierka a dokumentáciu. Tiež tu bol začatý paleontologický výskum pod vedením T. Čeklovského zo SMOPaJ.
Štefanová Kryštálové rieky V južnej časti tejto perspektívnej vetvy jaskyne sme zamerali 173 m priestorov objavených už v roku 2012. Naša aktivita však prebiehala najmä v rozsiahlejšej severnej časti, kde v jej úvodných partiách sa nám podarilo dohora objaviť priestory dĺžky 150 m, z ktorých sme dve tretiny aj zamerali. Zvyšná časť predstavuje opäť vyššie poschodie s mimoriadne náročným prístupom a možnosťou ďalších objavov a ostáva výzvou do budúcna. Po dvoch výpravách sme objavili tiež pokračovanie zo Siene talianskych básnikov v dĺžke 290 m. Na dvoch miestach sa objavené priestory napojili na známe chodby, čo opäť potvrdilo slabú preskúmanosť týchto, pred existenciou druhého vchodu jaskyne veľmi vzdialených priestorov jaskyne. Vo Veterných kotloch sa uskutočnila jedna pracovná akcia, prievan je silný, treba kopať ďalej. Novembrová sieň bola navštívená dvakrát, prieskum a kopanie priniesli posun v plazivke proti vodnému toku z ponoru P14b o 7 m, ďalšia práca je pre stálu vodnú hladinu veľmi komplikovaná. Meračské práce menšieho rozsahu prebehli na hlavnom riečisku za Dómom titanov. Jednu akciu sme venovali aj rozširovaniu vstupného komína vchodu č. 2. Jaskyňa dosahuje k 31. 12. 2018 dĺžku 17 713 m s prevýšením 129 m.
Na jame Začiatkom júla sa uskutočnila prípravná akcia expedície na Jamu, vyniesli sme množstvo vody, na plošine vymenili dva z piatich nosných trámov. Upravili sme tiež okolie vyvieračky v Blatníku v nadm. výške 1111 m (300 m pod Jamou) pre prípad nedostatku vody. Samotná expedícia trvala 4 dni, za použitia elektrocentrály a navijaku sme vyťažili cca 15 m3 (-2,5 m v plnom profile) materiálu z hĺbky 17 – 19 m. Vyťažené množstvo materiálu bolo rovné množstvu vyťaženému na všetkých predchádzajúcich výpravách, v päťčlennej zostave (dvaja vo výkope, obsluha navijaku, vysýpač, preberač kostí a iných nálezov) sme ťažili s pomocou troch dvojíc 25 – 35 l bandasiek rýchlosťou takmer 1 m3 za hodinu so spotrebou 0,4 l benzínu (za hodinu). Plocha výkopu sa od začiatku prác podstatne zväčšila a aj s použitím techniky je postup v nadmorskej výške 1445 m pomerne pomalý. Avšak v ďalších rokoch to môže byť na tejto speleo-archeologickej lokalite ešte veľmi zaujímavé, pokúsime sa tu vytrvať.
Chrám slobody V Pekelnom sifóne prebehla jedna potápačská akcia, M. Manhart postúpil opäť niekoľko metrov ďalej, avšak konštatoval, že veľmi silný prúd vyhadzujúci piesok a drobný štrk do výšky 1 m vyviera spod plochých blokov v hĺbke 32,5 m a cesta ďalej je neprielezná. Nasledujúci pokus bude smerovať z Jazerného dómu v Štefanovej.
Beníková v Januári sme jaskyňu konečne po rokoch a mnohých akciách domerali, súčasne sme vyliezli do okna nad zadným jazerom kaskádových jazierok a s prekvapením objavili 40 m dosiaľ nenavštívených chodieb.
Jaskyňa č. 27 V tejto jaskyni sme sa po rokoch vrátili do prievanového komína za m. b. 43. V jeho strednej časti sme sa pokúsili nájsť obchádzku závalu v strope a prenikli sme do chodby dlhej 5 m, aj táto však stúpala rovnako nahor a končila závalom. Silný prievan v týchto miestach je veľkou motiváciou, no techniky otvárania vchodu Štefanovej jaskyne by sme už viac krát neradi použili.
