✍️ Slovo editora
Dlhodobý výskum je kľúčom k odhaleniu tajomstiev podzemia. Ako dokladá viac ako dvojdecénna spolupráca Správy slovenských jaskýň s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, systematická práca prináša unikátne poznatky – od merania teplotných pomerov v takých lokalitách, ako je Dvojzávrt na Zádielskej planine, až po výmenu skúseností so zahraničnými partnermi. Tento komplexný prístup nám umožňuje lepšie porozumieť jask
Dlhodobý výskum je kľúčom k odhaleniu tajomstiev podzemia. Ako dokladá viac ako dvojdecénna spolupráca Správy slovenských jaskýň s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, systematická práca prináša unikátne poznatky – od merania teplotných pomerov v takých lokalitách, ako je Dvojzávrt na Zádielskej planine, až po výmenu skúseností so zahraničnými partnermi. Tento komplexný prístup nám umožňuje lepšie porozumieť jaskynným ekosystémom a ich citlivosti. Či už ide o slovenské alebo české jaskyne, ich ochrana a poznanie sú predpokladom pre zachovanie tohto nenahraditeľného prírodného dedičstva.
V nedeľu 1. marca po sezónnej uzávere opäť otvárame Važeckú jaskyňu.
Važecká jaskyňa patrí medzi tie menšie, no zároveň naše najkrajšie jaskyne. Priestory vytvorené vodami Bieleho Váhu ukrývajú mimoriadne bohatú a pestrú výzdobu. Množstvo krehkých sintrových bŕk, kvapľov, jazierok, kôr či nátekov Vás aspoň na chvíľu vráti do čias rozprávok. Pri sprístupňovaní jaskyne bolo v jej sedimentoch vykopané množstvo kostí jaskynných medveďov z čias dôb ľadových. Niektoré majú viac než 50 000 rokov. Ich
V nedeľu 1. marca po sezónnej uzávere opäť otvárame Važeckú jaskyňu.
Važecká jaskyňa patrí medzi tie menšie, no zároveň naše najkrajšie jaskyne. Priestory vytvorené vodami Bieleho Váhu ukrývajú mimoriadne bohatú a pestrú výzdobu. Množstvo krehkých sintrových bŕk, kvapľov, jazierok, kôr či nátekov Vás aspoň na chvíľu vráti do čias rozprávok. Pri sprístupňovaní jaskyne bolo v jej sedimentoch vykopané množstvo kostí jaskynných medveďov z čias dôb ľadových. Niektoré majú viac než 50 000 rokov. Ich kosti, ba aj vyskladanú kostru, môžete obdivovať priamo v jaskyni. Socha tohto chlpatého obra v životnej veľkosti Vás privíta priamo vo vchode. Maca sa ale báť netreba. Ani toho, že by ste sa v jaskyni zapotili. Len si pri vychutnávaní krásy tejto podtatranskej jaskyne treba dávať pozor na hlavu.
Vody z rozsiahleho a neznámeho podzemia Važeckého krasu vyvierajú na povrch kúsok pod jaskyňou vo vyvieračke Varvas. Po návšteve jaskyne si ju určite nezabudnite pozrieť. Ak bude počasie priať, čaká Vás tiež krásny výhľad na Tatry.
Speleoklub Cassovia
Vyhodnotenie teplotného grafu v Dvojzávrte pomocou Googlu v režime AI.
V novembri sme ukončili práce na lokalite Dvojzávrt na Zádielskej planine za rok 2025. Koncom novembra sme ešte boli dole vo výkope umiestniť datalloger na meranie a zaznamenávanie teploty. Začiatkom februára sme boli na planine, tak sme zároveň boli aj vybrať datalloger. Nižšie je graf teplôt a výstup podľa Google AI.
Na základe poskytnutého teplotného grafu zo senzora v hĺbke 10 metrov
Vyhodnotenie teplotného grafu v Dvojzávrte pomocou Googlu v režime AI.
V novembri sme ukončili práce na lokalite Dvojzávrt na Zádielskej planine za rok 2025. Koncom novembra sme ešte boli dole vo výkope umiestniť datalloger na meranie a zaznamenávanie teploty. Začiatkom februára sme boli na planine, tak sme zároveň boli aj vybrať datalloger. Nižšie je graf teplôt a výstup podľa Google AI.
