Pozývame všetkých priaznivcov podzemia na akciu Poklady Železníka, kde okrem zaujímavého programu bude aj v premiére premietnutý náš krátky film o objavoch v Gombaseckej jaskyni z roku 2016. Akcia sa uskutoční v sobotu 19.8.2023 na Železníku pri Revúcej, video bude odprezentované v kine Strachanov približne od 16:30. Viac info na plagáte

Členovia Jaskyniarskej skupiny Arachnos Slovenský kras, podobne ako v predchádzajúcom roku, svoju prieskumnú činnosť vykonávali najmä v Jaskyni v ponore Jašteričieho jazera (JVPJJ) a v Gombaseckej jaskyni.

Hlavným cieľom v JVPJJ v roku 2019 bolo trvalé zniženie hladiny vody v prekonanom sifóne Puding, čím sa zabezpečila jeho trvalá priechodnosť aj pri zvýšenom stave vody a tým sme aj zvýšili bezpečnosť na ďalšom pracovisku. Ďalšiu pozornosť sme venovali hlavne dôkladnej príprave na prekonanie nasledujúceho polosifónu, pretože situáciu komplikuje ťažko prístupný a stiesnený terén. Tiež sme sa zamerali na rozšírenie alternatívnych možných pokračovaní jaskyne a prestrojili Veľkú priepasť.

V Gombaseckej jaskyni sme uskutočnili niekoľko mapovacích akcií, pár menších podporných akcií a jednu väčšiu akciu spojenú s bivakom v jaskyni, počas ktorej vytvorili 2 sondy, pomenované Róbert a Snehulienka, na južnom Jakubovom konci. V jednotlivých sondách plánujeme pracovať aj v nasledujúcom roku. Zároveň dlhodobejší pobyt s bivakom umožnil vykonať práce vo väčšom rozsahu, čo tiež možno hodnotiť pozitívne.

Počas roka sme vykonali aj sondovaciu akciu na pracovisku H3. Vo vykopanej sutine sme našli oceľovú podkovičku, asi z opätku topánok. Sondovacia akcia zatiaľ nezaznamenala výraznejší prienik a bude vyžadovať viacej úsilia.

8. februára prebehla výročná členská schôdza, počas ktorej bola jednohlasne prijatá Veronika Šichulová za členku našej jaskyniarskej skupiny.

Voda má vraj počas Veľkej noci zázračné účinky. Veď predsa nie zo srandy tvrdíme naším polovičkám, keď ich na Veľkú noc oblievame, že to robíme pre ich zdravie. V duchu tradicií sme sa preto na Veľkonočný pondelok rozhodli pre prieskum Novej Brzotínskej jaskyne na úpätí Plešiveckej planiny, ktorá je známa sústavou niekoľko na seba naväzujúcich jazier. Suchou nohou je ich možné prekonať len za pomocou člna, my sme sa však rozhodli pre mokrú cestu s neoprenom na sebe a pneumatikou (dušou) okolo pásu.

Prechádzať touto jaskyňou je skutočný zážitok. Vo veľkej časti je voda siaha tak maximálne po pás, ale v určitých častiach sa nám už špičky odlepujú od dna a my sa citíme ako kačky na jazere. V mieste, kde kedysi býval I.sifón je jasne badať odstrelený strop a popadané bloky vo vode. Hoci nie je dlhý, s veľkým obdivom sledujeme dielo Vilama Rozložníka, ktorý dokázal tento sifón prekonať ešte v 50-tych rokoch s vlastnoručne upraveným dýchacím prístrojom.

Za nedlho sme v koncovej časti, kde sa priestory pomaly zužujú. Keďže nám už je riadna zima, tak to otáčame a rýchlo mastíme von.

Všetci z nás to určite poznajú. Človek po celodennej šichte vylezie z jaskyne, unavený dorazí domov a miesto oddychu ešte musí vypucovať všetky veci. V lepšom prípade to vyšláfuje niekde na záhráde, v horšom zababre celý byt.

Diel prvý – Ako vyprať jaskyniara

Už sa vám nedvíhajú tie kýble tak ako v minulosti ? Nezúfajte, je čas zamakať !

Diel druhý – Ako vypracovať jaskyniara

Plazíš sa, plazíš sa a hoci je okolitá teplota len pár stupňov potíš sa ako … . A pritom stačí len vymeniť chladiacu kvapalinu.

Diel tretí – Ako schladiť jaskyniara

Na záver ešte jedno pozorovanie. Nepreháňajte to na tom slnku !

