6 KAMIÓNOV ĽADU?
Výhody mobilných laserových skenerov nekončia pri mapovaní jaskýň. V súvislosti so zmenou klímy nimi od roku 2022 monitorujeme aj zmeny ľadových výplní, najmä v Dobšinskej ľadovej jaskyni.
🤔AKO TO FUNGUJE?
Celú zaľadnenú časť jaskyne naskenujeme vždy 2 krát ročne. Najprv po zimnej sezóne, aby sme zachytili maximálny stav ľadu po jarných prírastkoch z priesaku postupne sa topiaceho snehu a potom znovu začiatkom zimy, kedy býva stav ľadu po letnej sezóne minimálny.
👉Skenovanie celej zaľadnenej časti trvá menej ako hodinu, no výsledkom sú mračná miliónov bodov, tvoriace detailné 3D modely. Ich porovnaním presne vidíme, kde ľad pribúda a kde sa, naopak, stráca. Problémom tak nie je ani vyrátať zmeny objemu ľadu.
📊 ČO HOVORIA ČÍSLA PO 3 ROKOCH MERANIA?
Trend je znepokojujúci – letné straty ľadu sú čoraz väčšie a zimné prírastky ich nestíhajú dorovnávať. V poslednom vyhodnocovanom roku 2025 sme úbytky zaznamenali dokonca aj počas zimnej sezóny a celkovo sa ročne odtopilo takmer 600 m³ ľadu - môžete si to predstaviť ako 6 PLNE NALOŽENÝCH KAMIÓNOV.
Pokles ľadovej výplne v Malej sieni, Veľkej sieni a Zrútenom dóme môžete sledovať na priloženej vizualizácii.
❄️ Ak Vás výskum ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni zaujíma, odporúčame najnovší diel relácie VAT - veda a technika v repríze dnes o 17:55, alebo v archíve RTVS (link v komentári)
OTVÁRAME HARMANECKÚ JASKYŇU
Zajtra, teda 1. mája, po sezónnej uzávere opäť otvárame Harmaneckú jaskyňu neďaleko Banskej Bystrice. Tento pradávny podzemný labyrint svojich návštevníkov nadchne majestátnymi sieňami a rútenými dómami, pospájanými menšími chodbami. Rozmanitosť priestorov a ich tvarov je podmienená ich zložitým vývojom, ktorý potrápil nemálo jaskyňovedcov. Aj výzdoba jaskyne je veľmi bohatá. Jej nezameniteľným symbolom sú mohutné stalagmity s výškou až 12 m, sintrové vodopády, či steny pokryté bielym mäkkým sintrom. Jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku.
Ideálny námet na výlet pre turistov, ktorí ocenia výstup krásnym lesom a nevadia im ani početné schody v jaskyni. Na výstupovej trase sme obnovili náučný chodník, kde sa dozviete mnoho zaujímavého o jaskyni aj prírode v okolí.... a ak by ste cestou hore nevládali, môžete sa vydýchať pri nových paneloch a tváriť sa, že ste zastavili výlučne zo študijných dôvodov 🙂
Milé deti a návštevníci pozývame vás na Deň detí a jaskýň do Važeckej jaskyne, ktorý sa uskutoční dňa 02.06.2026. V programe, ktorý sme pre vás pripravili bude prehliadka jaskyne, malé prezentácie o tom, čo sa v jaskyni deje, ručné aktivity ako výroba vlastného pravekého náhrdelníka, maľovanie netopierov, maľovanie na skaly, maľovanie na tvár, zopár hier a podobne. V prípade záujmu si spravte rezerváciu na telefónnom čísle: +421 44 529 41 71 alebo emaile: vazecj@ssj.sk Tešíme sa na Vás všetkých malých aj veľkých!
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KORALY - NEČAKANÉ PREPOJENIE DOMICE A AUSTRÁLIE
Pri otázke, čo spája jaskyňu Domica s Austráliou, by ste si azda tipli, že jej objaviteľ zaiste objavil i nejakú austrálsku jaskyňu. Iní by sa možno nazdávali, že ich spája protistojná pozícia na opačnej strane zemegule.