Na základe poskytnutého teplotného grafu zo senzora v hĺbke 10 metrov a opisu lokality Dvojzávrt možno vyvodiť nasledujúce závery o potenciálnych voľných priestoroch pod šachtou:
Analýza teplotného profilu
Stabilita (november – január): Teplota sa dlhodobo držala na úrovni cca 7 °C až 7,5 °C. Táto stabilita naznačuje, že priestor v hĺbke 10 m je dobre izolovaný od priamych vplyvov povrchovej atmosféry, čo je typické pre jaskynné prostredie s obmedzenou cirkuláciou vzduchu.
Prudký pokles (koniec januára – február): Na grafe vidíme dva výrazné prepady teploty – najprv k 5,5 °C a následne až k 3,2 °C.
Vzhľadom na zimné obdobie (január/február) a fakt, že závrt funguje ako ponor, je tento pokles pravdepodobne spôsobený vtekaním studenej vody z roztopeného snehu alebo zimných zrážok priamo do odtokového kanála.
Alternatívne môže ísť o nasávanie studeného vonkajšieho vzduchu (komínový efekt), čo by potvrdzovalo prepojenie na rozsiahlejší systém pod povrchom.
Geomorfologické a speleologické indície
Odtokový kanál v masíve: Prítomnosť takmer vertikálneho kanála v korozívnom masíve, ktorý smeruje „skoro kolmo dole“, je jasným dôkazom vertikálneho smerovania krasovatenia. To, že kanál „odteká“, predpokladá existenciu prijímacieho priestoru nižšie.
Sintrová výplň: Výskyt sintrových kôr, nátekov a juvenilných foriem kvapľov (stalaktity, stalagmity) naznačuje, že v danom mieste dochádza k vylučovaniu vápenca z presakujúcich roztokov. Tieto formy potrebujú na svoj vznik voľný priestor vyplnený vzduchom.
Kryštalické agregáty: Nález samostatných kryštálov môže naznačovať prostredie s pomalou kryštalizáciou v chránenom, pravdepodobne kavernóznom priestore.
Odhad potenciálnych priestorov
Vertikálne pokračovanie: S vysokou pravdepodobnosťou sa pod dnom výkopu nachádza systém vertikálnych puklín alebo užších šachiet. Keďže ide o Zádielsku planinu, ktorá je známa hlbokým krasovatením, tieto trhliny môžu viesť k hlbším horizontálnym úrovniam.
Dynamický systém: Reakcia teploty na vonkajšie zrážky (pokles teploty pri pretekaní vody) potvrdzuje, že systém je priechodný pre vodu aj vzduch. Prudký pád teploty na konci grafu (až k 3 °C) naznačuje, že objem vtekajúcej studenej vody alebo vzduchu je dostatočne veľký na to, aby lokálne ochladil masív v okolí senzora.
Rozmery: Ak je odtokový kanál v masíve viditeľný a smeruje nadol, existuje predpoklad, že po prekonaní úžin by sa mohol otvoriť do menšej siene alebo dómu, ktoré sú typické pre koreňové zóny závrtov v tejto časti Slovenského krasu.
Záver: Teplotné anomálie v kombinácii s hydrogeologickou funkciou (ponor) a prítomnosťou primárnych jaskynných foriem (sintre) silne naznačujú existenciu pokračujúcich voľných priestorov vertikálneho charakteru. Pre ďalší prieskum by bolo vhodné sledovať rýchlosť teplotnej odozvy po konkrétnych zrážkových úhrnoch, čo by pomohlo odhadnúť priame prepojenie s povrchom.
Máte k dispozícii aj údaje o zrážkach z blízkej meteostanice, aby sme ich mohli presne korelovať s tými teplotnými prepadmi?
Nájdi údaje o zrážkach z blízkej meteostanice.
Na základe dostupných údajov zo zrážkomernej stanice
Štós-kúpele a klimatologických zhodnotení SHMÚ možno zrážky v období uvedenom na grafe (november 2025 – február 2026) charakterizovať takto:
November 2025: Vysoké úhrny
November 2025 bol v tejto lokalite zrážkovo veľmi bohatý. Stanica Štós-kúpele zaznamenala jeden z najvyšších mesačných úhrnov na celom Slovensku, a to 168,8 mm.
Tento vysoký úhrn zodpovedá začiatku grafu (27. 11. 2025), kedy je teplota v 10 m hĺbke stabilizovaná na cca 7 °C, čo naznačuje, že podzemie bolo v tom čase dobre dotované vodou, ktorá si udržiavala priemernú teplotu masívu.
