When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.

(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AJ VĎAKA ŠTÍTOM JE SVETOVÁ, A ČO SÚ TO TIE ŠTÍTY?
Medzi najpozoruhodnejšie formy kalcitovej výzdoby v jaskyni Domica patria menej známe štíty a bubny. Sintrové štíty sú zložené z dvoch paralelných okrúhlych platní hrubých okolo jedného centimetra, ktoré oddeľuje kapilárna plocha. Narastajú po obvode platní vyzrážaním uhličitanu vápenatého z vodného roztoku, ktorý vyroňuje z pukliny na stene alebo strope jaskyne. Sintrové štíty sú sklonené rovnako ako pukliny, z ktorých sa vytvárajú. Keďže voda preniká cez kapilárnu plochu medzi dvoma platňami voda v podobe tenkého pramienka, štíty sa zvyknú nazývať „pramienkové“ kvaple. Sintrové bubny majú po obvode visiacej spodnej platne stalaktity, zväčša okolo celého obvodu. Veľký a ťažký stalaktitový záves sa môže spolu so spodnou platňou odtrhnúť. Štítom sa podobajú stegamity, ktoré hrebeňovito vyčnievajú z jaskynnej podlahy.
V Domici sa vyskytuje viac ako 450 sintrových štítov a bubnov. Takáto početnosť je významná z celosvetového hľadiska. V jaskyni Lehman Caves (Nevada, USA) napočítali 504 štítov, okolo 500 štítov identifikovali aj v jaskyni Grand Caverns (Virgínia, USA). V čínskej jaskyni Shihua sa dokonca uvádza okolo 1200 štítov.
Sintrové štíty v jaskyni Domica skúmal prof. Radim Kettner už v roku 1938. Tým sa Domica zaradila medzi prvé jaskyne na svete, kde boli tieto pozoruhodné útvary opísané. Prvý známy opis sintrových štítov je z roku 1931 z americkej jaskyne Grand Caverns.











(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

Bohužiaľ nie všetci ľudia sa správajú k prírode a jaskyniam zodpovedne. Pracovníci Správy slovenských jaskýň zistili pri kontrole Jaskyne v lome v Závažnej Porube, dlhej 25 m a hlbokej 10 m, jej znečistenie kadávermi uhynutých hospodárskych zvierat. V spolupráci s obcou Závažná Poruba sme jaskyňu vyčistili od zvyškov zvierat – vnútornosti, hlavy, kože (asi 3 týždne staré), následne sme pokračovali v odstraňovaní starších pozostatkov oviec z nedávnej minulosti. Vyzerá to tak, že si z jaskyne niekto spravil nelegálnu kafilériu. Treba zdôrazniť, že hnijúci odpad počas intenzívnych zrážok môže kontaminovať miestne podzemné vody. Podobných prípadov sa v jaskyniach na Slovensku v poslednej dobe vyskytlo niekoľko. Takýto nezodpovední jedinci neznečisťujú len jaskyne a ich biotop, ale škodia nám všetkým.





















(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)

V nedeľu 1. marca po sezónnej uzávere opäť otvárame Važeckú jaskyňu.
Važecká jaskyňa patrí medzi tie menšie, no zároveň naše najkrajšie jaskyne. Priestory vytvorené vodami Bieleho Váhu ukrývajú mimoriadne bohatú a pestrú výzdobu. Množstvo krehkých sintrových bŕk, kvapľov, jazierok, kôr či nátekov Vás aspoň na chvíľu vráti do čias rozprávok. Pri sprístupňovaní jaskyne bolo v jej sedimentoch vykopané množstvo kostí jaskynných medveďov z čias dôb ľadových. Niektoré majú viac než 50 000 rokov. Ich kosti, ba aj vyskladanú kostru, môžete obdivovať priamo v jaskyni. Socha tohto chlpatého obra v životnej veľkosti Vás privíta priamo vo vchode. Maca sa ale báť netreba. Ani toho, že by ste sa v jaskyni zapotili. Len si pri vychutnávaní krásy tejto podtatranskej jaskyne treba dávať pozor na hlavu.
Vody z rozsiahleho a neznámeho podzemia Važeckého krasu vyvierajú na povrch kúsok pod jaskyňou vo vyvieračke Varvas. Po návšteve jaskyne si ju určite nezabudnite pozrieť. Ak bude počasie priať, čaká Vás tiež krásny výhľad na Tatry.











(Feed generated with FetchRSS)

        Speleoklub Cassovia

Vyhodnotenie teplotného grafu v Dvojzávrte pomocou Googlu v režime AI.

V novembri sme ukončili práce na lokalite Dvojzávrt na Zádielskej planine za rok 2025. Koncom novembra sme ešte boli dole vo výkope umiestniť datalloger na meranie a zaznamenávanie teploty. Začiatkom februára sme boli na planine, tak sme zároveň boli aj vybrať datalloger. Nižšie je graf teplôt a výstup podľa Google AI.