V skutočnosti je ich styčným bodom Veľká koralová bariéra, ktorá je podobne ako Domica súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Ich prepojenie má však i ďalšie, ešte hlbšie korene.
Vápence, v ktorých je jaskyňa Domica vytvorená, sa totiž ukladali pred 230 miliónmi rokov v podobných podmienkach ako dnes panujú v okolí Veľkej koralovej bariéry - v čistých, na živiny bohatých tropických morských vodách. Rastúce koraly postupne vybudujú koralový útes, ktorý predeľuje búrlivejšie vody otvoreného oceánu pod pokojnejších vôd lagúny nachádzajúcej sa medzi útesom a súšou.
Z výskumu vápencov vystupujúcich v Domici (o ktorom sa môžete dočítať v časopise Aragonit č. 9 – odkaz v prvom komentári) vyplýva, že tieto sa ukladali prostredí podobnej zaútesovej lagúny, niektoré vrstvy prípadne i v miestach útesov. Svedčia o tom nielen početné nálezy skamenelín z lagúny, ale aj prítomnosť útesových dutín druhotne vyplnených kalcitom viditeľných v stene jaskyne.
Srdečne pozývame milovníkov podzemného sveta a histórie na naše ďalšie speleopodujatie, ktoré prinesie zaujímavý pohľad na prepojenie významnej podnikateľskej rodiny Baťovcov s jednou z najkrajších jaskýň Slovenska – Demänovskou jaskyňou slobody.
📌 Využite jedinečnú príležitosť nahliadnuť do menej známych historických súvislostí, objavov a príbehov. Odborný výklad zabezpečia uznávaní speleológovia a odborníci: Pavel Bella, Miroslav Kudla a Petr Kopčil.
Kedy?
📅 29. apríl o 16:00
Nezmeškajte jedinečné stretnutie histórie, vedy a podzemného sveta!
Tešíme sa na vás. 💚
Podujatie bolo pripravené v spolupráci so Štátna ochrana prírody SR, Správa slovenských jaskýň a Nadační fond Jana Antonína Bati
Informačné centrum mesta Liptovský Mikuláš Visit Liptov Liptovský Ján - Kultúrne a informačné centrum
Radi by sme sa poďakovali Pavlovi Bellovi Správa slovenských jaskýň za zaujímavú prednášku (16. apríl), ktorá nás zaviedla na jedinečnú cestu do srdca tropického krasu.
Jeho pútavé rozprávanie o fascinujúcom svete jaskýň a krasových útvarov v exotických destináciách, ako sú Borneo, Mulu, Malajzia, nám sprostredkovalo nielen úchvatné prírodné scenérie, ale aj hlboké poznanie a osobné zážitky z miest, kam sa len málokto dostane.
Zároveň ďakujeme 💚 všetkým, ktorí sa podujatia zúčastnili a vytvorili príjemnú a inšpiratívnu atmosféru.
Veríme, že ste si odniesli silný zážitok a nové poznatky.
ĽADOVÁ JASKYŇA V OSTRÝCH SKALÁCH – ŽIVÝ ARCHÍV NAŠEJ PRÍRODY
S pokračujúcim trendom zvyšujúcej sa priemernej vonkajšej teploty vzduchu a tiež ubúdaním ľadu v našich jaskyniach hrozí strata lokalít, ktoré sú potencionálnymi refúgiami s výskytom vzácnej chladnomilnej a reliktnej fauny bezstavovcov. Takéto lokality často ostro kontrastujú s podmienkami v okolí jaskyne.
Predmetná jaskyňa neďaleko obce Litmanová má priepasťovitý charakter a je zaujímavá i svojou sezónnou ľadovou výplňou. Donedávna sa o jaskynnej faune tejto lokality nič nevedelo.
V spojení s ďalšími odborníkmi z viacerých inštitúcií (UPJŠ, UK a ďalšie) sme zistili viac než 60 tu žijúcich taxónov bezstavovcov. Napriek svojej relatívne krátkej dĺžke priestorov sa tu vďaka vhodným podmienkam vyskytujú dva pravé jaskynné druhy (troglobionty) chvostoskokov, ale i ďalšie vzácne reliktné i endemické druhy z viacerých skupín bezstavovcov.
