Aj takéto veci robíme počas sezónnej uzávery

Naše ľadové jaskyne zvádzajú nerovný boj s nepriazňou klímy. Aby sme im v zápase o zachovanie ľadovej výplne aspoň trochu pomohli, každú zimu vo vchode jaskyne vytvárame umelú ľadovú bariéru. Tá napomáha stabilizácii jaskynnej klímy, zachovaniu ľadovej výplne a zlepšeniu tepelnej bilancie jaskyne. V areáli pred jaskyňou vyrábame rozsiahle „klzisko“, ktoré potom rozbíjame a získaný ľad umiestňujeme do priestoru vchodu jaskyne. Opäť nám s robotou pomohli kamaráti dobrovoľní jaskyniari zo skupiny Speleo Bratislava, ktorým úprimne ďakujeme. Aj takto vyzerá úzka a dobrá spolupráca Správy slovenských jaskýň a Slovenskej speleologickej spoločnosti.









(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

Pozývame vás na v poradí už 178. ekopodujatie, ktoré bude tentokrát venované výnimočnej osobnosti nášho regiónu. Príďte si spolu s nami uctiť pamiatku a dielo Ivana Houdeka (1887 – 1985) – muža mnohých talentov, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu ako technik, historik a vášnivý turista.

Počas popoludnia sa môžete tešiť na zaujímavý program a pohľady odborníkov i blízkej rodiny:

• V. Kunová priblíži pôsobenie Ivana Houdeka v Liptovskom múzeu.

Čítaj ďalej Spomienka na Ivana Houdeka – 178. ekopodujatie v Liptovskom Mikuláši at Speleoclub Nicolaus.

Čarovná chodba a Fialový dóm patria medzi najkrajšie časti Demänovskej jaskyne slobody. Objavili ich Vojtech Benický a Alois Lutonský v júni 1927. Pri ďalšom výskume a objave Zázračných siení bola chodba často navštevovaná. Pohyb v nej uľahčovali železné kramle, zábradlia a drevené lávky osadené v exponovaných miestach. Drevené lávky sa časom rozpadli a popadali do jazier pod chodníkmi. Pracovníci ŠOP SR, Správy slovenských jaskýň v spolupráci s Jaskyniarskym klubom Dubnica nad Váhom a Speleo Bratislava začiatkom roka jazerá vyčistili a drevo z jazierok vyniesli von z jaskyne. S čistením museli pomôcť potápači, pretože niektoré drevené časti chodníkov boli až 2 m pod vodou. Raritou bolo vylovenie storočnej kazety na fotenie. Na celej akcii bol najťažší transport potápačskej techniky, ktorý preveril fyzické sily jaskyniarov aj umenie potápačov. Chráňme naše jaskyne!

Krásne video z akcie v prvom komentári























(Feed generated with FetchRSS)

V hlbinách pod Vysokými Tatrami tečúca rieka odráža svetlo jaskyniara. 📷 Pavol Stanik













(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KÚPALI SA RIMANIA V DOMICI?

Dominantou prehliadkovej trasy Domice sú krásne sintrové kaskády, niekedy pretekajúce vodou, inokedy úplne suché, ktoré dostali názov Rímske kúpele. Nie sú však dielom starovekých Rimanov, ba ani sa v nich nekúpali. Verte či nie, túto kaskádovitú sústavu hrádzok si jaskyňa vybudovala sama.

Nielen ľudia a bobry, ale i jaskyne si dokážu stavať hrádze. Keď voda presýtená rozpusteným vápnikom a oxidom uhličitým tečie po jaskynnej podlahe, prekonáva pri tom rôzne nerovnosti. Pri ich prekonávaní je nútená zrýchľovať, čo ju núti zbavovať sa prebytočného rozpusteného oxidu uhličitého a naň naviazaného vápnika. To vedie k tvorbe sintrov, ktorých rast nerovnosti ďalej navyšuje, a to povzbudzuje ďalšie zrýchľovanie vody a opätovný rast hrádzok. Tým si jaskyne si s tisícročnou trpezlivosťou vybudujú kaskádovité hrádzky menších i väčších rozmerov.

