Moderný nástroj pre používateľov Therionu

Komunita jaskyniarov a mapovačov, ktorá využíva softvér Therion na spracovanie jaskynných meraní a tvorbu máp, sa dočkala zaujímavej novinky. Vývojár Ladislav B. predstavil projekt Therion Studio, nový multiplatformový editor určený pre prácu s projektmi Therion.

Projekt vznikol pôvodne ako snaha vytvoriť modernejšie grafické rozhranie pre používateľov macOS, kde tradičný nástroj XTherion dlhodobo narážal na rôzne obmedzenia súvisiace s technológiami Tcl/Tk a BWidgets. Počas vývoja sa však z jednoduchého editoru stal plnohodnotný multiplatformový nástroj dostupný pre Windows, Linux aj macOS.

Therion zostáva základom

Dôležité je zdôrazniť, že Therion Studio nenahrádza samotný Therion. Stále ide o osvedčený a výkonný systém vyvíjaný Martinom Budajom a Stachom Mudrákom, ktorý tvorí základ mnohých mapovacích projektov po celom svete.

Therion Studio funguje ako moderné pracovné prostredie nad existujúcim ekosystémom:

• kompiláciu dát naďalej zabezpečuje Therion,
• zdrojové súbory zostávajú kompatibilné,
• jazyk Therion sa nemení,
• 3D modely sa naďalej zobrazujú v programe Loch.

Pre skúsených používateľov to znamená zachovanie zaužívaného pracovného postupu, pričom získajú komfortnejšie prostredie na každodennú prácu.

Čo prináša Therion Studio?

Najväčším rozdielom oproti XTherionu je moderné používateľské rozhranie a orientácia na pohodlnú prácu s rozsiahlejšími projektmi.

Medzi hlavné funkcie patria:

Tabbed Workspace

Práca v kartách umožňuje súčasne zobrazovať:

• zdrojový text,
• blokovo orientovanú editáciu,
• vizuálny editor mapy.

Všetky pohľady sú navzájom synchronizované.

Inteligentná editácia

Editor ponúka:

• zvýrazňovanie syntaxe,
• automatické dopĺňanie príkazov,
• kontrolu správnosti zápisu,
• kontextovú pomoc generovanú priamo z dokumentácie Therion Book.

Navigácia v projekte

Bočný panel zobrazuje štruktúru projektu vrátane:

• survey blokov,
• máp,
• scrapov,
• diagnostických hlásení.

Pri rozsiahlych projektoch ide o výrazné zjednodušenie orientácie.

Globálne vyhľadávanie

Možnosť vyhľadávať naprieč celým projektom šetrí čas najmä pri úpravách väčších jaskynných systémov.

Vizuálny editor máp

Jednou z najzaujímavejších noviniek je takmer WYSIWYG editor mapy, ktorý umožňuje vizuálnu prácu s objektmi a ich štýlmi. Niektoré štýly sa ešte pripravujú, no základná funkcionalita je už dostupná.

Práca na viacerých monitoroch

Therion Studio podporuje paralelnú prácu vo viacerých oknách, takže na jednom monitore môže byť otvorený zdrojový kód a na druhom vizuálna mapa.

Integrovaný kompilátor

Kompiláciu Therion projektov je možné spúšťať priamo z prostredia aplikácie vrátane prehľadu výstupov a chybových hlásení.

Technológie a vývoj

Program je napísaný v jazyku C++ s využitím frameworku Qt, čo zabezpečuje natívny vzhľad a dobrú podporu na všetkých hlavných desktopových platformách.

Zaujímavosťou je, že autor pri implementácii využíval aj nástroj OpenAI Codex, ktorý pomohol urýchliť vývoj jednotlivých častí aplikácie.

Prvá verejná verzia

Aktuálne vydanie predstavuje prvú verejnú verziu zameranú na každodennú prácu s Therion projektmi. Ako pri každom novom projekte, aj tu možno očakávať drobné chyby alebo chýbajúce funkcie, no základný pracovný rámec je už pripravený na reálne použitie.

Autor preto vyzýva komunitu jaskyniarov, aby aplikáciu otestovala na vlastných dátach a poskytla spätnú väzbu, hlásenia chýb či návrhy na nové funkcie.

Kde Therion Studio nájdete?

Projekt je dostupný na GitHube:

Repozitár: github.com/ladislavb/therion-studio

Inštalačné balíčky a vydania: github.com/ladislavb/therion-studio/releases

Záver

Therion patrí už desaťročia medzi najvýkonnejšie nástroje na tvorbu jaskynných máp. Napriek tomu jeho používateľské rozhranie bolo pre nových používateľov často prekážkou. Therion Studio predstavuje zaujímavý krok smerom k modernejšiemu a intuitívnejšiemu prostrediu bez toho, aby bolo potrebné meniť osvedčené pracovné postupy.