Mier a Marošova jaskyňa Pokus o prepojenie týchto dvoch jaskýň s pomocou piepsov a vysielačiek skončil nezdarom, najmenšia zameraná vzdialenosť bola 6,8 m. Predpokladáme, že skutočná vzdialenosť je menšia, avšak jaskyne oddeľujú mocné náteky sintrov. Počas akcie sme ešte našli výduch pod Pavúčou vežou, ale pred začatím hĺbenia sondy bude nutné sledovať prv jeho teplotné pomery.
Chladivý dych a Pustá jaskyňa Ani pokus o spojenie týchto jaskýň, tentoraz prostredníctvom merkaptánu nevyšiel, po príchode do kopaného meandra v Lustrovej sieni (za Pieskovou sieňou dolnej Pustej) sme konštatovali, že rovnako tu, ako aj na spodnom poschodí Chladivého dychu prievan smeruje z neznámych priestorov; teda zdroj môže byť rovnaký, no priama komunikácia medzi týmito jaskyňami nie je. Vo svetle tohto poznatku sa javí nádejne zahájenie výkopu v najnižšom mieste Chladivého dychu, aj vzhľadom na polohu medzi Pustou a Štefanovou.
Tvarohová jaskyňa Pre zaľadnenie vchodu č. 2 Štefanovej sme ako náhradnú aktivitu zvolili opätovné zameranie jaskyne, pretože pôvodné dáta sa stratili. Dĺžku dosiahla 72 m s prevýšením 15 m.
Kvapľové pole Pri povrchovej akci sme 14. februára našli zaujímavé miesto na povrchu, priamo nad hlavným riečiskom medzi Dómom titanov a Jazerným dómom Štefanovej jaskyne, vo výške zodpovedajúcej hornej úrovni Pustej. V lese, na ploche okolo 10 x 15 m vystupujú malé bralá do 2 m výšky, ktoré však predstavujú zvyšky sintrovej výplne oddenudovanej chodby. Aj v širšom okolí po spádnici je možné pozorovať veľké sintrové bloky. Pukliny medzi zvetrávanými sintrovými útvarmi vytvárajú cesty pre prienik teplého vzduchu z podzemia, zatiaľ však nie je isté, či pochádza zo stálej teplotnej zóny jaskyne. Počas siedmych krátkych výprav sme tu umiestnili loggery a vykopali sondu, v ktorej plánujeme pokračovať a overiť, či ostala aspoň časť podzemia v týchto miestach zachovaná.
Počas jednej akcie sme vyhľadali a komplexne zdokumentovali Medvediu jaskyňu pod Sinou v nadm. výške 1476 m; navštívili sme tiež Sondu pod Suchou jaskyňou (866 m n. m.), ktorú sme pred niekoľkými rokmi otvorili. Našli sme tu žulový okruhliak premeru 20 cm aj kusy starých sintrov, nie je vylúčené, že sa jedná o zavalený vchod jaskyne. Na konci hlavného ťahu Okna sme jednou výpravou pokračovali v kopaní pieskového sifónu, výkop sme zamerali a odložili na neurčito.
Povrchové prieskumy a merania prebiehali medzi dolinkami Točište a Pustá (4 akcie); v Uhlišti (5 akcií, zameraná Stará chodba s komínmi, Vykladaný brloh, Úkryt v prevrate); v Krčahove aj v Sokoloch (po dve akcie); tiež po jednej výprave sme navštívili Pustie, Kosienky a zlanili bralo Bašty.
VÝSKUMNÉ AKTIVITY Prebiehali v spolupráci najmä so SSJ, SMOPaJ a SAV v Banskej Bystrici. V Dračej jaskyni v Sokole sme odobrali viacero vzoriek sedimentov (na rozbor, kozmogénne nuklidy, izotopy), tiež sa tu začal paleontologický výskum. Dvakrát sme navštívili Pustú za výskumom kryogénnych procesov, podobne tak i Jaskyňu mieru a Dobšinskú ľadovú jaskyňu. Viacero jaskýň Demänovskej doliny bolo preskúmaných v rámci geologického výskumu SSJ.
DOKUMENTAČNÁ ČINNOSŤ V roku 2018 sme pokračovali v prácach na Atlase Demänovských jaskýň. Objavené jaskynné priestory sme podrobne zamerali a opísali, uskutočnili sme viacero fotodokumentačných výprav.
