ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KÚPALI SA RIMANIA V DOMICI?
Dominantou prehliadkovej trasy Domice sú krásne sintrové kaskády, niekedy pretekajúce vodou, inokedy úplne suché, ktoré dostali názov Rímske kúpele. Nie sú však dielom starovekých Rimanov, ba ani sa v nich nekúpali. Verte či nie, túto kaskádovitú sústavu hrádzok si jaskyňa vybudovala sama.
Nielen ľudia a bobry, ale i jaskyne si dokážu stavať hrádze. Keď voda presýtená rozpusteným vápnikom a oxidom uhličitým tečie po jaskynnej podl
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KÚPALI SA RIMANIA V DOMICI?
Dominantou prehliadkovej trasy Domice sú krásne sintrové kaskády, niekedy pretekajúce vodou, inokedy úplne suché, ktoré dostali názov Rímske kúpele. Nie sú však dielom starovekých Rimanov, ba ani sa v nich nekúpali. Verte či nie, túto kaskádovitú sústavu hrádzok si jaskyňa vybudovala sama.
Nielen ľudia a bobry, ale i jaskyne si dokážu stavať hrádze. Keď voda presýtená rozpusteným vápnikom a oxidom uhličitým tečie po jaskynnej podlahe, prekonáva pri tom rôzne nerovnosti. Pri ich prekonávaní je nútená zrýchľovať, čo ju núti zbavovať sa prebytočného rozpusteného oxidu uhličitého a naň naviazaného vápnika. To vedie k tvorbe sintrov, ktorých rast nerovnosti ďalej navyšuje, a to povzbudzuje ďalšie zrýchľovanie vody a opätovný rast hrádzok. Tým si jaskyne si s tisícročnou trpezlivosťou vybudujú kaskádovité hrádzky menších i väčších rozmerov.
Kritickejší z vás nepochybne postrehli, že náš príbeh o jaskyniach budujúcich hrádze obsahuje veľkú dieru – k samostavbe stavbe hrádz predsa stačia nerovnosti, voda bohatá na vápnik a oxid uhličitý. Jaskynné prostredie k tomu vôbec nie je potrebné! Priznávame, je to pravda. Týmto spôsobom rastú travertínové a penovcové kaskády na Lúčanskom vodopáde, či na svetoznámych Plitvických jazerách. Na povrchu ale do hry vstupuje život, ktorý tieto kaskády zvykne zahaľovať hustým zeleným kobercom. Pohľad na ne v ich nahej alabastrovej kráse si teda najviac vychutnáte v podzemí, obzvlášť v jaskyni Domica, ktorá je spomedzi našich sprístupnených jaskýň ich najhúževnatejšou staviteľkou.
✍️ Slovo editora
Jaskyniarstvo nie je len o dobrodružstve v podzemí, ale aj o systematickej práci, dokumentácii a silnej komunite. Naplno to dokresľujú pripravovaný Jaskyniarsky týždeň 2026, aktuálny spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti i pútavé fotografie z terénu. V tomto špeciálnom reporte nájdete nielen vizuálne svedectvá z práce jaskyniarov, ale aj exkluzívny rozhovor s jedným z popredných odborníkov, Radkom Nejezchlebo
Jaskyniarstvo nie je len o dobrodružstve v podzemí, ale aj o systematickej práci, dokumentácii a silnej komunite. Naplno to dokresľujú pripravovaný Jaskyniarsky týždeň 2026, aktuálny spravodaj Slovenskej speleologickej spoločnosti i pútavé fotografie z terénu. V tomto špeciálnom reporte nájdete nielen vizuálne svedectvá z práce jaskyniarov, ale aj exkluzívny rozhovor s jedným z popredných odborníkov, Radkom Nejezchlebom, ktorý odhaľuje súčasné výzvy a krásu tohto povolania.