Kritickejší z vás nepochybne postrehli, že náš príbeh o jaskyniach budujúcich hrádze obsahuje veľkú dieru – k samostavbe stavbe hrádz predsa stačia nerovnosti, voda bohatá na vápnik a oxid uhličitý. Jaskynné prostredie k tomu vôbec nie je potrebné! Priznávame, je to pravda. Týmto spôsobom rastú travertínové a penovcové kaskády na Lúčanskom vodopáde, či na svetoznámych Plitvických jazerách. Na povrchu ale do hry vstupuje život, ktorý tieto kaskády zvykne zahaľovať hustým zeleným kobercom. Pohľad na ne v ich nahej alabastrovej kráse si teda najviac vychutnáte v podzemí, obzvlášť v jaskyni Domica, ktorá je spomedzi našich sprístupnených jaskýň ich najhúževnatejšou staviteľkou.







(Feed generated with FetchRSS)

Jaskyňa Javorinka vo Vysokých Tatrách
Jaskyňa Javorinka (12 340 m dlhá, 480 m hlboká) situovaná v krasovom masíve Kolového Úplazu medzi Kolovou a Javorovou dolinou je unikátnou jaskyňou a výnimočnou hydrologickou lokalitou. Jaskyňu tvoria štyri dlhšie vodorovné poschodia prepojené vertikálnymi úsekmi s vodopádmi, komínmi a dómami. Najspodnejšími časťami jaskyne preteká stály podzemný tok, ktorého hladina kolíše v závislosti od zrážok a topenia snehu. Nízky prietok umožňuje vstup do hlavných častí jaskyne cez jej spodný vchod v Javorovej doline. Pri jarnom topení snehu a zvýšených vodných stavoch dochádza k zatiopeniu kľúčového sifónu Cerberus, ktorý vstup do jaskyne uzatvorí.
6.3.2026 sme v spolupráci s členmi jaskyniarskej skupiny Spišská Belá nainštalovali 2 monitorovacie zariadenia určené na dlhodobejšie sledovanie hydrologických pomerov v jaskyni. Už teraz sme všetci zvedaví na výsledky, ktoré rozšíria poznanie o tejto jedinečnej lokalite.















(Feed generated with FetchRSS)

MALÁ ŽOMBOJ, Slovenský kras
Správa slovenských jaskýň zabezpečuje starostlivosť o všetky jaskyne na Slovensku a teda aj o tie, ktoré nie sú verejnosti prístupné. Jednou z nich je aj Malá Žomboj v Slovenskom krase, ktorá je so svojou 142 m hĺbkou v súčasnosti najhlbšou prírodnou vertikálnou studňou na Slovensku. Nachádza sa na Silickej planine v tesnej blízkosti modrej turisticky značenej trasy z Jovíc na Silicu. Je náučnou lokalitou a je pri nej umiestnený informačný panel v troch jazykoch.
V tesnej blízkosti ústia vchodu Malej Žomboje sa nachádza niekoľko stromov. Dva z nich boli vplyvom zhoršených poveternostných podmienok vyvrátené a ich kmene padli naprieč otvorom priepasti, z toho jeden z nich ostal zavesený v korune iného stromu. Ďalšie dva stromy boli poškodené. Padajúce stromy poškodili aj zábradlie, ktoré chráni návštevníkov lokality pred neopatrným krokom. Postupom času by tiež hrozilo, že chátrajúce kmene stromov spadnú do priepasti a poškodia jej sintrovú výzdobu.
V spolupráci s Horskou záchrannou službou a Správou Národného parku Slovenský kras sme preto vyšpecifikovali podmienky sanácie. Určili sme tiež jej technologický postup v súlade s čo najmenšími možnými negatívnymi vplyvmi na jaskyňu a okolie, nakoľko sa nachádza v najvyššom, 5. stupni ochrany. Pomocou pilčíckych prác a sústavy kladiek sa nám podarilo bezpečne odstrániť padnuté kmene aj ďalšie stromy. Po ukončení prác sme lokalitu označili výstražnou páskou a informačnou tabuľkou o zákaze vstupu do blízkosti poškodeného oplotenia, ktorého rekonštrukciu zabezpečíme v blízkej dobe.
Za pomoc, súčinnosť a parádnu spoluprácu ďakujeme Horskej záchrannej službe a Správe Národného parku Slovenský kras!















(Feed generated with FetchRSS)

2% pre Jaskyniarsku skupinu Spišská Belá. Priatelia, aj tento rok môžete podporiť 2% z dane z Vaších príjmov Vašu obľúbenú neziskovú organizáciu. Ak ste sa ešte nerozhodli ktorá je ta pravá, ponúkame Vám možnosť zainvestovať ich do podzemia. Aj vďaka Vašim 2% odhaľujeme podzemné tajomstvá Tatier.
Stačí iba v tlačive uviesť:
Názov: Jaskyniarska skupina Spišská Belá
IČO: 31990274
ĎAKUJEME🩶





(Feed generated with FetchRSS)

Nové informačné tabule v Speleo-autokempe Malužiná



(Feed generated with FetchRSS)

When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.

