KONČÍ SA ZIMNÉ SČÍTAVANIE NETOPIEROV V JASKYNIACH

Nástupom jari sa tradične končí zimné sčítavanie netopierov v našich jaskyniach. Biológovia Správy slovenských jaskýň počas tejto zimy zmonitorovali stav ich výskytu na vybraných lokalitách po celom Slovensku, predovšetkým v Nízkych Tatrách, Tatrách a Pieninách, ale aj v Liptovskej kotline, Slovenskom krase či Slovenskom raji. Zaznamenávali sme druhové zastúpenie, početnosť a priestorové rozmiestnenie zimujúcich netopierov. V niektorých jaskyniach, ako sú Bystrianska jaskyňa, Belianska jaskyňa či jaskyňa Domica, využívame aj špeciálne zariadenia na monitorovanie stavu podmienok prostredia a sezónnej dynamiky netopierov, teda zmien početnosti populácie určitého druhu počas roka na vybranom mieste v jaskyni, kde netopiere zvyknú tvoriť väčšie kolónie. Vďaka tomu vieme, v akom čase a za akých podmienok prostredia netopiere využívajú tieto priestory. V prebiehajúcom období sneh rýchlo mizne, denné teploty stúpajú a začína sa v prírode objavovať rôzny hmyz, čo je signálom pre hmyzožravé netopiere, aby sa prebudili zo zimného spánku a svoje podzemné zimoviská postupne opustili. V tomto čase preto kontrolujeme a čistíme aj ich výletové otvory z podzemia, aby boli pre netopiere voľne priechodné.

Foto: Z. Višňovská, M. Melega









(Feed generated with FetchRSS)

VEĽKONOČNÁ SNEHOVÁ NÁDIELKA V DOBŠINSKEJ ĽADOVEJ JASKYNI
Len nedávno sme ukončili „ľadové“ birgády na Dobšinskej ľadovej jaskyni, keď sme vo vchode jaskyne vytvárali umelú ľadovú bariéru a odpratali transportné žľaby. Dva dni dozadu však prišla nečakaná a naozaj bohatá snehová nádielka. Tak kolegovia z jaskyne žľaby opäť pracne nainštalovali a pustili sme sa do hádzania snehu do vchodu jaskyne. Pribudlo nám asi 60 metrov kubických. Prečo to robíme? Umelá ľadová masa vo vchode jaskyne zlepšuje tepelnú bilanciu jaskyne a napomáha zachovaniu jej ľadovej výplne. Tak sa snažíme aspoň trochu napomôcť jaskyni s najväčším objemom ľadu na svete v jej nerovnom zápase s meniacou sa klímou.















(Feed generated with FetchRSS)

OTVÁRAME TURISTICKÚ SEZÓNU V JASKYNIACH

Zajtra, prvého apríla, otvárame pre verejnosť po sezónnej uzávere štyri jaskyne a pripravujeme sa na začiatok turistickej sezóny. Veríme, že aj Vám naše jaskyne poodhalia svoje tajomstvá, očaria Vás svojou krásou a odnesiete si z nich nie len pekné zážitky, ale aj nové poznatky.

Jaskyňa Driny je jediná sprístupnená na západnom Slovensku, príbeh jej objavenia súvisí s vynálezcom padáka Štefanom Baničom. Pýši sa „zubatými“ sintrovými záclonami, zvanými slonie uši.

Jasovská jaskyňa neďaleko Košíc je prvou „klasicky“ sprístupnenou jaskyňou na Slovensku. Obývali ju jaskynné medvede aj hyeny, pravekí ľudia, v čase tatárskeho vpádu v nej miestni ratovali holé životy. Oko poteší mohutnou a rozmanitou výzdobou.

Gombasecká jaskyňa v Slovenskom krase patrí medzi turisticky nenáročné jaskyne ideálne pre deti. Jej bohatá výzdoba priam hýri farbami. Kraľujú jej veľmi krehké a tenké brká, z ktorých najdlhšie majú až neuveriteľné 3 metre.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je svetovým unikátom a ťažko by sme hľadali podobnú. Jaskyňu objavenú náhodne pri razení prieskumnej banskej štôlne zdobia krásne „aragonitové kvety“. Farebné mramory, v ktorých je vytvorená, jej dodávajú neopakovateľnú atmosféru.

Tešíme sa na Vás!

Foto: náš dvorný fotograf Palo Staník

















(Feed generated with FetchRSS)

Aj takéto veci robíme počas sezónnej uzávery

Naše ľadové jaskyne zvádzajú nerovný boj s nepriazňou klímy. Aby sme im v zápase o zachovanie ľadovej výplne aspoň trochu pomohli, každú zimu vo vchode jaskyne vytvárame umelú ľadovú bariéru. Tá napomáha stabilizácii jaskynnej klímy, zachovaniu ľadovej výplne a zlepšeniu tepelnej bilancie jaskyne. V areáli pred jaskyňou vyrábame rozsiahle „klzisko“, ktoré potom rozbíjame a získaný ľad umiestňujeme do priestoru vchodu jaskyne. Opäť nám s robotou pomohli kamaráti dobrovoľní jaskyniari zo skupiny Speleo Bratislava, ktorým úprimne ďakujeme. Aj takto vyzerá úzka a dobrá spolupráca Správy slovenských jaskýň a Slovenskej speleologickej spoločnosti.