Jaskyňa Javorinka vo Vysokých Tatrách
Jaskyňa Javorinka (12 340 m dlhá, 480 m hlboká) situovaná v krasovom masíve Kolového Úplazu medzi Kolovou a Javorovou dolinou je unikátnou jaskyňou a výnimočnou hydrologickou lokalitou. Jaskyňu tvoria štyri dlhšie vodorovné poschodia prepojené vertikálnymi úsekmi s vodopádmi, komínmi a dómami. Najspodnejšími časťami jaskyne preteká stály podzemný tok, ktorého hladina kolíše v závislosti od zrážok a topenia snehu. Nízky prietok umožňuje vstup do hlavných čast
Jaskyňa Javorinka vo Vysokých Tatrách
Jaskyňa Javorinka (12 340 m dlhá, 480 m hlboká) situovaná v krasovom masíve Kolového Úplazu medzi Kolovou a Javorovou dolinou je unikátnou jaskyňou a výnimočnou hydrologickou lokalitou. Jaskyňu tvoria štyri dlhšie vodorovné poschodia prepojené vertikálnymi úsekmi s vodopádmi, komínmi a dómami. Najspodnejšími časťami jaskyne preteká stály podzemný tok, ktorého hladina kolíše v závislosti od zrážok a topenia snehu. Nízky prietok umožňuje vstup do hlavných častí jaskyne cez jej spodný vchod v Javorovej doline. Pri jarnom topení snehu a zvýšených vodných stavoch dochádza k zatiopeniu kľúčového sifónu Cerberus, ktorý vstup do jaskyne uzatvorí.
6.3.2026 sme v spolupráci s členmi jaskyniarskej skupiny Spišská Belá nainštalovali 2 monitorovacie zariadenia určené na dlhodobejšie sledovanie hydrologických pomerov v jaskyni. Už teraz sme všetci zvedaví na výsledky, ktoré rozšíria poznanie o tejto jedinečnej lokalite.
MALÁ ŽOMBOJ, Slovenský kras
Správa slovenských jaskýň zabezpečuje starostlivosť o všetky jaskyne na Slovensku a teda aj o tie, ktoré nie sú verejnosti prístupné. Jednou z nich je aj Malá Žomboj v Slovenskom krase, ktorá je so svojou 142 m hĺbkou v súčasnosti najhlbšou prírodnou vertikálnou studňou na Slovensku. Nachádza sa na Silickej planine v tesnej blízkosti modrej turisticky značenej trasy z Jovíc na Silicu. Je náučnou lokalitou a je pri nej umiestnený informačný panel v troch jazykoch.
V te
MALÁ ŽOMBOJ, Slovenský kras
Správa slovenských jaskýň zabezpečuje starostlivosť o všetky jaskyne na Slovensku a teda aj o tie, ktoré nie sú verejnosti prístupné. Jednou z nich je aj Malá Žomboj v Slovenskom krase, ktorá je so svojou 142 m hĺbkou v súčasnosti najhlbšou prírodnou vertikálnou studňou na Slovensku. Nachádza sa na Silickej planine v tesnej blízkosti modrej turisticky značenej trasy z Jovíc na Silicu. Je náučnou lokalitou a je pri nej umiestnený informačný panel v troch jazykoch.
V tesnej blízkosti ústia vchodu Malej Žomboje sa nachádza niekoľko stromov. Dva z nich boli vplyvom zhoršených poveternostných podmienok vyvrátené a ich kmene padli naprieč otvorom priepasti, z toho jeden z nich ostal zavesený v korune iného stromu. Ďalšie dva stromy boli poškodené. Padajúce stromy poškodili aj zábradlie, ktoré chráni návštevníkov lokality pred neopatrným krokom. Postupom času by tiež hrozilo, že chátrajúce kmene stromov spadnú do priepasti a poškodia jej sintrovú výzdobu.
V spolupráci s Horskou záchrannou službou a Správou Národného parku Slovenský kras sme preto vyšpecifikovali podmienky sanácie. Určili sme tiež jej technologický postup v súlade s čo najmenšími možnými negatívnymi vplyvmi na jaskyňu a okolie, nakoľko sa nachádza v najvyššom, 5. stupni ochrany. Pomocou pilčíckych prác a sústavy kladiek sa nám podarilo bezpečne odstrániť padnuté kmene aj ďalšie stromy. Po ukončení prác sme lokalitu označili výstražnou páskou a informačnou tabuľkou o zákaze vstupu do blízkosti poškodeného oplotenia, ktorého rekonštrukciu zabezpečíme v blízkej dobe.
Za pomoc, súčinnosť a parádnu spoluprácu ďakujeme Horskej záchrannej službe a Správe Národného parku Slovenský kras!