December 2025 a Január 2026: Výrazný deficit
Po daždivom novembri nastalo obdobie výrazného sucha.
V období od 1. decembra 2025 do 20. januára 2026 chýbalo v horských oblastiach (vrátane Slovenského krasu) miestami až viac ako 100 mm zrážok oproti dlhodobému priemeru.
Január 2026 bol na väčšine územia zrážkovo silne podnormálny až veľmi suchý.
Na grafe toto obdobie sucha korešponduje s miernym, ale plynulým klesaním teploty z 7,5 °C k hranici 6,5 °C (postupné vychladanie masívu bez nových teplejších/chladnejších dotácií vody).
Február 2026: Prudký pokles a zimné zrážky
Prudký prepad teploty na konci grafu (prelom januára a februára 2026), kedy teplota klesá k 3,2 °C, je kľúčový.
Hoci bol január suchý, február býva na horách obdobím vrcholu snehovej pokrývky.
Prudký pokles teploty naznačuje pretopenie snehu alebo studené zimné dažde, ktoré cez závrt (ponor) vnikli priamo do jaskynného systému. Keďže voda z topiaceho sa snehu má teplotu blízku 0 °C, jej prienik do 10-metrovej hĺbky dokáže takto razantne znížiť lokálnu teplotu vzduchu a horniny.
Zhrnutie korelácie:
Obdobie
Zrážková situácia v Štóse
Reakcia v Dvojzávrte (10 m)
November 2025
Nadpriemerné zrážky (168,8 mm)
Stabilná teplota (~7,3 °C), saturácia masívu.
Dec. – Jan. 2026
Výrazný deficit (sucho)
Mierny pokles, stabilizácia bez výkyvov.
Február 2026
Topenie snehu / zimné zrážky
Prudký prepad k 3 °C – priamy prienik studenej vody.
Tieto údaje potvrdzujú, že Dvojzávrt je aktívny ponor s rýchlou hydraulickou odozvou na povrchové zrážkové udalosti, čo je silným indikátorom priechodných voľných priestorov pod šachtou.
Pohľad na mesto Pejë a pohorie Prokletije tU , čevená šípka ukazuje vchod do jaskyne Velika klisura /Gryka e madhe/
Velika Klisura - Great Canyon, Prokletije - Kosovo t1 t2
t3 t4 t5 t6 t7 t8 t9 t10 t11 t12 t13 t14 t15 t16 t17 t18 t19 t20 t21 t22 t2
Správa slovenských jaskýň v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice sa viac ako dve desaťročia systematicky venuje výskumu bezstavovcov v jaskyniach na Slovensku. Zoologický výskum desiatok jaskýň priniesol objav a opis 15 nových druhov živočíchov pre vedu. Reprezentujú vzácne prírodné dedičstvo, endemity obmedzené svojim výskytom na Západné Karpaty, malé krasové oblasti či dokonca jednu jaskyňu.
Najväčšiu skupinu medzi novými druhmi tvoria chvostoskoky (Collembola). Patri
Správa slovenských jaskýň v spolupráci s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ Košice sa viac ako dve desaťročia systematicky venuje výskumu bezstavovcov v jaskyniach na Slovensku. Zoologický výskum desiatok jaskýň priniesol objav a opis 15 nových druhov živočíchov pre vedu. Reprezentujú vzácne prírodné dedičstvo, endemity obmedzené svojim výskytom na Západné Karpaty, malé krasové oblasti či dokonca jednu jaskyňu.
Najväčšiu skupinu medzi novými druhmi tvoria chvostoskoky (Collembola). Patria medzi najpočetnejšie a najstaršie článkonožce, známe už spred 400 miliónov rokov. Majú šesť nôh, ale nepatria medzi hmyz.
Integratívny taxonomický prístup zahŕňa popri morfologickom štúdiu jedincov aj genetickú analýzu. Tá umožňuje presnú identifikáciu druhov a detailné štúdium ich ekológie a evolúcie. V prípade chvostoskokov z rodu Pseudosinella bol analyzovaný fragment génu u viacerých populácií zo 16 jaskýň na Slovensku. Evolučný strom týchto populácií poukázal na rozdelenie dvoch hlavných línií, ku ktorému došlo už pred 14,5 miliónmi rokov. Výsledkom je opis nového druhu chvostoskoka Pseudosinella muranensis Kováč a Parimuchová, 2023, ktorý vykazuje výrazné morfologické znaky pre život v jaskynnom prostredí. Nový druh dosahuje dĺžku 2,4 mm, je bez pigmentu a bez očí a známy je len z niekoľkých jaskýň Muránskej planiny a Horehronského podolia.