(Feed generated with FetchRSS)

Čarovná chodba a Fialový dóm patria medzi najkrajšie časti Demänovskej jaskyne slobody. Objavili ich Vojtech Benický a Alois Lutonský v júni 1927. Pri ďalšom výskume a objave Zázračných siení bola chodba často navštevovaná. Pohyb v nej uľahčovali železné kramle, zábradlia a drevené lávky osadené v exponovaných miestach. Drevené lávky sa časom rozpadli a popadali do jazier pod chodníkmi. Pracovníci ŠOP SR, Správy slovenských jaskýň v spolupráci s Jaskyniarskym klubom Dubnica nad Váhom a Speleo Bratislava začiatkom roka jazerá vyčistili a drevo z jazierok vyniesli von z jaskyne. S čistením museli pomôcť potápači, pretože niektoré drevené časti chodníkov boli až 2 m pod vodou. Raritou bolo vylovenie storočnej kazety na fotenie. Na celej akcii bol najťažší transport potápačskej techniky, ktorý preveril fyzické sily jaskyniarov aj umenie potápačov. Chráňme naše jaskyne!

Krásne video z akcie v prvom komentári























(Feed generated with FetchRSS)

ZO SÉRIE 100 ROKOV OBJAVENIA DOMICE
KÚPALI SA RIMANIA V DOMICI?

Dominantou prehliadkovej trasy Domice sú krásne sintrové kaskády, niekedy pretekajúce vodou, inokedy úplne suché, ktoré dostali názov Rímske kúpele. Nie sú však dielom starovekých Rimanov, ba ani sa v nich nekúpali. Verte či nie, túto kaskádovitú sústavu hrádzok si jaskyňa vybudovala sama.

Nielen ľudia a bobry, ale i jaskyne si dokážu stavať hrádze. Keď voda presýtená rozpusteným vápnikom a oxidom uhličitým tečie po jaskynnej podlahe, prekonáva pri tom rôzne nerovnosti. Pri ich prekonávaní je nútená zrýchľovať, čo ju núti zbavovať sa prebytočného rozpusteného oxidu uhličitého a naň naviazaného vápnika. To vedie k tvorbe sintrov, ktorých rast nerovnosti ďalej navyšuje, a to povzbudzuje ďalšie zrýchľovanie vody a opätovný rast hrádzok. Tým si jaskyne si s tisícročnou trpezlivosťou vybudujú kaskádovité hrádzky menších i väčších rozmerov.

Kritickejší z vás nepochybne postrehli, že náš príbeh o jaskyniach budujúcich hrádze obsahuje veľkú dieru – k samostavbe stavbe hrádz predsa stačia nerovnosti, voda bohatá na vápnik a oxid uhličitý. Jaskynné prostredie k tomu vôbec nie je potrebné! Priznávame, je to pravda. Týmto spôsobom rastú travertínové a penovcové kaskády na Lúčanskom vodopáde, či na svetoznámych Plitvických jazerách. Na povrchu ale do hry vstupuje život, ktorý tieto kaskády zvykne zahaľovať hustým zeleným kobercom. Pohľad na ne v ich nahej alabastrovej kráse si teda najviac vychutnáte v podzemí, obzvlášť v jaskyni Domica, ktorá je spomedzi našich sprístupnených jaskýň ich najhúževnatejšou staviteľkou.







(Feed generated with FetchRSS)

Jaskyňa Javorinka vo Vysokých Tatrách
Jaskyňa Javorinka (12 340 m dlhá, 480 m hlboká) situovaná v krasovom masíve Kolového Úplazu medzi Kolovou a Javorovou dolinou je unikátnou jaskyňou a výnimočnou hydrologickou lokalitou. Jaskyňu tvoria štyri dlhšie vodorovné poschodia prepojené vertikálnymi úsekmi s vodopádmi, komínmi a dómami. Najspodnejšími časťami jaskyne preteká stály podzemný tok, ktorého hladina kolíše v závislosti od zrážok a topenia snehu. Nízky prietok umožňuje vstup do hlavných častí jaskyne cez jej spodný vchod v Javorovej doline. Pri jarnom topení snehu a zvýšených vodných stavoch dochádza k zatiopeniu kľúčového sifónu Cerberus, ktorý vstup do jaskyne uzatvorí.
6.3.2026 sme v spolupráci s členmi jaskyniarskej skupiny Spišská Belá nainštalovali 2 monitorovacie zariadenia určené na dlhodobejšie sledovanie hydrologických pomerov v jaskyni. Už teraz sme všetci zvedaví na výsledky, ktoré rozšíria poznanie o tejto jedinečnej lokalite.















(Feed generated with FetchRSS)