2% pre Jaskyniarsku skupinu Spišská Belá. Priatelia, aj tento rok môžete podporiť 2% z dane z Vaších príjmov Vašu obľúbenú neziskovú organizáciu. Ak ste sa ešte nerozhodli ktorá je ta pravá, ponúkame Vám možnosť zainvestovať ich do podzemia. Aj vďaka Vašim 2% odhaľujeme podzemné tajomstvá Tatier.
Stačí iba v tlačive uviesť:
Názov: Jaskyniarska skupina Spišská Belá
IČO: 31990274
ĎAKUJEME🩶
(Feed generated with FetchRSS)
2% pre Jaskyniarsku skupinu Spišská Belá. Priatelia, aj tento rok môžete podporiť 2% z dane z Vaších príjmov Vašu obľúbenú neziskovú organizáciu. Ak ste sa ešte nerozhodli ktorá je ta pravá, ponúkame Vám možnosť zainvestovať ich do podzemia. Aj vďaka Vašim 2% odhaľujeme podzemné tajomstvá Tatier.
Stačí iba v tlačive uviesť:
Názov: Jaskyniarska skupina Spišská Belá
IČO: 31990274
ĎAKUJEME🩶
✍️ Slovo editora
Prírodné krásy Slovenska sú stále prístupnejšie a lepšie prezentované verejnosti. Svedčia o tom nové informačné tabule v Speleo-autokempe Malužiná, ale aj aktivity Správy slovenských jaskýň a Štátnej ochrany prírody. Záujem o prírodu a jej ochranu podporuje aj hľadanie brigádnikov do informačného centra Skalný mlyn. V aktuálnom reporte vám prinášame prehľad o týchto a ďalších aktivitách, ktoré spájajú osvetu, turistiku
Prírodné krásy Slovenska sú stále prístupnejšie a lepšie prezentované verejnosti. Svedčia o tom nové informačné tabule v Speleo-autokempe Malužiná, ale aj aktivity Správy slovenských jaskýň a Štátnej ochrany prírody. Záujem o prírodu a jej ochranu podporuje aj hľadanie brigádnikov do informačného centra Skalný mlyn. V aktuálnom reporte vám prinášame prehľad o týchto a ďalších aktivitách, ktoré spájajú osvetu, turistiku a ochranu nášho jedinečného prírodného dedičstva.
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.(Feed generated with FetchRSS)
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AJ VĎAKA ŠTÍTOM JE SVETOVÁ, A ČO SÚ TO TIE ŠTÍTY?
Medzi najpozoruhodnejšie formy kalcitovej výzdoby v jaskyni Domica patria menej známe štíty a bubny. Sintrové štíty sú zložené z dvoch paralelných okrúhlych platní hrubých okolo jedného centimetra, ktoré oddeľuje kapilárna plocha. Narastajú po obvode platní vyzrážaním uhličitanu vápenatého z vodného roztoku, ktorý vyroňuje z pukliny na stene alebo strope jaskyne. Sintrové štíty sú sklonené rovnako ako pukliny,
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AJ VĎAKA ŠTÍTOM JE SVETOVÁ, A ČO SÚ TO TIE ŠTÍTY?
Medzi najpozoruhodnejšie formy kalcitovej výzdoby v jaskyni Domica patria menej známe štíty a bubny. Sintrové štíty sú zložené z dvoch paralelných okrúhlych platní hrubých okolo jedného centimetra, ktoré oddeľuje kapilárna plocha. Narastajú po obvode platní vyzrážaním uhličitanu vápenatého z vodného roztoku, ktorý vyroňuje z pukliny na stene alebo strope jaskyne. Sintrové štíty sú sklonené rovnako ako pukliny, z ktorých sa vytvárajú. Keďže voda preniká cez kapilárnu plochu medzi dvoma platňami voda v podobe tenkého pramienka, štíty sa zvyknú nazývať „pramienkové“ kvaple. Sintrové bubny majú po obvode visiacej spodnej platne stalaktity, zväčša okolo celého obvodu. Veľký a ťažký stalaktitový záves sa môže spolu so spodnou platňou odtrhnúť. Štítom sa podobajú stegamity, ktoré hrebeňovito vyčnievajú z jaskynnej podlahy.
V Domici sa vyskytuje viac ako 450 sintrových štítov a bubnov. Takáto početnosť je významná z celosvetového hľadiska. V jaskyni Lehman Caves (Nevada, USA) napočítali 504 štítov, okolo 500 štítov identifikovali aj v jaskyni Grand Caverns (Virgínia, USA). V čínskej jaskyni Shihua sa dokonca uvádza okolo 1200 štítov.