Pre mapovačov využívajúcich Therion môže ísť o jednu z najvýznamnejších noviniek posledných rokov.

The post Therion Studio – nová generácia editora pre jaskynné mapovanie appeared first on Blog SSS.

V jaskyniarskej komunite je málo ľudí, ktorí rozdávali dobro a pomáhali riešiť zapeklité kartografické a prolongačné problémy. Lída už nie je medzi nami a tá správa zarmútila všetkých, čo sme ju poznali… Čítaj ďalej...

Zdroj: Spomíname na Lídu – Ing. Ludmila Ondrouchová (1971–2026)

Lída spolu s manželom Tomášom predstavovali azda najserióznejších, ktorí vládli „rádiosonde“. …

DEŇ DETÍ A JASKÝŇ VO VAŽECKEJ JASKYNI

Pri príležitosti Dňa detí aj Dňa jaskýň a podzemného sveta, ktorý pripadá na 6. júna (vyhlásený Medzinárodnou asociáciou sprístupnených jaskýň) sme vo Važeckej jaskyni uskutočnili podujatie pre malých aj veľkých žiakov. Okrem tematických exkurzii v jaskyni, kde sme si predstavili najvýznamnejšie hodnoty nášho podzemného sveta, čakalo na účastníkov množstvo súťaží a aktivít v areáli jaskyne. Účasť bola hojná, decká spokojné. A my dúfame, že si okrem zážitkov odniesli aj nové poznatky.























(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

Sk_Speleo

Cz_Speleo

Zahraničie

The post Súhrn speleo noviniek (23. týždeň 2026) appeared first on Blog SSS.

Jaskyňa na Ihrisku: zabezpečený blok a nezvyčajný živočích v jaskyni



(Feed generated with FetchRSS)

Dolina Hodruša, 11 km od dediny Malužiná, miesto kde takmer 200 rokov stala banícka osada Široká. V pozadí mierne vľavo Veľký Bok.



(Feed generated with FetchRSS)

MONITORING RADÓNU SO SLOVENSKOU AKADÉMIOU VIED
Správa slovenských jaskýň spolupracuje s viacerými vedeckými inštitúciami. Jednou z nich je Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied. V rámci projektu zameraného na výskum objemovej aktivity radónu v podzemných priestoroch sprístupnených jaskýň, ktorého spoluriešiteľom je aj Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, prebieha od roku 2025 monitoring radónu v Belianskej jaskyni, Bystrianskej jaskyni, Malej Stanišovskej jaskyni a v jaskyni Driny. Merania prebiehajú pomocou stopových aj kontinuálnych detektorov, ktoré sú uložené na vybraných miestach pozdĺž prehliadkovej trasy. Výstupom bude návrh sezónnych korekčných faktorov, ktoré umožňujú odhadnúť priemernú ročnú objemovú aktivitu radónu a napomôžu vypočítavaniu radiačnej dávky, ktorú dostanú sprievodcovia.





(Feed generated with FetchRSS)

OPLATÍ SA NAVŠTÍVIŤ DEMÄNOVSKÚ ĽADOVÚ JASKYŇU?

Táto oddávna známa jaskyňa je súčasťou Demänovského jaskynného systému, ktorý je s dĺžkou viac než 50 km najdlhším v Karpatoch. Poznal ju už Matej Bel, ktorý ju spomína v prvej časti svojho monumentálneho historicko-geografického diela v r. 1723. Okrem unikátnej mapy, ktorej autorom je Belov spolupracovník Georg Buchholtz, obsahuje aj náčrt dračej kostry... Práve Demänovská ľadovka bola a stále je jedinečným náleziskom „dračích“ kostí, ktoré v Belových časoch miestni odvážlivci zbierali pre ich nesporné liečivé účinky. Dnes už vieme, že „dračie“ kosti patria jaskynným medveďom, z ktorých posledné vyhynuli pred asi 24 000 rokmi. Jedna taká kostra „kráčajúceho draka“ tam na návštevníkov čaká.

Impozantné podzemné siene sú charakteristické akousi ponurou atmosférou (ideálny dračí brloh). K tomu iste prispieva aj časté čierne sfarbenie stien, stropov či výzdoby, čo spôsobili sadze z fakiel či dávnych požiarov. Túto bývalú vyvieračku Demänovky zdobia mohutné sitnrové stĺpy, či vysoké klenby. Časť stien je pokrytá stáročnými podpismi niekdajších návštevníkov. Hoci bez ľadu, je to krásna ukážka demänovského podzemia.