Na základe poskytnutého teplotného grafu zo senzora v hĺbke 10 metrov a opisu lokality Dvojzávrt možno vyvodiť nasledujúce závery o potenciálnych voľných priestoroch pod šachtou:

1. Analýza teplotného profilu

• Stabilita (november – január): Teplota sa dlhodobo držala na úrovni cca 7 °C až 7,5 °C. Táto stabilita naznačuje, že priestor v hĺbke 10 m je dobre izolovaný od priamych vplyvov povrchovej atmosféry, čo je typické pre jaskynné prostredie s obmedzenou cirkuláciou vzduchu.
• Prudký pokles (koniec januára – február): Na grafe vidíme dva výrazné prepady teploty – najprv k 5,5 °C a následne až k 3,2 °C.
  • Vzhľadom na zimné obdobie (január/február) a fakt, že závrt funguje ako ponor, je tento pokles pravdepodobne spôsobený vtekaním studenej vody z roztopeného snehu alebo zimných zrážok priamo do odtokového kanála.
  • Alternatívne môže ísť o nasávanie studeného vonkajšieho vzduchu (komínový efekt), čo by potvrdzovalo prepojenie na rozsiahlejší systém pod povrchom.

2. Geomorfologické a speleologické indície

• Odtokový kanál v masíve: Prítomnosť takmer vertikálneho kanála v korozívnom masíve, ktorý smeruje „skoro kolmo dole“, je jasným dôkazom vertikálneho smerovania krasovatenia. To, že kanál „odteká“, predpokladá existenciu prijímacieho priestoru nižšie.
• Sintrová výplň: Výskyt sintrových kôr, nátekov a juvenilných foriem kvapľov (stalaktity, stalagmity) naznačuje, že v danom mieste dochádza k vylučovaniu vápenca z presakujúcich roztokov. Tieto formy potrebujú na svoj vznik voľný priestor vyplnený vzduchom.
• Kryštalické agregáty: Nález samostatných kryštálov môže naznačovať prostredie s pomalou kryštalizáciou v chránenom, pravdepodobne kavernóznom priestore.

3. Odhad potenciálnych priestorov

• Vertikálne pokračovanie: S vysokou pravdepodobnosťou sa pod dnom výkopu nachádza systém vertikálnych puklín alebo užších šachiet. Keďže ide o Zádielsku planinu, ktorá je známa hlbokým krasovatením, tieto trhliny môžu viesť k hlbším horizontálnym úrovniam.
• Dynamický systém: Reakcia teploty na vonkajšie zrážky (pokles teploty pri pretekaní vody) potvrdzuje, že systém je priechodný pre vodu aj vzduch. Prudký pád teploty na konci grafu (až k 3 °C) naznačuje, že objem vtekajúcej studenej vody alebo vzduchu je dostatočne veľký na to, aby lokálne ochladil masív v okolí senzora.
• Rozmery: Ak je odtokový kanál v masíve viditeľný a smeruje nadol, existuje predpoklad, že po prekonaní úžin by sa mohol otvoriť do menšej siene alebo dómu, ktoré sú typické pre koreňové zóny závrtov v tejto časti Slovenského krasu.

Záver: Teplotné anomálie v kombinácii s hydrogeologickou funkciou (ponor) a prítomnosťou primárnych jaskynných foriem (sintre) silne naznačujú existenciu pokračujúcich voľných priestorov vertikálneho charakteru. Pre ďalší prieskum by bolo vhodné sledovať rýchlosť teplotnej odozvy po konkrétnych zrážkových úhrnoch, čo by pomohlo odhadnúť priame prepojenie s povrchom.

Máte k dispozícii aj údaje o zrážkach z blízkej meteostanice, aby sme ich mohli presne korelovať s tými teplotnými prepadmi?

 

Nájdi údaje o zrážkach z blízkej meteostanice.

 

Na základe dostupných údajov zo zrážkomernej stanice

Štós-kúpele a klimatologických zhodnotení SHMÚ možno zrážky v období uvedenom na grafe (november 2025 – február 2026) charakterizovať takto:

1. November 2025: Vysoké úhrny

November 2025 bol v tejto lokalite zrážkovo veľmi bohatý. Stanica Štós-kúpele zaznamenala jeden z najvyšších mesačných úhrnov na celom Slovensku, a to 168,8 mm.

• Tento vysoký úhrn zodpovedá začiatku grafu (27. 11. 2025), kedy je teplota v 10 m hĺbke stabilizovaná na cca 7 °C, čo naznačuje, že podzemie bolo v tom čase dobre dotované vodou, ktorá si udržiavala priemernú teplotu masívu.