Sintrové štíty v jaskyni Domica skúmal prof. Radim Kettner už v roku 1938. Tým sa Domica zaradila medzi prvé jaskyne na svete, kde boli tieto pozoruhodné útvary opísané. Prvý známy opis sintrových štítov je z roku 1931 z americkej jaskyne Grand Caverns.
Bohužiaľ nie všetci ľudia sa správajú k prírode a jaskyniam zodpovedne. Pracovníci Správy slovenských jaskýň zistili pri kontrole Jaskyne v lome v Závažnej Porube, dlhej 25 m a hlbokej 10 m, jej znečistenie kadávermi uhynutých hospodárskych zvierat. V spolupráci s obcou Závažná Poruba sme jaskyňu vyčistili od zvyškov zvierat – vnútornosti, hlavy, kože (asi 3 týždne staré), následne sme pokračovali v odstraňovaní starších pozostatkov oviec z nedávnej minulosti. Vyzerá to tak, že si z jaskyne ni
Bohužiaľ nie všetci ľudia sa správajú k prírode a jaskyniam zodpovedne. Pracovníci Správy slovenských jaskýň zistili pri kontrole Jaskyne v lome v Závažnej Porube, dlhej 25 m a hlbokej 10 m, jej znečistenie kadávermi uhynutých hospodárskych zvierat. V spolupráci s obcou Závažná Poruba sme jaskyňu vyčistili od zvyškov zvierat – vnútornosti, hlavy, kože (asi 3 týždne staré), následne sme pokračovali v odstraňovaní starších pozostatkov oviec z nedávnej minulosti. Vyzerá to tak, že si z jaskyne niekto spravil nelegálnu kafilériu. Treba zdôrazniť, že hnijúci odpad počas intenzívnych zrážok môže kontaminovať miestne podzemné vody. Podobných prípadov sa v jaskyniach na Slovensku v poslednej dobe vyskytlo niekoľko. Takýto nezodpovední jedinci neznečisťujú len jaskyne a ich biotop, ale škodia nám všetkým.
✍️ Slovo editora
Dlhodobý výskum je kľúčom k odhaleniu tajomstiev podzemia. Ako dokladá viac ako dvojdecénna spolupráca Správy slovenských jaskýň s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, systematická práca prináša unikátne poznatky – od merania teplotných pomerov v takých lokalitách, ako je Dvojzávrt na Zádielskej planine, až po výmenu skúseností so zahraničnými partnermi. Tento komplexný prístup nám umožňuje lepšie porozumieť jask
Dlhodobý výskum je kľúčom k odhaleniu tajomstiev podzemia. Ako dokladá viac ako dvojdecénna spolupráca Správy slovenských jaskýň s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, systematická práca prináša unikátne poznatky – od merania teplotných pomerov v takých lokalitách, ako je Dvojzávrt na Zádielskej planine, až po výmenu skúseností so zahraničnými partnermi. Tento komplexný prístup nám umožňuje lepšie porozumieť jaskynným ekosystémom a ich citlivosti. Či už ide o slovenské alebo české jaskyne, ich ochrana a poznanie sú predpokladom pre zachovanie tohto nenahraditeľného prírodného dedičstva.
V nedeľu 1. marca po sezónnej uzávere opäť otvárame Važeckú jaskyňu.
Važecká jaskyňa patrí medzi tie menšie, no zároveň naše najkrajšie jaskyne. Priestory vytvorené vodami Bieleho Váhu ukrývajú mimoriadne bohatú a pestrú výzdobu. Množstvo krehkých sintrových bŕk, kvapľov, jazierok, kôr či nátekov Vás aspoň na chvíľu vráti do čias rozprávok. Pri sprístupňovaní jaskyne bolo v jej sedimentoch vykopané množstvo kostí jaskynných medveďov z čias dôb ľadových. Niektoré majú viac než 50 000 rokov. Ich
V nedeľu 1. marca po sezónnej uzávere opäť otvárame Važeckú jaskyňu.