ĎALŠIE ČINNOSTI V letnom období prebehli skúšky jednolanovej techniky našich čakateľov na vstup do klubu. Nebývalý záujem novinárov o výsledky činností klubu sme nedokázali celkom odradiť, pracovníci TV Markíza navštívili Štefanovú v súvislosti s nálezom kostry najstaršieho plaza Slovenska z Eldoráda. A. Čerňanský o tomto náleze informoval vo všetkých celoštátnych médiách. Objav Chladivého dychu bol zdokumentovaný dvomi družstvami RTVS. V roku 2018 sme publikovali texty v Spravodaji SSS, Aragonite, Týždni, odbornom časopise Geologica Carpathica a v Slovenskom Krase vyšiel rozsiahly článok o výsledkoch prieskumu a výskumu v Chladivom dychu. Na web stránke klubu sme uverejnili tri autorské texty a začali tiež pracovať na stránke novej. Spoluorganizačne sme sa podieľali na Speleomítingu v Liptovskom Jáne. Vzhľadom na jarné neoprávnené vniknutia do Chrámu slobody a Štefanovej jaskyne sme urobili niekoľko opatrení na zabezpečenie vchodov a získanie informácií o pohyboch v týchto jaskyniach.
SPOLUPRÁCA Podieľali sme sa na akciách ďalších klubov SSS vo Svaríne, Žeruche, Grúni, Môcach, v Spismichalovej doline, Gombaseckej jaskyni, Hradnej jaskyni v Liptovskom Hrádku. Zameriavali sme ťažko prístupné časti štôlne Gotthard v Dobšinej.

V roku 2018 sme spolupracovali s mnohými jaskyniarmi SSS, najmä z klubov SC Nicolaus, OS Čachtice, OS Liptovský Mikuláš, OS Ružomberok, JS Spišská Belá, Arachnos, Speleoaquanaut, Speleodiver, SK Banská Bystrica, JK Dubnica nad Váhom, JK Strážovské vrchy, z Trenčianskeho speleoklubu, STJ Krakow, jaskyniarov z Moravy a ďalšími. Úzka spolupráca bola so Správou slovenských jaskýň, Slovenským múzeom ochrany prírody a jaskyniarstva a Ústavom vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici, tiež s Geologickým inštitútom Jagelonskej univerzity v Krakove a Jaskynnou záchrannou službou HZS. Ďakujem im všetkým za vynikajúcu spoluprácu, ktorá snáď bude pokračovať aj naďalej.
Z pohľadu klubu bol rok 2018 úspešným a opäť veľmi poučným obdobím, ďakujem všetkým jeho členom a čakateľom za podporu či aktívnu účasť na pestrých spoločných akciách.
Zhrnutie V roku 2018 sme uskutočnili minimálne 142 pracovných akcií. Objavili sme 1645 m nových jaskynných priestorov a zamerali 1947 m polygónu.

Zoznam členov klubu v roku 2018: Dalibor Benický, Lukáš Benický, David Droppa, Ján Dzúr, Pavel Herich st., Pavel Herich, Ľuboš Holík, Bohuš Horvát, Zdenko Chrapčiak, Ján Kokavec, Ľubomír Kokavec, Martin Korček, Roman Krčula, Ivan Kundis, Ján Matejička, Dušan Mičuch, Peter Okoličány, Pavol Osadský, Ján Poliak, Miloš Prokop, Martin Rybanský, Michal Salák, Ľubomír Semelbauer, Michal Staroň, Milan Staroň, Peter Staroň, Roman Staroň, Ivan Šulek st., Ivan Šulek ml. (spolu 29); čakatelia: Martin Androvič, Filip Letovanec, Dávid Obert, Matej Okoličány.