Ľuboš Suchý

Predslov

K napísaniu tohto príspevku som sa uchýlil tesne po objave v Gombaseku, niekedy začiatkom júla roku 2016. Vtedy som bol donútený ho stiahnuť a v záujme zachovania dobrých vzťahov som tak učinil. Vtedy som ešte naivne veril, že by sa niečo mohlo zmeniť, žiaľ stal sa pravý opak. Aj keď od objavu prešlo už vyše roka, svoj článok uverejním v pôvodnom znení.

Pred rokom…

Tento rok bolo naše dlhoročné snaženie konečne korunované úspechom. Na pomery Slovenského krasu za posledných 20 rokov to je celkom slušný úspech. V momente ako som zo špinavého, úzkeho a nie úplne bezpečného komína vliezol do vstupného dómu, prišlo to, na čo každý jaskyniar čaká. Pocit radosti, objaviteľská eufória a pocit zadosťučinenia… Energia, ktorou som v tejto chvíli nasiakol doslova až do poslednej nitky, je už ale NENÁVRATNE preč. A práve preto som sa uchýlil k napísaniu tohto príspevku. Nebude to vôbec o krásach riečnej chodby, sústave dómov, útvaroch neopísateľnej hodnoty, ale o NEPROFESIONALITE a NEZÁUJME človeka, od ktorého by som to čakal najmenej. Áno, ak myslíte na správcu Gombaseckej jaskyne, myslíte správne.
Do jaskýň sa MY – dobrovoľní jaskyniari uťahujeme kvôli kľudu, ktorý tam vládne, priateľom a zvedavosti. Ale teraz prejdem k jadru veci: V Gombaseckej jaskyni máme nový trend. Napriek tomu, že jaskyňa je v prevádzke, MY do nej NESMIEME. Máme platné povolenie, a prevádzku žiadnym spôsobom neobmedzujeme. Pracujeme v nesprístupnených častiach, a ak sa aj náhodou stretneme s výpravou, pôsobíme skôr ako atrakcia. Sprievodkyne už viac krát náš prechod okolo skupiny zaujímavo zapracovali do výkladu a súdiac podľa úsmevov z toho ľudia mali radosť. Z jaskyne vychádzame vyzutý alebo s návlekmi na gumákoch, aby sme nezašpinili chodník. Po novom sa už aj prezliekame na parkovisku pred jaskyňou a nie pri chate aby sme nerušili. Bolo mi vytknuté, že neohlásim vstup deň vopred. Pri mojom prvom pokuse som bol odbitý, citujem: ,,Teraz to nebude možné“. Od objavu ešte neprešlo 30 dní, a zopakovalo sa mi to tretí krát. Z nových priestorov sme doložili jednoduchý náčrt, ale v podstate priestory vôbec nepoznáme. Som ja jediný koho zaujíma, čo ešte ukrýva horná úroveň Gombaseku? Prejdeme do Ľadnice ? Dostaneme sa za sifón z vrchu ??? Vyhoviem akejkoľvek oprávnenej požiadavke správcu, veď riešenie sa dá nájsť vždy, ak je vôľa. Chápem, že PÁN SPRÁVCA potrebuje dožiť do dôchodku v pokoji, ale nechápem prečo sa stal jaskyniarom. Ako si môže bez hanby obliecť tričko nášho klubu a tváriť sa ako člen klubu (dnes už bývalého, pozn. autora). Niekde sa stala chyba…
A záver? Objavovanie v Gombaseckej jaskyni dostane krátku prestávku? Na iných lokalitách načerpáme energiu (poprípade počkáme na niečí odchod do dôchodku), povenujeme sa naším manželkám, priateľkám, psom, práci, za ktorú sme platení a možno raz….. Veď jaskyňa tu bude vždy…

Doslov

Hoci toto nebolo hlavnou príčinou, vyústilo to celé do nášho odchodu s jaskyniarskej skupiny. Kto v nej ťahá za nitky je mi stále záhadou, ale s istotou môžem povedať, že správca sa vlastným rozumom neriadi. Je smutné, ak sa človek na jeho pozícií nechá opíjať rožkom (v lepšom prípade staroprameňom). S veľkou radosťou, ale môžem napísať, že objav v Gombaseckej jaskyni a udalosti v druhom polroku 2016 mi dali strašne, strašne veľa. Partiu skutočných jaskyniarskych priateľov, združených v novej jaskyniarskej skupine ARACHNOS – Slovenský kras.

Tomáš Suchý