Važecká jaskyňa patrí medzi tie menšie, no zároveň naše najkrajšie jaskyne. Priestory vytvorené vodami Bieleho Váhu ukrývajú mimoriadne bohatú a pestrú výzdobu. Množstvo krehkých sintrových bŕk, kvapľov, jazierok, kôr či nátekov Vás aspoň na chvíľu vráti do čias rozprávok. Pri sprístupňovaní jaskyne bolo v jej sedimentoch vykopané množstvo kostí jaskynných medveďov z čias dôb ľadových. Niektoré majú viac než 50 000 rokov. Ich kosti, ba aj vyskladanú kostru, môžete obdivovať priamo v jaskyni. Socha tohto chlpatého obra v životnej veľkosti Vás privíta priamo vo vchode. Maca sa ale báť netreba. Ani toho, že by ste sa v jaskyni zapotili. Len si pri vychutnávaní krásy tejto podtatranskej jaskyne treba dávať pozor na hlavu.
Vody z rozsiahleho a neznámeho podzemia Važeckého krasu vyvierajú na povrch kúsok pod jaskyňou vo vyvieračke Varvas. Po návšteve jaskyne si ju určite nezabudnite pozrieť. Ak bude počasie priať, čaká Vás tiež krásny výhľad na Tatry.
Speleoklub Cassovia
Vyhodnotenie teplotného grafu v Dvojzávrte pomocou Googlu v režime AI.
V novembri sme ukončili práce na lokalite Dvojzávrt na Zádielskej planine za rok 2025. Koncom novembra sme ešte boli dole vo výkope umiestniť datalloger na meranie a zaznamenávanie teploty. Začiatkom februára sme boli na planine, tak sme zároveň boli aj vybrať datalloger. Nižšie je graf teplôt a výstup podľa Google AI.
Na základe poskytnutého teplotného grafu zo senzora v hĺbke 10 metrov
Vyhodnotenie teplotného grafu v Dvojzávrte pomocou Googlu v režime AI.
V novembri sme ukončili práce na lokalite Dvojzávrt na Zádielskej planine za rok 2025. Koncom novembra sme ešte boli dole vo výkope umiestniť datalloger na meranie a zaznamenávanie teploty. Začiatkom februára sme boli na planine, tak sme zároveň boli aj vybrať datalloger. Nižšie je graf teplôt a výstup podľa Google AI.
Na základe poskytnutého teplotného grafu zo senzora v hĺbke 10 metrov a opisu lokality Dvojzávrt možno vyvodiť nasledujúce závery o potenciálnych voľných priestoroch pod šachtou:
Analýza teplotného profilu
Stabilita (november – január): Teplota sa dlhodobo držala na úrovni cca 7 °C až 7,5 °C. Táto stabilita naznačuje, že priestor v hĺbke 10 m je dobre izolovaný od priamych vplyvov povrchovej atmosféry, čo je typické pre jaskynné prostredie s obmedzenou cirkuláciou vzduchu.
Prudký pokles (koniec januára – február): Na grafe vidíme dva výrazné prepady teploty – najprv k 5,5 °C a následne až k 3,2 °C.
Vzhľadom na zimné obdobie (január/február) a fakt, že závrt funguje ako ponor, je tento pokles pravdepodobne spôsobený vtekaním studenej vody z roztopeného snehu alebo zimných zrážok priamo do odtokového kanála.
Alternatívne môže ísť o nasávanie studeného vonkajšieho vzduchu (komínový efekt), čo by potvrdzovalo prepojenie na rozsiahlejší systém pod povrchom.
Geomorfologické a speleologické indície
Odtokový kanál v masíve: Prítomnosť takmer vertikálneho kanála v korozívnom masíve, ktorý smeruje „skoro kolmo dole“, je jasným dôkazom vertikálneho smerovania krasovatenia. To, že kanál „odteká“, predpokladá existenciu prijímacieho priestoru nižšie.
Sintrová výplň: Výskyt sintrových kôr, nátekov a juvenilných foriem kvapľov (stalaktity, stalagmity) naznačuje, že v danom mieste dochádza k vylučovaniu vápenca z presakujúcich roztokov. Tieto formy potrebujú na svoj vznik voľný priestor vyplnený vzduchom.
Kryštalické agregáty: Nález samostatných kryštálov môže naznačovať prostredie s pomalou kryštalizáciou v chránenom, pravdepodobne kavernóznom priestore.