V jednej z týchto jaskýň si niekto dávnejšie urobil aj obydlie, vyrovnal podlahu, vztýčil múr a dvierka proti prefukovaniu prievanu tunelom, keďže nižšie bol druhý otvor, bezpečný, čnejúci sa vysoko nad chodníkom vedúcim popod skalnú baštu. Tu sa našla aj tajomná rytina sekery v špirále, ktorá však prestáva byť tak záhadná v súvislosti s nájdením vyrytého podpisu z obdobia socializmu hneď oproti. No kto pozná tunely a jaskyne Sokola, celkom prirodzene sa neubráni pocitu, že toto je kraj zasľúbený, chránený, členitý a krásny, obrátený k slnku (a k lyžiarskemu stredisku). Keď bude zle, v Sokole sa schováme…
No novoobjavená Dračia jaskyňa, prv ako komukoľvek z nás, stala sa domovom medveďov jaskynných. Tí ju zrejme dlhšie využívali ako brloh a zachádzali aj pomerne hlboko, zrejme vyše 200 m hlavným ťahom dovnútra, o čom svedčí aj niekoľko menších medvedích zrkadiel cestou na koniec jaskyne. No časom, možno postupne, alebo odrazu sa vchod zavalil a takto pretrval až do leta roku 2018.
Veľaráz sme prešli okolo previsu a často hľadeli na zával v jeho hornej časti. Tu je isto jaskyňa, veď prečo by tu takto podozrivo bloky ležali, no ktovie ako hlboko; a prekladaj kamene veľké ako pol auta na stranu, za neistým výsledkom. Poniže, ešte stále pod tým istým previsom, sa skúsenejšiemu oku posledné roky zdalo, že to je predsa jaskynná podlaha s vírovými jamkami na dne, a naokolo nenápadne, do vápenného prachu vmiešaný žulový piesok (!), v ktorom mravcolevy chystali svoje pasce na miestne terestrické bezstavovce.
O objave jaskyne Noc z 10. na 11. augusta sme so Zuzanou strávili práve v previse portálu Jaskyne vo Veľkom Sokole (dlhá 323 m), druhého dňa zrána sme hneď popod ňu prechádzali (opäť) okolo známeho previsu. Z neznámych dôvodov, akosi intuitívne, lebo žiadne jaskyne sme nehľadali, sa zdal dobrý nápad pozrieť sa medzi bloky ešte raz, tak ako pred pár rokmi, keď sme zameriavali miestne jaskyne. Bolo sa treba trochu zohnúť, vo víkendovom oblečení si ľahnúť do prachu medzi skalami. A v tom momente, v tú augustovú sobotu človek mohol zacítiť prúd chladného vzduchu, plaziaceho sa po dne priestoru…
Prievan? Tu, spomedzi blokov, ale na konci leta ešte stále chladný? A čo vlastne v takejto výške robí spodný otvor? Či to je len z Jaskyne v Sokole? Lenže tam niet prievanu, ktorého by sme si všimli. Počas tohtoročnej zimnej expedície demänovskej sme tam po niekoľkých akciách sa prekopali konečne k akému-takému objavu, skôr skromnejšie nazvať treba postupu (40 m; vôbec v rámci oboch brál Sokolov sa v priebehu desaťročí nepodarilo, napriek mnohým pokusom, nič objaviť), no i tu sme žiadny prievan neotvorili.
O dva dni neskôr, 13. 8. v zložení Michal Staroň, Matej Okoličány a Paľo Herich, sme sa vybrali situáciu overiť, obaja naši vtedajší čakatelia na Sokole dovtedy neboli, tak ako rozšírenie vedomostí prišla výprava vhod. Výduch sme zamerali s GPS, jeho teplota sa pohybovala okolo 8,3 °C, čo sme vzhľadom na nadmorskú výšku nepovažovali za ideálne. Napriek tomu sme tu krátko začali pracovať na sonde v dolnej časti previsu (pri podlahe so skalopsami) (obr. 1), aby sme overili, či je previs skutočne pozostatkom jaskyne a pokiaľ siahala prípadná stena. Súčasne sme rozbíjali veľké, nebezpečne visiace bloky priamo nad výduchom.