(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AJ VĎAKA ŠTÍTOM JE SVETOVÁ, A ČO SÚ TO TIE ŠTÍTY?
Medzi najpozoruhodnejšie formy kalcitovej výzdoby v jaskyni Domica patria menej známe štíty a bubny. Sintrové štíty sú zložené z dvoch paralelných okrúhlych platní hrubých okolo jedného centimetra, ktoré oddeľuje kapilárna plocha. Narastajú po obvode platní vyzrážaním uhličitanu vápenatého z vodného roztoku, ktorý vyroňuje z pukliny na stene alebo strope jaskyne. Sintrové štíty sú sklonené rovnako ako pukliny, z ktorých sa vytvárajú. Keďže voda preniká cez kapilárnu plochu medzi dvoma platňami voda v podobe tenkého pramienka, štíty sa zvyknú nazývať „pramienkové“ kvaple. Sintrové bubny majú po obvode visiacej spodnej platne stalaktity, zväčša okolo celého obvodu. Veľký a ťažký stalaktitový záves sa môže spolu so spodnou platňou odtrhnúť. Štítom sa podobajú stegamity, ktoré hrebeňovito vyčnievajú z jaskynnej podlahy.
V Domici sa vyskytuje viac ako 450 sintrových štítov a bubnov. Takáto početnosť je významná z celosvetového hľadiska. V jaskyni Lehman Caves (Nevada, USA) napočítali 504 štítov, okolo 500 štítov identifikovali aj v jaskyni Grand Caverns (Virgínia, USA). V čínskej jaskyni Shihua sa dokonca uvádza okolo 1200 štítov.
Sintrové štíty v jaskyni Domica skúmal prof. Radim Kettner už v roku 1938. Tým sa Domica zaradila medzi prvé jaskyne na svete, kde boli tieto pozoruhodné útvary opísané. Prvý známy opis sintrových štítov je z roku 1931 z americkej jaskyne Grand Caverns.











(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

Bohužiaľ nie všetci ľudia sa správajú k prírode a jaskyniam zodpovedne. Pracovníci Správy slovenských jaskýň zistili pri kontrole Jaskyne v lome v Závažnej Porube, dlhej 25 m a hlbokej 10 m, jej znečistenie kadávermi uhynutých hospodárskych zvierat. V spolupráci s obcou Závažná Poruba sme jaskyňu vyčistili od zvyškov zvierat – vnútornosti, hlavy, kože (asi 3 týždne staré), následne sme pokračovali v odstraňovaní starších pozostatkov oviec z nedávnej minulosti. Vyzerá to tak, že si z jaskyne niekto spravil nelegálnu kafilériu. Treba zdôrazniť, že hnijúci odpad počas intenzívnych zrážok môže kontaminovať miestne podzemné vody. Podobných prípadov sa v jaskyniach na Slovensku v poslednej dobe vyskytlo niekoľko. Takýto nezodpovední jedinci neznečisťujú len jaskyne a ich biotop, ale škodia nám všetkým.





















(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

V nedeľu 1. marca po sezónnej uzávere opäť otvárame Važeckú jaskyňu.
Važecká jaskyňa patrí medzi tie menšie, no zároveň naše najkrajšie jaskyne. Priestory vytvorené vodami Bieleho Váhu ukrývajú mimoriadne bohatú a pestrú výzdobu. Množstvo krehkých sintrových bŕk, kvapľov, jazierok, kôr či nátekov Vás aspoň na chvíľu vráti do čias rozprávok. Pri sprístupňovaní jaskyne bolo v jej sedimentoch vykopané množstvo kostí jaskynných medveďov z čias dôb ľadových. Niektoré majú viac než 50 000 rokov. Ich kosti, ba aj vyskladanú kostru, môžete obdivovať priamo v jaskyni. Socha tohto chlpatého obra v životnej veľkosti Vás privíta priamo vo vchode. Maca sa ale báť netreba. Ani toho, že by ste sa v jaskyni zapotili. Len si pri vychutnávaní krásy tejto podtatranskej jaskyne treba dávať pozor na hlavu.
Vody z rozsiahleho a neznámeho podzemia Važeckého krasu vyvierajú na povrch kúsok pod jaskyňou vo vyvieračke Varvas. Po návšteve jaskyne si ju určite nezabudnite pozrieť. Ak bude počasie priať, čaká Vás tiež krásny výhľad na Tatry.











(Feed generated with FetchRSS)