Odhad potenciálnych priestorov
Vertikálne pokračovanie: S vysokou pravdepodobnosťou sa pod dnom výkopu nachádza systém vertikálnych puklín alebo užších šachiet. Keďže ide o Zádielsku planinu, ktorá je známa hlbokým krasovatením, tieto trhliny môžu viesť k hlbším horizontálnym úrovniam.
Dynamický systém: Reakcia teploty na vonkajšie zrážky (pokles teploty pri pretekaní vody) potvrdzuje, že systém je priechodný pre vodu aj vzduch. Prudký pád teploty na konci grafu (až k 3 °C) naznačuje, že objem vtekajúcej studenej vody alebo vzduchu je dostatočne veľký na to, aby lokálne ochladil masív v okolí senzora.
Rozmery: Ak je odtokový kanál v masíve viditeľný a smeruje nadol, existuje predpoklad, že po prekonaní úžin by sa mohol otvoriť do menšej siene alebo dómu, ktoré sú typické pre koreňové zóny závrtov v tejto časti Slovenského krasu.
Záver: Teplotné anomálie v kombinácii s hydrogeologickou funkciou (ponor) a prítomnosťou primárnych jaskynných foriem (sintre) silne naznačujú existenciu pokračujúcich voľných priestorov vertikálneho charakteru. Pre ďalší prieskum by bolo vhodné sledovať rýchlosť teplotnej odozvy po konkrétnych zrážkových úhrnoch, čo by pomohlo odhadnúť priame prepojenie s povrchom.
Máte k dispozícii aj údaje o zrážkach z blízkej meteostanice, aby sme ich mohli presne korelovať s tými teplotnými prepadmi?
Nájdi údaje o zrážkach z blízkej meteostanice.
Na základe dostupných údajov zo zrážkomernej stanice
Štós-kúpele a klimatologických zhodnotení SHMÚ možno zrážky v období uvedenom na grafe (november 2025 – február 2026) charakterizovať takto:
November 2025: Vysoké úhrny
November 2025 bol v tejto lokalite zrážkovo veľmi bohatý. Stanica Štós-kúpele zaznamenala jeden z najvyšších mesačných úhrnov na celom Slovensku, a to 168,8 mm.
Tento vysoký úhrn zodpovedá začiatku grafu (27. 11. 2025), kedy je teplota v 10 m hĺbke stabilizovaná na cca 7 °C, čo naznačuje, že podzemie bolo v tom čase dobre dotované vodou, ktorá si udržiavala priemernú teplotu masívu.
December 2025 a Január 2026: Výrazný deficit
Po daždivom novembri nastalo obdobie výrazného sucha.
V období od 1. decembra 2025 do 20. januára 2026 chýbalo v horských oblastiach (vrátane Slovenského krasu) miestami až viac ako 100 mm zrážok oproti dlhodobému priemeru.
Január 2026 bol na väčšine územia zrážkovo silne podnormálny až veľmi suchý.
Na grafe toto obdobie sucha korešponduje s miernym, ale plynulým klesaním teploty z 7,5 °C k hranici 6,5 °C (postupné vychladanie masívu bez nových teplejších/chladnejších dotácií vody).
Február 2026: Prudký pokles a zimné zrážky
Prudký prepad teploty na konci grafu (prelom januára a februára 2026), kedy teplota klesá k 3,2 °C, je kľúčový.
Hoci bol január suchý, február býva na horách obdobím vrcholu snehovej pokrývky.
Prudký pokles teploty naznačuje pretopenie snehu alebo studené zimné dažde, ktoré cez závrt (ponor) vnikli priamo do jaskynného systému. Keďže voda z topiaceho sa snehu má teplotu blízku 0 °C, jej prienik do 10-metrovej hĺbky dokáže takto razantne znížiť lokálnu teplotu vzduchu a horniny.
Zhrnutie korelácie:
Obdobie
Zrážková situácia v Štóse
Reakcia v Dvojzávrte (10 m)
November 2025
Nadpriemerné zrážky (168,8 mm)
Stabilná teplota (~7,3 °C), saturácia masívu.
Dec. – Jan. 2026
Výrazný deficit (sucho)
Mierny pokles, stabilizácia bez výkyvov.
Február 2026
Topenie snehu / zimné zrážky
Prudký prepad k 3 °C – priamy prienik studenej vody.