(Feed generated with FetchRSS)

K DOČASNEJ UZÁVERE ZBOJNÍCKEJ JASKYNE V BORINSKOM KRASE

Malokarpatská Zbojnícka jaskyňa neďaleko obce Borinka s dĺžkou 125 m je vytvorená vodami bývalého podzemného toku na tektonických puklinách v masíve borinských vápencov. Charakteristické rúrovité priestory významne poznamenali rútivé procesy. Hoci sa nemôže pýšiť bohatou výzdobou, je veľmi významnou lokalitou najmä z geomorfologického a biospeleologického hľadiska. Bolo tu zaznamenaných až 12 druhov zimujúcich netopierov. Rovnako tu boli zistení zástupcovia drobnej terestrickej fauny, ktorých druhové zloženie je v súčasnosti predmetom biospeleologického výskumu.

Jaskyňa patrí medzi verejnosti voľne prístupné jaskyne, kde sporadická návštevnosť nepredpokladá možné ohrozenie jej prírodných hodnôt ani bezpečnosti návštevníkov. Predbežné výsledky biospeleologického výskumu však naznačujú, že jaskyňa je citlivým habitátom vzácnej terestrickej jaskynnej fauny. Preto sme pristúpili k dočasnému obmedzeniu jej návštevnosti.







(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

Taliansko



(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

OTVÁRAME ĽADOVÉ JASKYNE

Zajtra, teda 15. mája, po dlhej sezónnej uzávere otvárame dve naše ľadové jaskyne. Dnes predstavíme Dobšinskú ľadovú jaskyňu.
Keď do nej ako prvý človek v r. 1870 zostúpil mladý banský inžinier Eugen Ruffiniy, iste netušil, že objavil jaskyňu, ktorá má dnes najväčší objem ľadu na svete. Jaskyňa je genetickou súčasťou viac než 28 km dlhého Dobšinsko-stratenského jaskynného systému. Obrovský vrstevnatý podzemný ľadovec každoročne v hornej časti prirastá, v spodnej na kontaktne s horninou sublimuje. Vrstvy tak postupujú čoraz nižšie. Úplná výmena jaskynného ľadu trvá asi 2500 rokov. Zároveň je útočiskom vzácnych chladnomilných netopierov aj jedinečných jaskynných bezstavovcov.

Už viac než 150 rokov krása jaskyne nadchýna turistov z celého sveta. Stabilne elektricky osvetlená je od r. 1887, čo ju radí medzi najstaršie elektrifikované jaskyne v Európe. Na rozsiahlej ľadovej ploche Veľkej siene, ktorú zdobia mohutné, počas roka sa meniace ľadové stĺpy, sa do polovice 20. storočia korčuľovalo. Za Uhorska veľké panstvo, za Československa hokejová a krasokorčuliarska reprezentácia. Dnes tu síce korčuliarov nestretneme, zato na Vás čakajú tunely priamo v ľadovci, ľadové stĺpy a neopakovateľné dojmy z jaskyne, ktorá bola vďaka svojim hodnotám v r. 2000 zaradená do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.















(Feed generated with FetchRSS)

BAŤOV DÓM V DEMÄNOVSKEJ JASKYNI SLOBODY
Začiatkom roka nás oslovil pán Petr Kopčil z Nadačného fondu Jána Antonína Baťu s pozoruhodnou informáciu. V archívnych materiáloch a dobovej tlači vypátral, že časť Demänovskej jaskyne slobody bola pomenovaná ako Baťov dóm. Tak sme sa do pátrania pustili aj my a dopátrali sme sa k zaujímavej histórii.

Družstvo demänovských jaskýň, ktoré jaskyňu od r. 1925 prevádzkovalo a riešilo rekonštrukciu a dobudovanie prehliadkovej trasy v rokoch 1929 až 1933, ako prejav vďaky v r. 1933 naozaj časť jaskyne pomenovalo podľa zosnulého Tomáša Baťu, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí rok predtým. V čase hospodárskej krízy totiž Ján Antonín Baťa, ako nástupca zosnulého brata, zafinancoval sprípstupnenie časti jaskyne nad Hviezdoslavovým dómom, čím vznikol plynulý prehliadkový okruh, ktorým prechádzame dodnes.

Túto udalosť sme si pri príležitosti 150. výročia narodenia Tomáša Baťu pripomenuli slávnostným stretnutím v jaskyni a tematickou exkurziou venovanou histórii objavovania a spístupňovania Jaskyne slobody. Súčasťou programu bol aj krst sprievodného slova v Baťovom dóme, ktoré návštevníkom priblíži tento pozoruhodný príbeh. Následne sme sa presunuli do Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva na podujatie Speleovečer venované Demänovským jaskyniam a Baťovcom.

(foto: P. Staník)

























(Feed generated with FetchRSS)