17. 8. sme na mieste opäť, oproti minulej zostave sme vytiahli z pohodlia bytu takmer v papučiach ešte mladého Iva Šuleka; neskôr prišiel aj Zdenko Chrapčiak, ktorý opäť čosi tušil (podobne ako pred objavom Chladivého dychu v roku 2017). Sondu sme dokončili zdarne, na kraji pod stenou previsu sa objavili menšie kvaple a fluviálna modelácia stien (bývalej) jaskyne. Zároveň sa ukázalo, že skutočne žulový piesok, pochádzajúci až z jadra Nízkych Tatier, sa nachádza pod vrstvou vápencových odrobenín. Popri tom sme rozoberali bloky nad výduchom, ktorý, kúsok hlbšie ako minule, mal už len 8,0 °C; a začali sme s vyťahovaním sute medzi závalom a šikmou stenou previsu. No čoskoro bolo znať, že treba traverzovať proti prievanu, popri stene cez blokovisko, ktoré sa postupne dvíhalo už nad 3 m výšky. Začali sme tušiť, že sa blížime k jaskyni a predpoklady o zarútení vstupného portálu, aj vzhľadom na sklon vrstiev, sú správne; no tiež to vyzeralo na nevábnu prácu s pažením závalu.
Toto nás priviedlo na riskantnú myšlienku opustiť vodítko prievanu a skúsiť sa prekopať cez blokovisko zhora, kolmo nadol. To však vyžadovalo odhad miesta, kde asi ústil predpokladaný portál na povrch, pretože zahĺbiť sa kolmo nadol s pažením a potom zistiť, že treba pokračovať kolmou zákrutou kdesi doboku bola tá horšia variácia ku kopaniu po prievane odspodu. Avšak, ako sa už veľmi skoro ukázalo, miesto aj spôsob kopania sme napokon zvolili veľmi šťastne.
V rámci nedeľného čajového posedenia (19. 8.) pod Sokolom sme opäť vo dvojici so Zuzanou Štepánekovou začali pracovať na závale zhora. Zuzana pila najmä čaj, Paľo najmä prenášal kamene. Po 2 hodinách práce sa nám podarilo pomerne ľahko sa zahĺbiť o vyše meter nižšie, problém robil len jeden mohutný blok priamo s strede výkopu. Po jeho odstránení bolo odrazu spod vyberaných kameňov cítiť čoraz väčší prievan. Jeho teplota dosahovala sprvu až 11 °C, takže sa zdalo, že ideme dobrým smerom, no vec ešte chvíľu potrvá.
Na nasledovnej akcii, 21. 8. 2018, prišli na miesto Ivan Sulek ml. a Michal Staroň, s cieľom pokračovať v neďeľnom výkope. Najskôr sa zdráhali kopať nadol, no masívne bloky nedávali veľa šancí, a tak pokračovali vyberaním skál a štrku popod previs. Avšak cesta viedla pod nohy, cez kamene ovievané prievanom. Po necelých dvoch hodinách práce, takmer rozhodnutí s akciou skončiť, odrazu spolu so správnym kameňom sa ukázal strop jaskynnej chodby…
Cesta bola ďalej voľná a skutočnosť predčila očakávania; pekne modelovaná, sprvu nízka riečna úrovňová chodba pokračovala plazivkou, čoskoro sa strop postupne dvíhal, tu vľavo odbočka do pekne vyzdobenej siene. Hlavný ťah pokračoval do ďalšej siene, alebo skôr zväčšenia chodby, aby vzápätí znova klesol do starého sifónu. Ivan by už aj počkal na ostatných, no Mišova nespútaná radosť a zvedavosť ich hnala ďalej a pekne modelovanou, 2 – 7 m vysokou chodbou napokon doviedla po 200 metroch až k sintropádu, ktorý prehradil cestu vpred.
Tak konečne je v Sokole nová jaskyňa! Samozrejme ešte v ten deň sme ju podrobnejšie preskúmali (M. Staroň, L. Benický, P. Holúbek a P. Herich), aby sa dalo spoločne podeliť o radosť a oslavovať; v bivaku v tú noc sme trochu i podlahy Veľkého Okna dobrým vínom pokropili.