2. December 2025 a Január 2026: Výrazný deficit

Po daždivom novembri nastalo obdobie výrazného sucha.

• V období od 1. decembra 2025 do 20. januára 2026 chýbalo v horských oblastiach (vrátane Slovenského krasu) miestami až viac ako 100 mm zrážok oproti dlhodobému priemeru.
• Január 2026 bol na väčšine územia zrážkovo silne podnormálny až veľmi suchý.
• Na grafe toto obdobie sucha korešponduje s miernym, ale plynulým klesaním teploty z 7,5 °C k hranici 6,5 °C (postupné vychladanie masívu bez nových teplejších/chladnejších dotácií vody).

3. Február 2026: Prudký pokles a zimné zrážky

Prudký prepad teploty na konci grafu (prelom januára a februára 2026), kedy teplota klesá k 3,2 °C, je kľúčový.

• Hoci bol január suchý, február býva na horách obdobím vrcholu snehovej pokrývky.
• Prudký pokles teploty naznačuje pretopenie snehu alebo studené zimné dažde, ktoré cez závrt (ponor) vnikli priamo do jaskynného systému. Keďže voda z topiaceho sa snehu má teplotu blízku 0 °C, jej prienik do 10-metrovej hĺbky dokáže takto razantne znížiť lokálnu teplotu vzduchu a horniny.

 

Zhrnutie korelácie:

Obdobie	Zrážková situácia v Štóse	Reakcia v Dvojzávrte (10 m)
November 2025	Nadpriemerné zrážky (168,8 mm)	Stabilná teplota (~7,3 °C), saturácia masívu.
Dec. – Jan. 2026	Výrazný deficit (sucho)	Mierny pokles, stabilizácia bez výkyvov.
Február 2026	Topenie snehu / zimné zrážky	Prudký prepad k 3 °C – priamy prienik studenej vody.

Tieto údaje potvrdzujú, že Dvojzávrt je aktívny ponor s rýchlou hydraulickou odozvou na povrchové zrážkové udalosti, čo je silným indikátorom priechodných voľných priestorov pod šachtou.

 

 

Email: Bohuslav Líška

The post Meranie teploty v Dvojzávrte na Zádielskej planine. appeared first on Blog SSS.

Pohľad na mesto Pejë a pohorie Prokletije   tU ,   čevená šípka ukazuje vchod do jaskyne Velika klisura /Gryka e madhe/

Velika Klisura - Great Canyon, Prokletije - Kosovo t1 t2

t3 t4 t5 t6 t7 t8 t9 t10 t11 t12 t13 t14 t15 t16 t17 t18 t19 t20 t21 t22 t2

(20+) Facebook

jaskyniarky a sprievodkyne v Malužinej  tu -  radosť fotiť

Správa slovenských jaskýň v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice sa viac ako dve desaťročia systematicky venuje výskumu bezstavovcov v jaskyniach na Slovensku. Zoologický výskum desiatok jaskýň priniesol objav a opis 15 nových druhov živočíchov pre vedu. Reprezentujú vzácne prírodné dedičstvo, endemity obmedzené svojim výskytom na Západné Karpaty, malé krasové oblasti či dokonca jednu jaskyňu.

Najväčšiu skupinu medzi novými druhmi tvoria chvostoskoky (Collembola). Patria medzi najpočetnejšie a najstaršie článkonožce, známe už spred 400 miliónov rokov. Majú šesť nôh, ale nepatria medzi hmyz.

Integratívny taxonomický prístup zahŕňa popri morfologickom štúdiu jedincov aj genetickú analýzu. Tá umožňuje presnú identifikáciu druhov a detailné štúdium ich ekológie a evolúcie. V prípade chvostoskokov z rodu Pseudosinella bol analyzovaný fragment génu u viacerých populácií zo 16 jaskýň na Slovensku. Evolučný strom týchto populácií poukázal na rozdelenie dvoch hlavných línií, ku ktorému došlo už pred 14,5 miliónmi rokov. Výsledkom je opis nového druhu chvostoskoka Pseudosinella muranensis Kováč a Parimuchová, 2023, ktorý vykazuje výrazné morfologické znaky pre život v jaskynnom prostredí. Nový druh dosahuje dĺžku 2,4 mm, je bez pigmentu a bez očí a známy je len z niekoľkých jaskýň Muránskej planiny a Horehronského podolia.
Odkaz na článok nájdete v prvom komentári.



(Feed generated with FetchRSS)

https://www.facebook.com/stories/102080898591277/UzpfSVNDOjI2MzY4OTg5MjAyNzM4NDE0/?view_single=1&source=shared_permalink
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.

(Feed generated with FetchRSS)

When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.