Akékoľvek zmeny v mikroklíme jaskyne môžu zásadne vplývať aj na distribúciu týchto špecializovaných foriem, ktoré sa všeobecne pokladajú za najcitlivejšie prvky fauny bezstavovcov.
ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA JASKYNE DOMICA
ZÁHADA PRAVEKÝCH KRESIEB V DOMICI
Datovanie uhľových stôp a kresieb v jaskyni Domica významne napomohlo k poznaniu pravekého využívania jaskýň na Slovensku. Výskumu sa venovala antropologička Alena Šefčáková zo Slovenského národného múzea v spolupráci so Správou slovenských jaskýň. Na datovanie uhlíkových stôp bola použitá rádiokarbónová metóda AMS, umožňujúca analýzu veľmi malých vzoriek. Prvé datovanie v roku 2006 prinieslo prekvapivý výsledok. Podľa neho je vek kresieb 11 290 – 11 200 rokov, teda patria do neskorého pleistocénu. Tento výsledok však zostal ojedinelý a nepodarilo sa ho následne potvrdiť. Významne však predbieha neolitické osídlenie Domice, počiatky ktorého ktoré datujeme približne od polovice 6. tisícročia p. n. l. Kto je teda autorom kresieb v Domici, ak nie jej dobre známi obyvatelia v neolite?
Nové analýzy realizované v roku 2016 priniesli spoľahlivejšie výsledky z viacerých vzoriek. Vzorka zo stien pri riečisku Styxu ukázala vek približne 5 160 rokov, čo zodpovedá eneolitu – neskorej dobe kamennej. Druhá vzorka, z bočného výklenku Posvätnej chodby, je výrazne staršia, asi 9 473 rokov, teda z obdobia mezolitu. Tieto výsledky potvrdzujú, že niektoré uhľové stopy v jaskyni majú výrazne vysoký vek. Rozpätie medzi najstarším a najmladším výsledkom predstavuje väčší úsek dejín, než aký dokladá väčšina archeologických nálezov.
Z toho vyplýva, že priestory Posvätnej chodby boli využívané opakovane počas dlhého prehistorického obdobia. Uhľové stopy vznikali najmä oterom fakieľ, no niektoré môžu mať aj zámerný, symbolický charakter. Výskum tak významne prispieva k poznaniu najstarších prejavov ľudskej aktivity v jaskyniach Slovenska.
Šefčáková, Alena. 2017. Datovanie uhlíkových kresieb v jaskyni Domica. Zborník Slovenského národného múzea, Archeológia 27 (CXI), 2017, s. 15–42
Foto: František Engel
Nástupom jari sa tradične končí zimné sčítavanie netopierov v našich jaskyniach. Biológovia Správy slovenských jaskýň počas tejto zimy zmonitorovali stav ich výskytu na vybraných lokalitách po celom Slovensku, predovšetkým v Nízkych Tatrách, Tatrách a Pieninách, ale aj v Liptovskej kotline, Slovenskom krase či Slovenskom raji. Zaznamenávali sme druhové zastúpenie, početnosť a priestorové rozmiestnenie zimujúcich netopierov. V niektorých jaskyniach, ako sú Bystrianska jaskyňa, Belianska jaskyňa či jaskyňa Domica, využívame aj špeciálne zariadenia na monitorovanie stavu podmienok prostredia a sezónnej dynamiky netopierov, teda zmien početnosti populácie určitého druhu počas roka na vybranom mieste v jaskyni, kde netopiere zvyknú tvoriť väčšie kolónie. Vďaka tomu vieme, v akom čase a za akých podmienok prostredia netopiere využívajú tieto priestory. V prebiehajúcom období sneh rýchlo mizne, denné teploty stúpajú a začína sa v prírode objavovať rôzny hmyz, čo je signálom pre hmyzožravé netopiere, aby sa prebudili zo zimného spánku a svoje podzemné zimoviská postupne opustili. V tomto čase preto kontrolujeme a čistíme aj ich výletové otvory z podzemia, aby boli pre netopiere voľne priechodné.
Prihlásiť