Tieto údaje potvrdzujú, že Dvojzávrt je aktívny ponor s rýchlou hydraulickou odozvou na povrchové zrážkové udalosti, čo je silným indikátorom priechodných voľných priestorov pod šachtou.
Pohľad na mesto Pejë a pohorie Prokletije tU , čevená šípka ukazuje vchod do jaskyne Velika klisura /Gryka e madhe/
Velika Klisura - Great Canyon, Prokletije - Kosovo t1 t2
t3 t4 t5 t6 t7 t8 t9 t10 t11 t12 t13 t14 t15 t16 t17 t18 t19 t20 t21 t22 t2
Správa slovenských jaskýň v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice sa viac ako dve desaťročia systematicky venuje výskumu bezstavovcov v jaskyniach na Slovensku. Zoologický výskum desiatok jaskýň priniesol objav a opis 15 nových druhov živočíchov pre vedu. Reprezentujú vzácne prírodné dedičstvo, endemity obmedzené svojim výskytom na Západné Karpaty, malé krasové oblasti či dokonca jednu jaskyňu.
Najväčšiu skupinu medzi novými druhmi tvoria chvostoskoky (Collembola). Patri
Správa slovenských jaskýň v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice sa viac ako dve desaťročia systematicky venuje výskumu bezstavovcov v jaskyniach na Slovensku. Zoologický výskum desiatok jaskýň priniesol objav a opis 15 nových druhov živočíchov pre vedu. Reprezentujú vzácne prírodné dedičstvo, endemity obmedzené svojim výskytom na Západné Karpaty, malé krasové oblasti či dokonca jednu jaskyňu.
Najväčšiu skupinu medzi novými druhmi tvoria chvostoskoky (Collembola). Patria medzi najpočetnejšie a najstaršie článkonožce, známe už spred 400 miliónov rokov. Majú šesť nôh, ale nepatria medzi hmyz.
Integratívny taxonomický prístup zahŕňa popri morfologickom štúdiu jedincov aj genetickú analýzu. Tá umožňuje presnú identifikáciu druhov a detailné štúdium ich ekológie a evolúcie. V prípade chvostoskokov z rodu Pseudosinella bol analyzovaný fragment génu u viacerých populácií zo 16 jaskýň na Slovensku. Evolučný strom týchto populácií poukázal na rozdelenie dvoch hlavných línií, ku ktorému došlo už pred 14,5 miliónmi rokov. Výsledkom je opis nového druhu chvostoskoka Pseudosinella muranensis Kováč a Parimuchová, 2023, ktorý vykazuje výrazné morfologické znaky pre život v jaskynnom prostredí. Nový druh dosahuje dĺžku 2,4 mm, je bez pigmentu a bez očí a známy je len z niekoľkých jaskýň Muránskej planiny a Horehronského podolia.
Odkaz na článok nájdete v prvom komentári.
https://www.facebook.com/stories/102080898591277/UzpfSVNDOjI2MzY4OTg5MjAyNzM4NDE0/?view_single=1&source=shared_permalink
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.(Feed generated with FetchRSS)
https://www.facebook.com/stories/102080898591277/UzpfSVNDOjI2MzY4OTg5MjAyNzM4NDE0/?view_single=1&source=shared_permalink
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.
✍️ Slovo editora
Naše podzemie žije svojim vlastným, tichým životom, ktorý je však kľúčový pre celý ekosystém. S predĺžením povolenia na prieskum až do roku 2035 sa otvára priestor pre hlbšie pochopenie jaskynného sveta, čo dokumentuje aj film POD POVRCHEM. Tento výskum je nevyhnutný nielen pre mapovanie, ale aj pre aktívnu ochranu, ako naznačuje naliehavá potreba lepšej ochrany zimovísk netopierov. Pozvite sa s nami pod povrch a objav
Naše podzemie žije svojim vlastným, tichým životom, ktorý je však kľúčový pre celý ekosystém. S predĺžením povolenia na prieskum až do roku 2035 sa otvára priestor pre hlbšie pochopenie jaskynného sveta, čo dokumentuje aj film POD POVRCHEM. Tento výskum je nevyhnutný nielen pre mapovanie, ale aj pre aktívnu ochranu, ako naznačuje naliehavá potreba lepšej ochrany zimovísk netopierov. Pozvite sa s nami pod povrch a objavte, čo nové prinášajú najnovšie zistenia a vizuály od Správy slovenských jaskýň.