Príbeh práce a objavov pokračoval opäť o dva dni neskôr, kedy sme s Michalom Staroňom neočakávane meraním dosiahli až na koniec jaskyne. Mišo poctivo preliezal všetky kúty, odbočky aj komíny, hneď sme i merali, veľmi opatrne sa pohybujúc podlahami jaskyne, aby sme čo najmenej stôp po nás zanechali. Po vyčerpaní všetkých možností sa dĺžka polygónu dostala na takmer 400 m. Na konci akcie, značne unavení, stojac v sieňovitom rozšírení úrovňovej chodby, hľadíme nahor k stropu. A posledný nepreskúmaný komín, ktorý Mišo nazval „Tam nič nie je“, sa odrazu roztvára do nízkej siene, z ktorej vybieha viacero odbočiek. Vyzerá, že všetky končia, tak ešte zúfalo meriame, nech sa sem netreba vrátiť kvôli pár polygónom. No jeden meander, ktorý sa vinie najvyššie, je s citeľným prievanom a za neprielezným znížením zjavne pokračuje. Ešte pozbierajúc posledné zvyšky síl, búšime kameňmi do sintrovej platne, tá prekvapivo ustupuje a ťažkou plazivkou sa dostávame do pokračovania meandra nahor. Ten však po chvíli končí prekážkou, na ktorú už treba veľké kladivo a trpezlivosť. Tú sme napokon mali a ohromná náhoda nás neskôr priviedla k ďalším prekvapeniam (o tom ale nabudúce)…
Ďalšie práce Tu sa načas naše prolongačné úsilie zastavilo, akútne sme museli začať riešiť ochranu jaskyne. Natiahli sme šňúry, ktorými sme vytýčili jednotnú cestu jaskyňou, aby zvyšné časti podláh a chodieb ostali nedotknuté (dúfajme) pre ďalšie generácie. Ponad sintrové jazierka sme položili drevené lávky zachytávajúce hlinu a piesok z topánok a čižiem; a hoci by sme radi jaskyňu nechali na plnej zodpovednosti potenciálnych návštevníkov, pevný uzáver jaskyne bol nevyhnutný. Až následne sme jaskyňu začali dokumentovať fotograficky, z hľadiska vývoja, bioty, paleontológie, sedimentárnych výplní a podobne.
Hlavný ťah jaskyne končí starým, mrazovo rozpraskaným sintropádom, ktorý prehradzuje úrovňovú chodbu širokú 5 m s výškou 5 – 8 m v celom priestore. Pri dne chodby sme už pri meraní identifikovali slabý prievan zo štrbiny medzi stenou chodby a sintropádom; podobná, väčšia sa vyskytovala aj pod stropom chodby, avšak tu bol prievan mimoriadne slabý. Akosi spontánne sme zahájili výkop práve v hornej časti priestoru, no po piatich akciách sa potvrdili prechádzajúce obavy, či prievan, ak nejaký bol, neušiel v strope chodby do podobného komína, aké sa vyskytujú v predchádzajúcich častiach chodby. A tak vec ostáva zatiaľ otvorená, popod strop sme síce postúpili 5 m vpred, no na dne je sinter a piesok, na čelbe masívna stena. Naopak, prievan zo štrbiny dole je evidentný, 3,5 m nižšie, no už 5 m vzadu; časom nás čaká rozhodnutie kam pokračovať, alebo treba dúfať, že predpokladaným horným poschodím jaskyne sa dostaneme za túto prekážku.
Zhrnutie Počas 24 akcií od 11. augusta do 10. novembra 2018 sme jaskyňu objavili, predbežne zdokumentovali, zabezpečili jej ochranu a zahájili dva výkopy – na hlavnom ťahu a nad Hornou sieňou. Dĺžku k 23. 8. 2018 dosiahla 477 m s prevýšením 27 m. Na objave sa podieľali členovia a čakatelia JK Demänovská Dolina (Michal Staroň, P. Herich, I. Šulek ml., Z. Štepáneková, M. Okoličány a Z. Chrapčiak). Neskôr sme zistili, že na mieste, ktoré sme po druhej akcii opustili, kopali 28. 2. 2010 asi 1 hod. L. Vlček, D. Janák, J. Macháček, avšak odradil ich neprítomný prievan a veľké bloky. Po objavoch sa na ďalších akciách podieľali: M. Androvič, I. Balciar, P. Bella, L. Benický, T. Čeklovský, D. Droppa, P. Gažík, P. Herich, P. Herich st., B. Horvát, Ľ. Holík, P. Holúbek, Z. Chrapčiak, L. Kubičina, J. Littva, Ľ. Luhová, R. Milovský, D. Obert, M. Okoličány, M. Orvošová, V. Papáč, M. Prokop, M. Salák, Michal Staroň, Milan Staroň, Z. Štepáneková, I. Šulek ml., I. Šulek st., M. Zavřel, J. Zibura, J. Zuskin.