Odkaz na článok nájdete v prvom komentári.
https://www.facebook.com/stories/102080898591277/UzpfSVNDOjI2MzY4OTg5MjAyNzM4NDE0/?view_single=1&source=shared_permalink
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.(Feed generated with FetchRSS)
https://www.facebook.com/stories/102080898591277/UzpfSVNDOjI2MzY4OTg5MjAyNzM4NDE0/?view_single=1&source=shared_permalink
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.
✍️ Slovo editora
Naše podzemie žije svojim vlastným, tichým životom, ktorý je však kľúčový pre celý ekosystém. S predĺžením povolenia na prieskum až do roku 2035 sa otvára priestor pre hlbšie pochopenie jaskynného sveta, čo dokumentuje aj film POD POVRCHEM. Tento výskum je nevyhnutný nielen pre mapovanie, ale aj pre aktívnu ochranu, ako naznačuje naliehavá potreba lepšej ochrany zimovísk netopierov. Pozvite sa s nami pod povrch a objav
Naše podzemie žije svojim vlastným, tichým životom, ktorý je však kľúčový pre celý ekosystém. S predĺžením povolenia na prieskum až do roku 2035 sa otvára priestor pre hlbšie pochopenie jaskynného sveta, čo dokumentuje aj film POD POVRCHEM. Tento výskum je nevyhnutný nielen pre mapovanie, ale aj pre aktívnu ochranu, ako naznačuje naliehavá potreba lepšej ochrany zimovísk netopierov. Pozvite sa s nami pod povrch a objavte, čo nové prinášajú najnovšie zistenia a vizuály od Správy slovenských jaskýň.
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.(Feed generated with FetchRSS)
MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE O ĽADOVÝCH JASKYNIACH
🌍 8. – 14. februára 2026 sa v Rumunsku (Ghetar, Scarisoara) konal medzinárodný workshop o ľadových jaskyniach (IWIC XI). Stretli sa tu odborníci z európskych krajín od Rumunska po Španielsko, od Grécka až po Island, ale aj z ďalekého zámoria. Významné bolo zastúpenie Slovenska, okrem univerzitných výskumných pracovníkov sa workshopu zúčastnili aj traja zamestnanci Správy slovenských jaskýň.
👉 SSJ, vzhľadom na výskyt unikátnych ľadových jaskýň, v min
MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE O ĽADOVÝCH JASKYNIACH
🌍 8. – 14. februára 2026 sa v Rumunsku (Ghetar, Scarisoara) konal medzinárodný workshop o ľadových jaskyniach (IWIC XI). Stretli sa tu odborníci z európskych krajín od Rumunska po Španielsko, od Grécka až po Island, ale aj z ďalekého zámoria. Významné bolo zastúpenie Slovenska, okrem univerzitných výskumných pracovníkov sa workshopu zúčastnili aj traja zamestnanci Správy slovenských jaskýň.
👉 SSJ, vzhľadom na výskyt unikátnych ľadových jaskýň, v minulosti už dvakrát hostila tento workshop.
🧐 Prednášali a diskutovali sme o úbytkoch ľadu v jaskyniach v súvislosti s klimatickou zmenou, paleoklíme, dynamike ľadu aj o jaskyniach v ľadovcoch. Nadviazali sme nové výskumné spolupráce a speleologickú komunitu sme obohatili o najnovšie poznatky z výskumu objemových zmien ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni, o výraznom znížení počtu ľadových jaskýň Slovenska a o metódach udržateľného mapovania ľadových jaskýň.
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AKO BOLA OBJAVENÁ?
O existencii rozsiahlych podzemných priestorov medzi Čertovou dierou (jaskyňa spojená s Domicou) pri Smradľavom jazierku a oddávna dobre známou Baradlou hútal už na začiatku 19. storočia znalec Gemera, učený Ladislav Bartholomeides. Jeho predpoklad na svoje potvrdenie čakal viac než 120 rokov.
Vtedy do Hosúsova (Dlhej Vsi) nastúpil ako dozorca finančnej stráže (colník) mladý Ján Majko. Na svojich pochôdzkach ho čoraz väčšmi zaujímal okolit
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
AKO BOLA OBJAVENÁ?