(Feed generated with FetchRSS)

MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE O ĽADOVÝCH JASKYNIACH
🌍 8. – 14. februára 2026 sa v Rumunsku (Ghetar, Scarisoara) konal medzinárodný workshop o ľadových jaskyniach (IWIC XI). Stretli sa tu odborníci z európskych krajín od Rumunska po Španielsko, od Grécka až po Island, ale aj z ďalekého zámoria. Významné bolo zastúpenie Slovenska, okrem univerzitných výskumných pracovníkov sa workshopu zúčastnili aj traja zamestnanci Správy slovenských jaskýň.
👉 SSJ, vzhľadom na výskyt unikátnych ľadových jaskýň, v minulosti už dvakrát hostila tento workshop.
🧐 Prednášali a diskutovali sme o úbytkoch ľadu v jaskyniach v súvislosti s klimatickou zmenou, paleoklíme, dynamike ľadu aj o jaskyniach v ľadovcoch. Nadviazali sme nové výskumné spolupráce a speleologickú komunitu sme obohatili o najnovšie poznatky z výskumu objemových zmien ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni, o výraznom znížení počtu ľadových jaskýň Slovenska a o metódach udržateľného mapovania ľadových jaskýň.

















(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AKO BOLA OBJAVENÁ?

O existencii rozsiahlych podzemných priestorov medzi Čertovou dierou (jaskyňa spojená s Domicou) pri Smradľavom jazierku a oddávna dobre známou Baradlou hútal už na začiatku 19. storočia znalec Gemera, učený Ladislav Bartholomeides. Jeho predpoklad na svoje potvrdenie čakal viac než 120 rokov.
Vtedy do Hosúsova (Dlhej Vsi) nastúpil ako dozorca finančnej stráže (colník) mladý Ján Majko. Na svojich pochôdzkach ho čoraz väčšmi zaujímal okolitý kras. Okrem menších jaskýň si všímal obrovské množstvá vody, ktoré pri topení snehu či lejakoch pohlcuje domický ponor, aj paru stúpajúcu v zime z neveľkej jaskyne Stará Domica.
Výborná príležitosť na prieskum jaskýň v okolí Smradľavého jazierka sa mu naskytla v auguste 1926, keď tu, na príkaz veliteľa, sprevádzal dvoch pražských skautov. Po spráchnivenom strome zliezli asi 6 m do Starej Domice. V stene na dne našiel Majko menší otvor s prievanom. Po odvalení veľkej skaly, ktorá hatila cestu, dostali sa nad ústie priepasti. Bez lana a s dohárajúcou sviečkou sa však museli vrátiť.
Tma podzemnej priepasti Majka mátala až do 3. októbra (1926), kedy sa s kolegami a vybavením podujali na jej zdolanie. Spustili ho ako prvého, za ním jeho kolegu. Po úspešnom zostupe a prelezení nižšej chodby, postúpiac k podzemnému riečisku po dlhom pochode podzemím, vstúpili do obrovského priestoru, dnešného Majkovho dómu jaskyne Domica...











(Feed generated with FetchRSS)

jaskyňa Javorinka - Medvedí dóm a okolie
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.

(Feed generated with FetchRSS)

Aký je najväčší pravý jaskynný živočích na Slovensku?

🤔Medzi pravé jaskynné živočíchy (troglobionty) patria druhy viazané výhradne na suchozemské podzemné prostredie počas celého svojho životného cyklu. Sú adaptované na život v tme a špecifické podmienky jaskýň – napríklad stratou očí, depigmentáciou či zmnožením zmyslových orgánov...

🕵️ Kým medzi pravými jaskynnými živočíchmi sveta vyniká približne 30 cm dlhý mlok jaskyniar vodný (Proteus anguinus) z krasových oblastí severného Jadranu, väčšina našich jaskynných živočíchov (patriace medzi bezstavovce) meria len niekoľko milimetrov.

👍 Najväčším pravým jaskynným živočíchom na Slovensku je 26 mm dlhá mnohonôžka z rodu Typhloiulus Latzel, 1884 (Diplopoda: Julidae). Zaujímavá je aj mimoriadne vysokým počtom nôh – až 147 párov.

🔬 Mnohonôžku opísal I. Loksa (1960) z jaskyne Anna (Forrás) Barlang v Maďarsku. Z ďalších štyroch známych lokalít sú dve na Slovensku. Ide o sprístupnené jaskyne: Gombasecká jaskyňa a jaskyňa Domica (Domica-Baradla).

💪 Poznanie je prvým krokom k ochrane. Správa slovenských jaskýň dlhodobo spolupracuje s odborníkmi z Ústavu biologických a ekologických vied, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý zároveň vedú intenzívny výskum tejto vzácnej mnohonôžky.





(Feed generated with FetchRSS)

(Feed generated with FetchRSS)