O existencii rozsiahlych podzemných priestorov medzi Čertovou dierou (jaskyňa spojená s Domicou) pri Smradľavom jazierku a oddávna dobre známou Baradlou hútal už na začiatku 19. storočia znalec Gemera, učený Ladislav Bartholomeides. Jeho predpoklad na svoje potvrdenie čakal viac než 120 rokov.
Vtedy do Hosúsova (Dlhej Vsi) nastúpil ako dozorca finančnej stráže (colník) mladý Ján Majko. Na svojich pochôdzkach ho čoraz väčšmi zaujímal okolitý kras. Okrem menších jaskýň si všímal obrovské množstvá vody, ktoré pri topení snehu či lejakoch pohlcuje domický ponor, aj paru stúpajúcu v zime z neveľkej jaskyne Stará Domica.
Výborná príležitosť na prieskum jaskýň v okolí Smradľavého jazierka sa mu naskytla v auguste 1926, keď tu, na príkaz veliteľa, sprevádzal dvoch pražských skautov. Po spráchnivenom strome zliezli asi 6 m do Starej Domice. V stene na dne našiel Majko menší otvor s prievanom. Po odvalení veľkej skaly, ktorá hatila cestu, dostali sa nad ústie priepasti. Bez lana a s dohárajúcou sviečkou sa však museli vrátiť.
Tma podzemnej priepasti Majka mátala až do 3. októbra (1926), kedy sa s kolegami a vybavením podujali na jej zdolanie. Spustili ho ako prvého, za ním jeho kolegu. Po úspešnom zostupe a prelezení nižšej chodby, postúpiac k podzemnému riečisku po dlhom pochode podzemím, vstúpili do obrovského priestoru, dnešného Majkovho dómu jaskyne Domica...
✍️ Slovo editora
Slovenský a český jaskyniarsky svet je plný života a rozmanitých aktivít. Od pútavých výprav do podzemia, ako je Čachtická jaskyňa či Jeskyně Výpustek s programom pre deti, po odborné podujatia ako workshop 3D mapovania alebo chystaný Český neKras 2026. Naša komunita prekračuje hranice, spája výskum so zážitkom a otvára dvere aj nováčikom. Prinášame vám prehľad najdôležitejších správ a pozvánok, ktoré vás zavedú do srd
Slovenský a český jaskyniarsky svet je plný života a rozmanitých aktivít. Od pútavých výprav do podzemia, ako je Čachtická jaskyňa či Jeskyně Výpustek s programom pre deti, po odborné podujatia ako workshop 3D mapovania alebo chystaný Český neKras 2026. Naša komunita prekračuje hranice, spája výskum so zážitkom a otvára dvere aj nováčikom. Prinášame vám prehľad najdôležitejších správ a pozvánok, ktoré vás zavedú do srdca tohoto fascinujúceho sveta.
jaskyňa Javorinka - Medvedí dóm a okolie
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.(Feed generated with FetchRSS)
jaskyňa Javorinka - Medvedí dóm a okolie
When this happens, it's usually because the owner only shared it with a small group of people, changed who can see it or it's been deleted.
Aký je najväčší pravý jaskynný živočích na Slovensku?
🤔Medzi pravé jaskynné živočíchy (troglobionty) patria druhy viazané výhradne na suchozemské podzemné prostredie počas celého svojho životného cyklu. Sú adaptované na život v tme a špecifické podmienky jaskýň – napríklad stratou očí, depigmentáciou či zmnožením zmyslových orgánov...
🕵️ Kým medzi pravými jaskynnými živočíchmi sveta vyniká približne 30 cm dlhý mlok jaskyniar vodný (Proteus anguinus) z krasových oblastí severného Jadranu, väčši
Aký je najväčší pravý jaskynný živočích na Slovensku?
🤔Medzi pravé jaskynné živočíchy (troglobionty) patria druhy viazané výhradne na suchozemské podzemné prostredie počas celého svojho životného cyklu. Sú adaptované na život v tme a špecifické podmienky jaskýň – napríklad stratou očí, depigmentáciou či zmnožením zmyslových orgánov...
🕵️ Kým medzi pravými jaskynnými živočíchmi sveta vyniká približne 30 cm dlhý mlok jaskyniar vodný (Proteus anguinus) z krasových oblastí severného Jadranu, väčšina našich jaskynných živočíchov (patriace medzi bezstavovce) meria len niekoľko milimetrov.
👍 Najväčším pravým jaskynným živočíchom na Slovensku je 26 mm dlhá mnohonôžka z rodu Typhloiulus Latzel, 1884 (Diplopoda: Julidae). Zaujímavá je aj mimoriadne vysokým počtom nôh – až 147 párov.
🔬 Mnohonôžku opísal I. Loksa (1960) z jaskyne Anna (Forrás) Barlang v Maďarsku. Z ďalších štyroch známych lokalít sú dve na Slovensku. Ide o sprístupnené jaskyne: Gombasecká jaskyňa a jaskyňa Domica (Domica-Baradla).
💪 Poznanie je prvým krokom k ochrane. Správa slovenských jaskýň dlhodobo spolupracuje s odborníkmi z Ústavu biologických a ekologických vied, Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý zároveň vedú intenzívny výskum tejto vzácnej mnohonôžky.
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
MÁLO ZNÁME SVETOVÉ PRVENSTVO JASKYNE DOMICA
Jaskyňa Domica púta pozornosť nielen prekrásnou kvapľovou výzdobou, unikátnymi archeologickými nálezmi, mimoriadne významným výskytom netopierov, ale aj pozoruhodnými skalnými tvarmi v jej podzemí. Na povale chodieb, siení i priestrannejších dómov vidieť záhadné stropné korytá. Tie vznikajú vtedy, keď sa podlahové riečisko zanesie naplavenými sedimentmi do takej miery, že je podzemný vodný tok pritlačený k skalnému
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
MÁLO ZNÁME SVETOVÉ PRVENSTVO JASKYNE DOMICA
Jaskyňa Domica púta pozornosť nielen prekrásnou kvapľovou výzdobou, unikátnymi archeologickými nálezmi, mimoriadne významným výskytom netopierov, ale aj pozoruhodnými skalnými tvarmi v jej podzemí. Na povale chodieb, siení i priestrannejších dómov vidieť záhadné stropné korytá. Tie vznikajú vtedy, keď sa podlahové riečisko zanesie naplavenými sedimentmi do takej miery, že je podzemný vodný tok pritlačený k skalnému stropu. Ten potom odspodu nahor (proti gravitácii) vytvára stropného koryto. Preto strop jaskynnej chodby so stropným korytom je mladší ako jej podlaha.
Dlhé desaťročia sa tradovalo, že stropné korytá a spôsob ich vytvárania boli prvýkrát opísané z francúzskych jaskýň v druhej polovici 50. rokov minulého storočia. V rámci posledných výskumov Správy slovenských jaskýň sa zistilo, že stropné korytá boli vedecky opísané v jaskyni Domica už v roku 1937. Dali sme to na vedomie nielen v našej, ale aj zahraničnej speleologickej literatúre. Zavŕšením našej snahy je, že v poslednej celosvetovej vedeckej monografii o krasovej hydrogeológii, geomorfológii a jaskyniach z roku 2022 sa spomína jaskyňa Domica ako prvá lokalita na svete, v ktorej sa preskúmali a opísali stropné korytá.
Aj táto skutočnosť poukazuje na významnosť až výnimočnosť našich jaskýň, ktoré treba naďalej skúmať, chrániť a prezentovať ich hodnoty aj na náučné účely (doma i v zahraničí). Pritom nadväzujme na snahy a výsledky našich predchodcov.
Odkazy na články o stropných korytách v Domici nájdete v prvom komentári
✍️ Slovo editora
Aj keď zima na povrchu spomaľuje život, pod zemou pulzuje činnosť naplno. Od zimnej starostlivosti o vtáctvo až po budovanie 3D databáz jaskýň pretrváva úsilie poznávať a chrániť tajomné podsvetie. Okrem vedeckej práce prináša speleologická komunita aj spoločenské projekty, ako je sprístupnenie jaskýň deťom, čím spája odbornú prácu so spoločenským dopadom. Ak vás zaujíma, ako prepojiť tradičný výskum s modernými techno
Aj keď zima na povrchu spomaľuje život, pod zemou pulzuje činnosť naplno. Od zimnej starostlivosti o vtáctvo až po budovanie 3D databáz jaskýň pretrváva úsilie poznávať a chrániť tajomné podsvetie. Okrem vedeckej práce prináša speleologická komunita aj spoločenské projekty, ako je sprístupnenie jaskýň deťom, čím spája odbornú prácu so spoločenským dopadom. Ak vás zaujíma, ako prepojiť tradičný výskum s modernými technológiami a dobrou vecou, náš report ponúka prehľad najzaujímavejších aktivít.
Prihlásiť
